Korzár logo Korzár
Nedeľa, 17. december, 2017 | Meniny má Kornélia
Pridajte si svoje mesto
AKO SA CHYTILI ROZUMU VOZIARI AJ VOŠTINÁRI

"Železnícky porjadok" v Gemeri a iné podnikateľské aktivity

Čítaním tlače a publikácií z prvej polovice 19. storočia sa ocitnete vo svete tak vzdialenom súčasnému, no predsa nachádzate v ňom kontinuitu s dneškom a navyše získate obraz - neviete, do akej miery originálny, o krajine a vtedajšej spoločnosti.

Centrum baníctva, remesiel a obchodu Rožňava. Meno dostala podľa najvýnosnejšej bane Rosnoubana. Výsady jej udelil v r. 1382 kráľ Ľudovít Veľký.(Zdroj: ela)



V titulku Železnícky porjadok nie je chyba a nejde o železničný poriadok, ale o názov železiarskeho spolku. O ňom, aj o podnikateľskej aktivite gemerských voziarov, tiež o ďalších činnostiach písali Slovenskie národnie noviny 19. marca r. 1847. Z nich čerpal aj Ján Čaplovič (1780 - 1847) pri písaní diela "Etnografia Slovákov v Maďarsku", pre nás dnes neoceniteľného.

Významný vývozca drahých kovov

Predtým, než sa dostaneme k "Železníckemu porjadku", niekoľko informácií o Gemeri. Gemer bol hospodársky významný vďaka nerastným surovinám - zlatu, striebru, medi, železnej rude a svojou baníckou a železiarskou produkciou patril k popredným vývozcom najmä železa v Uhorsku. Povestná bola Muránska železiarska únia a koalícia rimavsko - brezovskej doliny, kde vyťažili v roku 1818 až 18-tisíc centov najkvalitnejšieho železa.

V 15. storočí vznikli v Gemeri prvé cechy a ich výrobky by v dnešnom ponímaní získali cenu kvality, najmä plátno, súkno, kožušiny, výrobky klobúčnikov, garbiarov. Hlavným zamestnaním bolo baníctvo, neskoršie aj hutníctvo. Gemer bol bohatý na lesy, kde sa ťažilo drevo a v obciach s menej úrodnou pôdou vznikli domáce remeslá. Napr. Hačava sa stala známa výrobou dreveného riadu, ktorý volali "drevený porcelán". Gemerčania sa zaoberali aj pálením vápna a uhliarstvom - uhliari pálili drevné uhlie, najmä pre hutnícku výrobu, poľnohospodárstvom, vinohradníctvom aj povozníctvom.

Voštinárske remeslo

V Gemeri sa darilo včelárstvu. Vďaka nemu vzniklo v ňom v 16. - 17. storočí ojedinelé remeslo: voštinárstvo. Spočívalo v získavaní vtedy vzácneho včelieho vosku z voštín -včelích plástov ich varením alebo vytápaním vo varniach tzv. zábojoch, ktoré stavali ako chalúpky za dedinou, kde sa mohli z nich šíriť výpary. Voštinárstvo sa najviac sústredilo v obciach Ostrany, Hostišovce, Lipovec, Striežovce, Drienčany.

S voštinárstvom vzniklo aj brdárstvo a brdári pri predaji svojich výrobkov - bŕd - súčiastok na krosná vykupovali pre voštinárov od včelárov voštiny. Keď ich mali voštinári pre svoj záboj dostatočné množstvo, mohol sa začať niekoľko dní trvajúci výrobný proces, ktorý bol celoobecnou záležitosťou, ale aj slávnostnou príležitosťou. Proces vyvárania, vytápania voštín viedol zábojnícky majster so skúsenými voštinármi. Získaný vosk po odliatí do formy v tvare podobnom súdku a po stuhnutí bol pripravený na predaj. Bol o neho veľký záujem a vyššie vymenované západogemerské obce ho vyprodukovali viac ako bola polovica celoslovenskej výroby. Predávali ho do Rakúska a do celého Uhorska a od tamojších obchodníkov ho kupovali sviečkari, stolári, medovnikári, lodiari a všetci, ktorí vo výrobkoch používali vosk.

Zábojný spolok v Ostranoch

Niekto by sa mohol opýtať, načo bol medovnikárom vosk. Títo remeselníci piekli medovníky a zároveň vyrábali z vosku nielen sviečky najrozličnejších tvarov, ale aj figúrky a hračky pre deti. V Košiciach v roku 1967 ešte žil takýto posledný tamojší medovnikársky majster pán Manczák na Poštovej ulici, ktorý ich v minulosti vyrábal a používal na medovníky, sviečky aj figúrky drevené vyrezávané formy. (Vtedajšie košické štúdio Čsl. televízie o ňom nakrútilo dokumentárny film.)

Takáto aj iná výroba, na ktorej sa v obciach zúčastňovala väčšia skupina ľudí, bola úspešná, aj ekonomicky perspektívna a ako by z nej mohli profitovať všetci, o tom písal v roku 1898 zakladateľ včelárskych a potravinárskych spolkov Daniel Lichard v časopise Obzor, ktorý vydával. Odporúčal zakladať spolky. Touto radou sa riadili aj v Ostranoch a osemnásti voštinári založili v tom istom roku Zábojný spolok. Tento spolok i voštinárske remeslo je minulosťou a z nej nám zostali iba priezviská Voštinár, Voščinár.

Najviac bŕd vyrobili v pondelok

Druhé ojedinelé a v Gemeri rozšírené domáce remeslo (s ním bol spojený podomový a možno povedať aj diaľkový obchod) bolo brdárstvo. V 19. storočí si brdárstvom privyrábali v chudobných roľníckych obciach Budikovany, Ostrany, Hostišovce, Pápča, Teplý vrch, Španie pole. Brdá - súčiastky krosien, ktorých predchodcami boli v staroveku rôzne tvary, podobajúce sa na hrebene či vidličky - používali tkáči na prirážanie útkovej nite k už natkanému plátnu na krosnách. Brdá vyrábali celé rodiny, vrátane detí väčšinou v zimných mesiacoch. Podrobnosti o tomto remesle i o voštinárstve sa čitateľ dozvie v knihe Dr. Márie Prasličkovej Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Autorka v nej píše, že najviac bŕd vyrobili v pondelok, pretože v nedeľu išla celá rodina skoro spať a v pondelok vstávali všetci, aj deti, ešte za tmy a hneď sa pustili do výroby bŕd. Keď ich narobili stovky, otec rodiny sa s nimi na chrbáte, pozväzovanými remeňmi mohol vydať na cestu s podomovou knižkou a s pasom. Pešo prešiel Uhorskom aj Rakúskom mesačne do tristo kilometrov so zastávkami v každej dedine. Títo podomoví gemerskí predajcovia sa po vybudovaní železničných tratí už mohli cítiť - naozaj bez irónie - ako obchodní cestujúci, hoci pešo chodili naďalej do odľahlých dedín.

Železnícky porjadok

Rady Daniela Licharda o zakladaní spolkov padli zrejme v Gemeri na úrodnú pôdu. Spolky začali zakladať po voštinároch aj iní remeselníci a tak zhodnocovať svoju aktivitu aj finančne vo svoj prospech. Slovenskie národnie noviny v č. 171 z roku 1847 uverejnili správu o spolku Železnícky porjadok, ktorý založili drobní roľníci z dedín okolo Ratkovej, príležitostne vykonávajúci úlohu voziarov. Voziari, ktorí prepravovali, ako píše denník - "železo pre cudzích špekulantov, ktorí ho v Gemeri odoberali a pritom veľa získavali, sa chytili rozumu a dohodli sa, že železo sami využijú v svoj prospech". Založili spolok, ktorý prosperoval a neskoršie sa rozdelil na dva: Predtiský, ktorý kupčil v kraji pred Tisou a Zátiský, kupčiaci v kraji za Tisou. Z voziarov sa stali úspešní kupci.

Kupecká spoločnosť Orsák

Gemerčania vyrábali kvalitné súkno aj plátno, po ktorom bol dopyt. Obchodovanie so žiadaným textilom vzali do vlastných rúk v Ratkovej a založili ešte v r. 1814 Ratkovskú kupeckú spoločnosť Orsák. Slovenskie národnie noviny v čísle 170 r. 1847 píšu o tom, že obchod sa vyplácal a preto neskoršie prijali aj iné aktivity, ktoré sľubovali osoh. Za člena prijali každého, kto si zaplatil akcie, jedna mala hodnotu 20 zlatých CM (konvenčnej mince). Na čele Orsáku stáli dvaja rôzne starí direktori, ktorých úlohou bolo dosiahnuť ročne najmenej 20-percentný zisk. Noviny písali: "Koncom každého druhého roka sa zišli v Ratkovej všetci členovia Orsáku. Prezreli sa účty, v tichosti sa vyplatil zisk účastinárom, spolu jedli a pili, nezabudli niečo darovať na cirkev, siroty, farára a učiteľa, potom sa rozišli."

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Obdarovávanie je odjakživa súčasťou ľudských vzťahov

Prítomnosť ducha Vianoc záleží len od nás.

V Perinbabe Juraj Jakubisko vešal hercov na hollywoodske šnúrky

Digitálna technológia mu otvorila možnosti.

Ondřej Vetchý: Do všetkého idem na plné pecky

V rozpakoch pripomína mladého čerta Vraníka, ktorého stvárnil v rozprávke.

ROZHOVOR

Vlastimil Harapes: V Košiciach sa cítim doma, žila tu moja mama

Aký má vzťah k Vianociam a k metropole východu?

Príbehy Košičanov, ktorí pre náboženstvo okúsili zlobu režimu

Ján Vecan Vianoce 1985 takmer nestihol pre pašovanie Biblií

Ako zvestovať evanjelium vo väzení? Nechať sa tam zavrieť.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.

EKONOMIKA

Premiér Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 27 413
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 6 953
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 815
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 2 907
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 688
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 426
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 383
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 325
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 109
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 979

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop