Košičanka Karolína Kavková, alias Satine Zillah, nás v ňom reprezentuje úspešne už nejaký ten piatok, aj keď je mladučká. Spolupracovala s najznámejším komiksovým guru Rodolfom Migliarim, ktorého rady využíva napríklad aj pri vystúpeniach s hudobníkom Mariánom Čekovským.
Rodená Svidníčanka prežila celé detstvo na Sídlisku Ťahanovce v Košiciach. Kreslenie ju bavilo odmalička. Tvrdí, že vždy si myslela, že keď postavičky vyfarbí, ožijú. Na základnej škole s tým však sekla, lebo jej nešla matematika, na ktorú sa musela sústrediť viac. Neskôr však štíhlej Satine začalo prekážať, že nie je v ničom dobrá, a tak sa ku kresleniu vrátila. Keď prišiel čas rozhodovania, kam na strednú školu, povedala si, že nechce, aby to bolo niečo obyčajné.
"Musela to byť tiež škola, kde nebola matematika, výber teda padol na umeleckú školu úžitkového výtvarníctva. Pamätám si, že podmienkou prijatia vtedy bolo mať 15 prác. Ja som nemala ani jednu, za dva týždne som ich musela urobiť. Snažila som sa nakresliť zvieratká, ľudí, dokonca som na prijímačkách nakreslila svoje prvé zátišie," smeje sa 19-ročná výtvarníčka, ktorú napokon na školu zobrali a odvtedy kreslí intenzívne.
Spolupracovala s komiksovým guru
Komiksové umenie ju zaujalo najskôr v televízii.
"Chodili vtedy rôzne rozprávky na kanáli Fox kids, medzi inými aj X-man, ktorého ľudia môžu poznať aj z filmu. Zapáčilo sa mi to a začala som si vyhľadávať jeho autorov na internete. Dovtedy mi vôbec nenapadlo, že sa tým môže niekto živiť," spomína si Karolína, ktorá sa postupne dostala do sveta komiksov. Spomedzi iných autorov ju najviac inšpiroval Rodolfo Migliari, ktorého meno je v tejto brandži skutočným pojmom. Jeho prácou bola natoľko unesená, že mu v jeden deň napísala oslavný list.
"Písala som mu v ňom, že sa mi páči jeho práca, boli tam vlastne samé komplimenty, na ktoré som ani nečakala odpoveď. Chcela som len, aby vedel, ako veľa pre mňa jeho tvorba znamená a ako ma ovplyvnil. Odpísal mi zo slušnosti, ako každému, že mu mám poslať nejaké svoje práce. Poslala som a bol nadšený. Napísal, že na môj vek (mala som vtedy 16 rokov) sú veľmi dobré. Odvtedy sme sa kontaktovali viackrát, stretli sme sa aj v Madride na jednom z najväčších komiksových festivalov, na ktorý ma pozval. Spoločne sme kreslili a tvorili, bol to pre mňa výnimočný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem," dodáva s nadšením mladá autorka, ktorá sa so známym umelcom kontaktuje dodnes.
"Na Slovensku sa komiks ešte len prebúdza"
Migliari kreslil pre najväčšie vydavateľstvá Marvel a DC a pre komiksových nadšencov je človek, ktorého nielen registrujú, ale aj uznávajú.
"Aj keď sme kráčali po uliciach Madridu, ľudia ho zastavovali a potľapkávali po pleci. Vďaka spolupráci s ním som dostala množstvo zákazok. Maľovala som napríklad obálku na knihu komixu WOLALINA: 52 WEEKS GALLERY BOOK od Daniela Karhunena, ktorá vyjde v roku 2011. Sú v nej obrázky od takých autorov, čo vyhrali Eisnerovu cenu, čo je niečo ako Oscar pre filmárov a hercov," vysvetľuje Satine. Tá si začína budovať slušnú kariéru už aj na Slovensku.
"Moje práce si kupujú väčinou ľudia zo zahraničia, no už aj tu sa to začína meniť," zhodnotila.
Svoje diela po dokončení neznáša a často ich roztrhá
Krehké žieňa s osobitým vkusom je v uliciach Košíc viditeľné. Špecifický štýl umenia, ktorému sa venuje, sa odráža aj na jej obliekaní. Má rada lesklé oblečenie, ktoré sa vyskytuje u kreslených hrdinov - latex, koža a podobne. S leteckými okuliarmi na hlave a krvavočerveným rúžom na perách sa nedávno predstavila aj košickému publiku v projekte s Mariánom Čekovským. Kým on hral a tvoril hudbu na mieste, ona kreslila to, čo prežívali spoločne.
"Bola to skvelá skúsenosť. S Mariánom sme sa stretli len deň pre šou a nemala som pred ním žiadnu trému. Snažila som si nepripúšťať si, že sedím s géniom, bol úplne normálny, ľudský, skvelý," skonštatovala na adresu jedného z najlepších slovenských hudobníkov a autorov. Mladučká S. Zillah svoje práce už vystavovala aj vo Východoslovenskej galérii a v budúcnosti túži vytvoriť vlastnú knihu.
Popri maľovaní si odbehne robiť modelku
Krásna Satine zvyčajne tvorí vo svojej útulnej izbe v jednom z ťahanovských panelákov. A ako to vtedy vyzerá?
"Ako kedy. Mám nálady, keď som iba zavretá doma a kreslím celé dni - volám to doba samoty. Potom mám dobu hojnosti, keď si vyjdem von s kamarátmi a užívam si. Každú prácu, ktorú dokončím, neznášam. Roztrhala som už množstvo výkresov, nikdy nie som spokojná. Vlastne som, keď začnem kresliť, vtedy to prežívam, dielo sa iba rodí. Len čo to dokončím, musím to šmariť do kúta," hovorí s úsmevom výtvarníčka, ktorá sa tento rok stala študentkou Technickej univerzity na Fakulte umenia. Jej cieľom je však úplne iný smer.
"Asi o rok by som chcela ísť študovať k Rodolfovi do Argentíny a možno ešte skúsiť konzervatórium v BA. Herectvo ma vždy lákalo," šokuje neter módnej návrhárky Lujzy Flešárovej, ktorá si občas kráti voľný čas aj fotomodelingom. Len nedávno sa predstavila aj na fotografiách k Warholovej výstave v Košiciach.
"Oslovili ma preto, že som im pripomínala Eddie Sedgwick - Warholku. Bolo to zaujímavé spojenie, lebo moja teta Lujza Flešárová je návrhárka a mamka Lýdia šperkárka, v tom svete sa pohybujú už dlhšie a ja som ho okúsila teraz a veľmi ma bavil. Fotili sme celý deň a vôbec som nebola unavená," spomína na skvelý zážitok nádejná hviezda. 
S Čekym. Spoločne vystupovali s jedným projektom, ktorým Košičanom predstavili hudobnú improvizáciu a komiksové umenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
