Korzár logo Korzár
Sobota, 3. jún, 2023 | Meniny má Karolína

"Železnícky porjadok" v Gemeri a iné podnikateľské aktivity

Čítaním tlače a publikácií z prvej polovice 19. storočia sa ocitnete vo svete tak vzdialenom súčasnému, no predsa nachádzate v ňom kontinuitu s dneškom a navyše získate obraz - neviete, do akej miery originálny, o krajine a vtedajšej spoločnosti.

Centrum baníctva, remesiel a obchodu Rožňava. Meno dostala podľa najvýnosnejšej bane Rosnoubana. Výsady jej udelil v r. 1382 kráľ Ľudovít Veľký.Centrum baníctva, remesiel a obchodu Rožňava. Meno dostala podľa najvýnosnejšej bane Rosnoubana. Výsady jej udelil v r. 1382 kráľ Ľudovít Veľký. (Zdroj: ela)



V titulku Železnícky porjadok nie je chyba a nejde o železničný poriadok, ale o názov železiarskeho spolku. O ňom, aj o podnikateľskej aktivite gemerských voziarov, tiež o ďalších činnostiach písali Slovenskie národnie noviny 19. marca r. 1847. Z nich čerpal aj Ján Čaplovič (1780 - 1847) pri písaní diela "Etnografia Slovákov v Maďarsku", pre nás dnes neoceniteľného.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Významný vývozca drahých kovov

Predtým, než sa dostaneme k "Železníckemu porjadku", niekoľko informácií o Gemeri. Gemer bol hospodársky významný vďaka nerastným surovinám - zlatu, striebru, medi, železnej rude a svojou baníckou a železiarskou produkciou patril k popredným vývozcom najmä železa v Uhorsku. Povestná bola Muránska železiarska únia a koalícia rimavsko - brezovskej doliny, kde vyťažili v roku 1818 až 18-tisíc centov najkvalitnejšieho železa.

V 15. storočí vznikli v Gemeri prvé cechy a ich výrobky by v dnešnom ponímaní získali cenu kvality, najmä plátno, súkno, kožušiny, výrobky klobúčnikov, garbiarov. Hlavným zamestnaním bolo baníctvo, neskoršie aj hutníctvo. Gemer bol bohatý na lesy, kde sa ťažilo drevo a v obciach s menej úrodnou pôdou vznikli domáce remeslá. Napr. Hačava sa stala známa výrobou dreveného riadu, ktorý volali "drevený porcelán". Gemerčania sa zaoberali aj pálením vápna a uhliarstvom - uhliari pálili drevné uhlie, najmä pre hutnícku výrobu, poľnohospodárstvom, vinohradníctvom aj povozníctvom.

SkryťVypnúť reklamu

Voštinárske remeslo

V Gemeri sa darilo včelárstvu. Vďaka nemu vzniklo v ňom v 16. - 17. storočí ojedinelé remeslo: voštinárstvo. Spočívalo v získavaní vtedy vzácneho včelieho vosku z voštín -včelích plástov ich varením alebo vytápaním vo varniach tzv. zábojoch, ktoré stavali ako chalúpky za dedinou, kde sa mohli z nich šíriť výpary. Voštinárstvo sa najviac sústredilo v obciach Ostrany, Hostišovce, Lipovec, Striežovce, Drienčany.

S voštinárstvom vzniklo aj brdárstvo a brdári pri predaji svojich výrobkov - bŕd - súčiastok na krosná vykupovali pre voštinárov od včelárov voštiny. Keď ich mali voštinári pre svoj záboj dostatočné množstvo, mohol sa začať niekoľko dní trvajúci výrobný proces, ktorý bol celoobecnou záležitosťou, ale aj slávnostnou príležitosťou. Proces vyvárania, vytápania voštín viedol zábojnícky majster so skúsenými voštinármi. Získaný vosk po odliatí do formy v tvare podobnom súdku a po stuhnutí bol pripravený na predaj. Bol o neho veľký záujem a vyššie vymenované západogemerské obce ho vyprodukovali viac ako bola polovica celoslovenskej výroby. Predávali ho do Rakúska a do celého Uhorska a od tamojších obchodníkov ho kupovali sviečkari, stolári, medovnikári, lodiari a všetci, ktorí vo výrobkoch používali vosk.

SkryťVypnúť reklamu

Zábojný spolok v Ostranoch

Niekto by sa mohol opýtať, načo bol medovnikárom vosk. Títo remeselníci piekli medovníky a zároveň vyrábali z vosku nielen sviečky najrozličnejších tvarov, ale aj figúrky a hračky pre deti. V Košiciach v roku 1967 ešte žil takýto posledný tamojší medovnikársky majster pán Manczák na Poštovej ulici, ktorý ich v minulosti vyrábal a používal na medovníky, sviečky aj figúrky drevené vyrezávané formy. (Vtedajšie košické štúdio Čsl. televízie o ňom nakrútilo dokumentárny film.)

Takáto aj iná výroba, na ktorej sa v obciach zúčastňovala väčšia skupina ľudí, bola úspešná, aj ekonomicky perspektívna a ako by z nej mohli profitovať všetci, o tom písal v roku 1898 zakladateľ včelárskych a potravinárskych spolkov Daniel Lichard v časopise Obzor, ktorý vydával. Odporúčal zakladať spolky. Touto radou sa riadili aj v Ostranoch a osemnásti voštinári založili v tom istom roku Zábojný spolok. Tento spolok i voštinárske remeslo je minulosťou a z nej nám zostali iba priezviská Voštinár, Voščinár.

SkryťVypnúť reklamu

Najviac bŕd vyrobili v pondelok

Druhé ojedinelé a v Gemeri rozšírené domáce remeslo (s ním bol spojený podomový a možno povedať aj diaľkový obchod) bolo brdárstvo. V 19. storočí si brdárstvom privyrábali v chudobných roľníckych obciach Budikovany, Ostrany, Hostišovce, Pápča, Teplý vrch, Španie pole. Brdá - súčiastky krosien, ktorých predchodcami boli v staroveku rôzne tvary, podobajúce sa na hrebene či vidličky - používali tkáči na prirážanie útkovej nite k už natkanému plátnu na krosnách. Brdá vyrábali celé rodiny, vrátane detí väčšinou v zimných mesiacoch. Podrobnosti o tomto remesle i o voštinárstve sa čitateľ dozvie v knihe Dr. Márie Prasličkovej Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Autorka v nej píše, že najviac bŕd vyrobili v pondelok, pretože v nedeľu išla celá rodina skoro spať a v pondelok vstávali všetci, aj deti, ešte za tmy a hneď sa pustili do výroby bŕd. Keď ich narobili stovky, otec rodiny sa s nimi na chrbáte, pozväzovanými remeňmi mohol vydať na cestu s podomovou knižkou a s pasom. Pešo prešiel Uhorskom aj Rakúskom mesačne do tristo kilometrov so zastávkami v každej dedine. Títo podomoví gemerskí predajcovia sa po vybudovaní železničných tratí už mohli cítiť - naozaj bez irónie - ako obchodní cestujúci, hoci pešo chodili naďalej do odľahlých dedín.

Železnícky porjadok

Rady Daniela Licharda o zakladaní spolkov padli zrejme v Gemeri na úrodnú pôdu. Spolky začali zakladať po voštinároch aj iní remeselníci a tak zhodnocovať svoju aktivitu aj finančne vo svoj prospech. Slovenskie národnie noviny v č. 171 z roku 1847 uverejnili správu o spolku Železnícky porjadok, ktorý založili drobní roľníci z dedín okolo Ratkovej, príležitostne vykonávajúci úlohu voziarov. Voziari, ktorí prepravovali, ako píše denník - "železo pre cudzích špekulantov, ktorí ho v Gemeri odoberali a pritom veľa získavali, sa chytili rozumu a dohodli sa, že železo sami využijú v svoj prospech". Založili spolok, ktorý prosperoval a neskoršie sa rozdelil na dva: Predtiský, ktorý kupčil v kraji pred Tisou a Zátiský, kupčiaci v kraji za Tisou. Z voziarov sa stali úspešní kupci.

Kupecká spoločnosť Orsák

Gemerčania vyrábali kvalitné súkno aj plátno, po ktorom bol dopyt. Obchodovanie so žiadaným textilom vzali do vlastných rúk v Ratkovej a založili ešte v r. 1814 Ratkovskú kupeckú spoločnosť Orsák. Slovenskie národnie noviny v čísle 170 r. 1847 píšu o tom, že obchod sa vyplácal a preto neskoršie prijali aj iné aktivity, ktoré sľubovali osoh. Za člena prijali každého, kto si zaplatil akcie, jedna mala hodnotu 20 zlatých CM (konvenčnej mince). Na čele Orsáku stáli dvaja rôzne starí direktori, ktorých úlohou bolo dosiahnuť ročne najmenej 20-percentný zisk. Noviny písali: "Koncom každého druhého roka sa zišli v Ratkovej všetci členovia Orsáku. Prezreli sa účty, v tichosti sa vyplatil zisk účastinárom, spolu jedli a pili, nezabudli niečo darovať na cirkev, siroty, farára a učiteľa, potom sa rozišli."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zvládnuť zápal močových ciest bez antibiotík?
  2. Palubná jednotka Shell EETS otvára európske hranice
  3. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku
  4. Kúpa investičného bytu je aktuálne výhodnejšia aj vďaka bonusom
  5. Zuzana Vačková: Verím, že lásku ešte stretnem
  6. Dovolenkový raj kúsok za hranicami
  7. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  8. Krásna a zdravá pokožka už za 10 dní
  1. Slováci milujú grilovanie s rodinou a priateľmi, ukázal prieskum
  2. Z vernostných kariet Terno a Kraj sa stávajú už aj platobné
  3. Čítanie vytvára pre vaše deti bezpečný prístav!
  4. dm sa zameriava na ženské zdravie
  5. Generácie Y a Z budú musieť dlhšie pracovať a viac sporiť
  6. Ako si správne vybrať sporiaci účet?
  7. HYPONÁJOM, odložte hypotéku a svoj nový byt splácajte už teraz
  8. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku
  1. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 14 960
  2. Kúpa investičného bytu je aktuálne výhodnejšia aj vďaka bonusom 8 063
  3. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 7 369
  4. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 6 583
  5. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 4 995
  6. Zuzana Vačková: Verím, že lásku ešte stretnem 4 065
  7. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 3 560
  8. Tesco v Levoči otvára jedinečnú predajňu 2 955

Blogy SME

  1. Ján Škerko: Raňajky v tráve? Nie, raňajky s manželkou
  2. Jozef Sitko: Novinár nemá šíriť strach a byť len kritikom (2.)
  3. Ján Šeďo: Koľko takýchto príbehov zažijú ukrajinské deti po vojne ?
  4. Anna Miľanová: Prečo má stúpnuť pôrodnosť, keď nás už teraz "nahrádzajú" roboty?
  5. Ján Valchár: Nové fronty, nové výzvy
  6. Andrea Bérešová: Doma v záhrade 06/2023
  7. Martin Pilnik: Liekové reformy od farmafiriem nás priviedli k "dvojnásobným" nákladom na lieky
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Kameničany
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 133 909
  2. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 954
  3. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 12 249
  4. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 9 546
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 7 696
  6. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 549
  7. Ján Šeďo: Čo tak raz valorizáciu dôchodkov urobiť obrátenou lineárnou závislosťou ? 6 924
  8. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 6 678
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ján Škerko: Raňajky v tráve? Nie, raňajky s manželkou
  2. Jozef Sitko: Novinár nemá šíriť strach a byť len kritikom (2.)
  3. Ján Šeďo: Koľko takýchto príbehov zažijú ukrajinské deti po vojne ?
  4. Anna Miľanová: Prečo má stúpnuť pôrodnosť, keď nás už teraz "nahrádzajú" roboty?
  5. Ján Valchár: Nové fronty, nové výzvy
  6. Andrea Bérešová: Doma v záhrade 06/2023
  7. Martin Pilnik: Liekové reformy od farmafiriem nás priviedli k "dvojnásobným" nákladom na lieky
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Kameničany
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 133 909
  2. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 954
  3. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 12 249
  4. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 9 546
  5. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 7 696
  6. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 549
  7. Ján Šeďo: Čo tak raz valorizáciu dôchodkov urobiť obrátenou lineárnou závislosťou ? 6 924
  8. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 6 678
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie Video
SkryťZatvoriť reklamu