Korzár logo Korzár
Utorok, 20. február, 2018 | Meniny má Lívia
Pridajte si svoje mesto
AKO SA CHYTILI ROZUMU VOZIARI AJ VOŠTINÁRI

"Železnícky porjadok" v Gemeri a iné podnikateľské aktivity

Čítaním tlače a publikácií z prvej polovice 19. storočia sa ocitnete vo svete tak vzdialenom súčasnému, no predsa nachádzate v ňom kontinuitu s dneškom a navyše získate obraz - neviete, do akej miery originálny, o krajine a vtedajšej spoločnosti.

Centrum baníctva, remesiel a obchodu Rožňava. Meno dostala podľa najvýnosnejšej bane Rosnoubana. Výsady jej udelil v r. 1382 kráľ Ľudovít Veľký.(Zdroj: ela)



V titulku Železnícky porjadok nie je chyba a nejde o železničný poriadok, ale o názov železiarskeho spolku. O ňom, aj o podnikateľskej aktivite gemerských voziarov, tiež o ďalších činnostiach písali Slovenskie národnie noviny 19. marca r. 1847. Z nich čerpal aj Ján Čaplovič (1780 - 1847) pri písaní diela "Etnografia Slovákov v Maďarsku", pre nás dnes neoceniteľného.

Významný vývozca drahých kovov

Predtým, než sa dostaneme k "Železníckemu porjadku", niekoľko informácií o Gemeri. Gemer bol hospodársky významný vďaka nerastným surovinám - zlatu, striebru, medi, železnej rude a svojou baníckou a železiarskou produkciou patril k popredným vývozcom najmä železa v Uhorsku. Povestná bola Muránska železiarska únia a koalícia rimavsko - brezovskej doliny, kde vyťažili v roku 1818 až 18-tisíc centov najkvalitnejšieho železa.

V 15. storočí vznikli v Gemeri prvé cechy a ich výrobky by v dnešnom ponímaní získali cenu kvality, najmä plátno, súkno, kožušiny, výrobky klobúčnikov, garbiarov. Hlavným zamestnaním bolo baníctvo, neskoršie aj hutníctvo. Gemer bol bohatý na lesy, kde sa ťažilo drevo a v obciach s menej úrodnou pôdou vznikli domáce remeslá. Napr. Hačava sa stala známa výrobou dreveného riadu, ktorý volali "drevený porcelán". Gemerčania sa zaoberali aj pálením vápna a uhliarstvom - uhliari pálili drevné uhlie, najmä pre hutnícku výrobu, poľnohospodárstvom, vinohradníctvom aj povozníctvom.

Voštinárske remeslo

V Gemeri sa darilo včelárstvu. Vďaka nemu vzniklo v ňom v 16. - 17. storočí ojedinelé remeslo: voštinárstvo. Spočívalo v získavaní vtedy vzácneho včelieho vosku z voštín -včelích plástov ich varením alebo vytápaním vo varniach tzv. zábojoch, ktoré stavali ako chalúpky za dedinou, kde sa mohli z nich šíriť výpary. Voštinárstvo sa najviac sústredilo v obciach Ostrany, Hostišovce, Lipovec, Striežovce, Drienčany.

S voštinárstvom vzniklo aj brdárstvo a brdári pri predaji svojich výrobkov - bŕd - súčiastok na krosná vykupovali pre voštinárov od včelárov voštiny. Keď ich mali voštinári pre svoj záboj dostatočné množstvo, mohol sa začať niekoľko dní trvajúci výrobný proces, ktorý bol celoobecnou záležitosťou, ale aj slávnostnou príležitosťou. Proces vyvárania, vytápania voštín viedol zábojnícky majster so skúsenými voštinármi. Získaný vosk po odliatí do formy v tvare podobnom súdku a po stuhnutí bol pripravený na predaj. Bol o neho veľký záujem a vyššie vymenované západogemerské obce ho vyprodukovali viac ako bola polovica celoslovenskej výroby. Predávali ho do Rakúska a do celého Uhorska a od tamojších obchodníkov ho kupovali sviečkari, stolári, medovnikári, lodiari a všetci, ktorí vo výrobkoch používali vosk.

Zábojný spolok v Ostranoch

Niekto by sa mohol opýtať, načo bol medovnikárom vosk. Títo remeselníci piekli medovníky a zároveň vyrábali z vosku nielen sviečky najrozličnejších tvarov, ale aj figúrky a hračky pre deti. V Košiciach v roku 1967 ešte žil takýto posledný tamojší medovnikársky majster pán Manczák na Poštovej ulici, ktorý ich v minulosti vyrábal a používal na medovníky, sviečky aj figúrky drevené vyrezávané formy. (Vtedajšie košické štúdio Čsl. televízie o ňom nakrútilo dokumentárny film.)

Takáto aj iná výroba, na ktorej sa v obciach zúčastňovala väčšia skupina ľudí, bola úspešná, aj ekonomicky perspektívna a ako by z nej mohli profitovať všetci, o tom písal v roku 1898 zakladateľ včelárskych a potravinárskych spolkov Daniel Lichard v časopise Obzor, ktorý vydával. Odporúčal zakladať spolky. Touto radou sa riadili aj v Ostranoch a osemnásti voštinári založili v tom istom roku Zábojný spolok. Tento spolok i voštinárske remeslo je minulosťou a z nej nám zostali iba priezviská Voštinár, Voščinár.

Najviac bŕd vyrobili v pondelok

Druhé ojedinelé a v Gemeri rozšírené domáce remeslo (s ním bol spojený podomový a možno povedať aj diaľkový obchod) bolo brdárstvo. V 19. storočí si brdárstvom privyrábali v chudobných roľníckych obciach Budikovany, Ostrany, Hostišovce, Pápča, Teplý vrch, Španie pole. Brdá - súčiastky krosien, ktorých predchodcami boli v staroveku rôzne tvary, podobajúce sa na hrebene či vidličky - používali tkáči na prirážanie útkovej nite k už natkanému plátnu na krosnách. Brdá vyrábali celé rodiny, vrátane detí väčšinou v zimných mesiacoch. Podrobnosti o tomto remesle i o voštinárstve sa čitateľ dozvie v knihe Dr. Márie Prasličkovej Brdárstvo a voštinárstvo v západnom Gemeri. Autorka v nej píše, že najviac bŕd vyrobili v pondelok, pretože v nedeľu išla celá rodina skoro spať a v pondelok vstávali všetci, aj deti, ešte za tmy a hneď sa pustili do výroby bŕd. Keď ich narobili stovky, otec rodiny sa s nimi na chrbáte, pozväzovanými remeňmi mohol vydať na cestu s podomovou knižkou a s pasom. Pešo prešiel Uhorskom aj Rakúskom mesačne do tristo kilometrov so zastávkami v každej dedine. Títo podomoví gemerskí predajcovia sa po vybudovaní železničných tratí už mohli cítiť - naozaj bez irónie - ako obchodní cestujúci, hoci pešo chodili naďalej do odľahlých dedín.

Železnícky porjadok

Rady Daniela Licharda o zakladaní spolkov padli zrejme v Gemeri na úrodnú pôdu. Spolky začali zakladať po voštinároch aj iní remeselníci a tak zhodnocovať svoju aktivitu aj finančne vo svoj prospech. Slovenskie národnie noviny v č. 171 z roku 1847 uverejnili správu o spolku Železnícky porjadok, ktorý založili drobní roľníci z dedín okolo Ratkovej, príležitostne vykonávajúci úlohu voziarov. Voziari, ktorí prepravovali, ako píše denník - "železo pre cudzích špekulantov, ktorí ho v Gemeri odoberali a pritom veľa získavali, sa chytili rozumu a dohodli sa, že železo sami využijú v svoj prospech". Založili spolok, ktorý prosperoval a neskoršie sa rozdelil na dva: Predtiský, ktorý kupčil v kraji pred Tisou a Zátiský, kupčiaci v kraji za Tisou. Z voziarov sa stali úspešní kupci.

Kupecká spoločnosť Orsák

Gemerčania vyrábali kvalitné súkno aj plátno, po ktorom bol dopyt. Obchodovanie so žiadaným textilom vzali do vlastných rúk v Ratkovej a založili ešte v r. 1814 Ratkovskú kupeckú spoločnosť Orsák. Slovenskie národnie noviny v čísle 170 r. 1847 píšu o tom, že obchod sa vyplácal a preto neskoršie prijali aj iné aktivity, ktoré sľubovali osoh. Za člena prijali každého, kto si zaplatil akcie, jedna mala hodnotu 20 zlatých CM (konvenčnej mince). Na čele Orsáku stáli dvaja rôzne starí direktori, ktorých úlohou bolo dosiahnuť ročne najmenej 20-percentný zisk. Noviny písali: "Koncom každého druhého roka sa zišli v Ratkovej všetci členovia Orsáku. Prezreli sa účty, v tichosti sa vyplatil zisk účastinárom, spolu jedli a pili, nezabudli niečo darovať na cirkev, siroty, farára a učiteľa, potom sa rozišli."

Neprehliadnite tiež

Minúta po minúte: Stretnutie so županom Milanom Majerským

Diskusia s prešovským županom a ďalšími hosťami.

Raši letel do Moskvy za Gorbačovom súkromným lietadlom

Vyjde ho to na 2500 eur. So Schusterom mu odovzdajú čestné občianstvo.

Chmeliar avizuje, že nebude platiť hráčov zranených v reprezentácii

Majiteľ Tatrana je rozladený najmä z neprítomnosti Rábeka.

Slováci prehrali s USA aj druhýkrát a na olympiáde končia

Slovenskí hokejisti dostali päť gólov.

Súťaž

Máme pre vás poklad na zaujímavom mieste

Súťažte s Korzárom o zlatú tehličku a ďalšie skvelé ceny.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Šatan: Z nášho trendu nezľavíme. Budeme v ňom pokračovať

Keď sa pozriem na celý turnaj, sú tam pozitívne veci, na ktorých sa dá stavať do budúcnosti, hovorí Miroslav Šatan.

ŠPORT

Jeglič mal dopingový nález. Výsledky Slovincov však platia

Útočníka pozitívne testovali na Fenoterol.

DOMOV

Zo záchraniek sa vytrácajú lekári

Lekárov je nedostatok, viac ich lákajú nemocničné urgenty. Od služby v záchranke ich odrádza aj slabý plat.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Noc architektúry 2018
  2. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  3. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  4. Talent - vzdelanie - úspech
  5. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  6. Fasáda hotela Danube sa nekolauduje, investor predložil návrhy
  7. Európske univerzity a podnikatelia spoločne
  8. Billa pomáha slabozrakým a nevidiacim s nákupmi už aj v Nitre
  9. Svetový roaming v O2 výhodnejšie
  10. 5 pravidiel ako prenajať nehnuteľnosť
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 26 024
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 17 418
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 048
  4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 11 230
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 417
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 299
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 243
  8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 5 073
  9. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 3 401
  10. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova 2 570

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop