Hoci od prevalenia škandálu okolo výstavy diel Andyho Warhola prešlo už vyše mesiaca, neustále vzbudzuje pozornosť. Negatívna reklama výstave podľa všetkého prospela a návštevnosť je podľa riaditeľky Východoslovenskej galérie (VSG) Leny Leškovej potešujúca. Verejnosti však aj dnes prekáža nedostatok informácií o dôvodoch, prečo sa majú pozerať na biele plátna.

Ako s odstupom času vnímate škandál sprevádzajúci výstavu diel Andyho Warhola?

- Warhol si istým spôsobom vyžaduje škandál. Prvotne som si myslela, že nejaký musíme vyrobiť, takže sme ho dokonca pripravovali, no napokon našťastie nevyšiel. Ten, čo prebehol, však vnímam celkovo pozitívne... Ako úplne prirodzenú reakciu tých, ktorí podľahli a uverili tomu, že peniaze a sláva sú tá najdôležitejšia vec. Nepochopili, že cieľom a túžbou Andyho Warhola bola duchovná sloboda, rešpekt voči inakosti, tolerancia vo všetkých prejavoch spoločenského života človeka, predovšetkým v oblasti sexuálneho správania jednotlivca.

Reálny škandál ohľadom výstavy vzbudil množstvo emócií. Keď sa zamyslíte, riešili by ste dnes možno niečo inak? Vidíte v celej záležitosti aj svoju chybu?

- Som veľmi rada, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Oveľa viac by som sa hanbila za pôvodnú koncepciu výstavy. V nej totiž vôbec nemali byť diela z Pittsburghu. Výstava mala byť len pitvou knihy, čiže len prezentáciou dokumentov a kópií diel v lightboxoch. To bolo, samozrejme, pre VSG neprijateľné. Doviezť diela z Pittsburghu bolo až mojím nápadom a cieľom. Dnes sú koncepcia i inštalácia výstavy profesionálne čisté, zodpovedajúce názvu výstavy Andy Warhol a Júlia i zámeru galérie.

Naozaj nijako sa nedalo nájsť spoločnú reč s vedením múzea v Medzilaborciach? Nechali ste sa počuť, že biele plátna dodnes čakajú, či sa zaplnia. Považujete to ešte stále za aktuálne?

- Náš postoj voči Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach je jasný a som v konečnom dôsledku rada, že sme mohli vystaviť biele plátna namiesto diel z Medzilaboriec. Mojím osobným záujmom i záujmom Východoslovenskej galérie však bolo spolupracovať.

Výstava teda odhalila, že spolupráca slovenských múzeí a galérií nie je práve najbezproblémovejšia...

- Z môjho pohľadu ukázala všetky úskalia, ktoré v tomto prostredí existujú.

Myslíte si, že škandál výstave pomohol, čo sa týka návštevnosti?

- Keď sme oslovovali týždeň pred vernisážou médiá, aby o výstave napísali, takmer každý chcel od galérie za medializáciu peniaze. A zrazu, po prevalení škandálu, prišli všetci novinári zadarmo... A ľudia chodia. Prvý týždeň to bolo v priemere dvesto, potom sto, teraz okolo 80 návštevníkov denne. V porovnaní s inými výstavami je to absolútne neporovnateľné.

Návštevníci sa sťažujú, že okolo výstavy nie je všetko úplne kóšer. Prekáža im napríklad, že na pútači pred galériou nie je informácia o tom, že výstava nie je kompletná a že ich na túto skutočnosť pri kúpe vstupeniek nik neupozorní.

-Problémom je, že u nás ľudia vnímajú kultúru ako matériu, a to sa nedá. Na umenie sa pozerajú veľmi povrchne. Musia si zvyknúť na to, že v umení si na mnohé svoje otázky musia zodpovedať aj sami, a to predovšetkým zmenou svojho postoja. Zamyslieť sa nad každodennými vecami okolo seba, skončiť s ľahostajnosťou, zabudnúť chvíľku na svoje ego... Byť a rozmýšľať. To, že sú zavesené čisté obrazy, nie je vo svete nič nové. Je to aj určitý druh protestu, alebo aj postoja VSG, ktorá chcela poukázať na problém. Určitá skupina ľudí, ktorá je inteligentne vyššie, si to vie sama zhodnotiť. Ale ľudia sú rôzni. Nakoniec som aj rada, že sme sa aj takýmto spôsobom zviditeľnili. I keď možno pre ľudí to nie je najprijateľnejší spôsob. Myslím si však, že na túto výstavu návštevníci nezabudnú. Či už ich rozčúli, alebo poteší, to je úplne jedno.

Suma 5 eur za vstupenku v porovnaní so svetom nie je vysoká, ale na naše pomery mnohých zaskočí. Ide o sumu, s ktorou ste uvažovali v súvislosti s kompletnou výstavou, alebo ste ju upravovali smerom dole, keďže časť obrazov chýba?

- Cena vstupného nie je jednoduchá vec. Jednak som si fyzicky prešla galérie v USA, New Yorku, Pittsburghu, Zürichu, Grazi či Kyjeve. Dala som si urobiť analýzu priemerných platov v danej krajine a vstupného, ktoré je všade iné. Napokon nám vyšlo, že by vstupenka mala stáť 10 eur, no my sme sa rozhodli pre polovicu, vzhľadom na postavenie Košíc aj vo vzťahu k turizmu. A áno, toto vstupné bolo navrhnuté pri koncipovaní kompletnej výstavy.

Teda žiadneho svojho pochybenia si nie ste vedomá a s výstavou ste spokojná.

- Všetky úlohy, ktoré galéria mala splniť, splnila. Aj s prekážkami, ktoré nás postretli. Jednej chyby som sa však predsa len dopustila. Tej, že som pridlho verila partnerom, s ktorými som išla do vydania knihy. Budem už obozretnejšia. Pridlho som dúfala, že sa to nejakým spôsobom stihne. Na druhej strane si myslím, že všetko zlé je na niečo dobré a to, čo sa teraz zomlelo, je dobré pre nás všetkých.

Neodradil vás škandál okolo Warhola od megalomanskejších projektov v budúcnosti?

- Skôr naopak. Takáto vec je vždy impulzom.

Dôjde napokon k nejakým súdnym sporom?

- Zo strany galérie je všetko v riešení. Pravdou však je, že došlo ku krivému obvineniu, že VSG spreneverila 200-tisíc eur. Tie však galéria nezískala zo žiadnych európskych fondov.

Čoskoro sa začne s rozsiahlejšou rekonštrukciou časti galérie. Čoho presne sa bude týkať a aké finančné prostriedky sú na ňu vyčlenené?

- Práve sa pripravuje verejné obstarávanie a hneď po skončení výstavy diel Andyho Warhola v novembri začneme rekonštruovať. Pôjde o historickú sálu s kompletným osvetlením a ozvučením, rekonštruovať sa bude aj vstupný foyer a vytvorí sa nová výstavná miestnosť. Dúfam, že to potrvá maximálne štyri mesiace. KSK na to získalo z európskych fondov milión 300-tisíc eur.

Naznačili ste, že situácia v kultúre je mimoriadne nepriaznivá. Prečo?

- Ešte stále sa na Slovensku stretávame s profesionálnou neúctou, ktorá problém kultúry a umenia posúva do úzadia, všetko zbytočne komplikuje a bežný človek v tom má iba chaos. Samotná atmosféra medzi umelcami je veľmi zlá. Nevraživosť a zvláštne prejavy vzájomnej neúcty sú na Slovensku medzi umelcami mimoriadne rozšírené, čo je veľkým negatívom. Som len rada, že keď som nastúpila na pozíciu riaditeľky VSG, stratila som úplne všetky svoje individuálne umelecké ambície a na celú výtvarnú scénu sa môžem pozrieť z nadhľadu. Úžasné poznanie! A je mi z toho veľmi smutno. My, umelci, nemáme šancu, aby nás spoločnosť prijala, pretože nie sme schopní uznávať sami seba navzájom.

Financovanie

Výstava Warhol a Júlia

K financovaniu výstavy Andy Warhol a Júlia poskytla informácie Stanislava Benická, riaditeľka Nadácie na podporu občianskych aktivít sprostredkovateľa Blokového grantu Otvárame dvere pre nové možnosti spolupráce:

Základným nedorozumením je, že sa financovanie z Nórskeho finančného mechanizmu spája s projektom Andy Warhol a Československo. Takýto projekt nie je a ani nebol projektom financovaným z Nórskych fondov. Nórske fondy a štát financujú projekt KINCS – kultúrna identita ako nástroj cezhraničnej spolupráce, ktorý je súčasťou blokového grantu "Otvárame dvere pre nové možnosti spolupráce", zameraného na rozvoj cezhraničnej spolupráce Slovensko - Ukrajina. Projekt realizuje VSG a jej traja ukrajinskí partneri.

Projekt je financovaný sumou 52-tisíc eur z Nórskych fondov a štátneho rozpočtu SR a VSG ho spolufinancuje sumou 5 777,78 eura. Na výstavu Andy Warhol a Júlia môže byť použitá len časť z týchto peňazí (približne 42 %).

Vydanie spornej knihy nikdy nebolo súčasťou podprojektu KINCS, financovaného z Nórskych fondov. Projekt ráta len s vydaním katalógu vystavovaných výtvarných diel.

nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.