Asi najviac sa mu cnie za poradami. Vlastne za občerstvením počas porád.
Prezradil mi, ten môj známy, nie ja, že keď mu prišla pozvánka na nejakú poradu u nejakého vedúceho nejakého oddelenia, vždy sa už vopred tešil, že sa tam občerství. Zapísal si zakaždým termín a čas porady do notesu, prikreslil výkričník a zvýraznil farebnou fixou, aby nedajbože nezabudol, že sa treba ísť radiť.
Najšťastnejšia časť každej porady bol preňho začiatok, keď pricupitala sekretárka spýtať sa všetkých, kto si čo dá na občerstvenie - aký nápoj (prirodzene, nealko). Spočiatku si ostýchavo pýtal len minerálku. Neskôr odhodil zábrany a opáčil aj džús. Najprv jablkový. Potom riskol i pomarančový. Raz si dokonca priam bohémsky objednal naraz minerálku aj džús! To bola vtedy fakt dosť vážna porada.
Rýchlo prekukol, že na sekretariátoch vedúcich menších oddelení robili len takú slabšiu, celkom obyčajnú kávu, niekedy aj bez mliečka či smotany. Zato u „väčších" šéfikov varili kávičku fajnovejšiu, mňam - také veľké porady si nikdy nenechal ujsť. A keď významná porada trvala dlhšie, sekretárka sa prišla spýtať aj počas nej, či si opäť niekto niečo nedá. A môj známy si rád dal dupľu. Teda, ak náhodou už predtým nevypil na poradách príliš veľa, a nebolo mu už veľmi treba na WC... Kvôli tomu totiž na poradách neraz až tak fyzicky trpel, že musel predstierať dôležitý telefonát ako alibi úniku z kancelárie na sociálne zariadenie...
Blbé však bolo, keď ho na poradu nezavolali už od samého začiatku, ale až v jej priebehu, aj to len na pár minút. Vtedy mu totiž žiadne občerstvenie nenúkali, akurát mohol iba naprázdno preglgnúť a závidieť občerstveným účastníkom celej porady. To bolo o ničom, toto ho nebavilo, chodiť na porady uprostred porady len tak - bez výslužky...
Niektorí vedúci mali v kancelárii na stole cukríky a dokonca i malé čokoládky. To malo len jeden háčik - pre toho môjho známeho. Počas porady si totiž musel starostlivo načasovať konzumáciu cukríka či čokoládky tak, aby to skoordinoval s momentom svojho diskusného príspevku. Optimálne bolo najprv prehovoriť a až potom konzumovať. Aj keď stále hrozilo riziko, že bude opäť vyzvaný do diskusie práve vo chvíli konzumácie, keď sa - s rozcmúľaným cukríkom či rozžuvanou čokoládkou - dosť zle artikuluje. A aj po dokonanej konzumácii čokoládky človek-úradník tŕpne, či si od nej nezadžabal zuby, ústa alebo aj celú tvár, lebo to by mohlo v ďalšom priebehu porady znížiť vážnosť jeho osoby a degradovať vysokú úroveň jeho návrhov a pripomienok. Niekedy vedúci oddelenia sám od seba výslovne neponúkol účastníkom porady cukríky či čokoládky, ale tento môj známy sa časom naučil nepovažovať tento zjavne len komunikačný nedostatok za zámer skúpeho hostiteľa, a tak si občerstvenie bezostyšne bral aj bez vyzvania...
Ale inak som sa na tom úrade fakt strašne zodral od práce jak taký kôň... Vlastne, pardon, to nie ja, ale ten môj známy... Našťastie už je naspäť v Korzári, takže je mu v práci zase dobre. Akurát počas každodenných porád tu nemáme občerstvenie, nič, vôbec, celý deň je tu potom neraz taký chcípnutý a neobčerstvený...
A keď som si minule sám kúpil nugátový rožok, že si počas porady decentne aspoň trochu zamaškrtím, tak ma nehanebne verejne pred všetkými zahriakla mladšia kolegyňa, že pri neokrôchanom vyberaní pečiva z mikroténového vrecúčka šuštím tak, že ruším, ba ohrozujem priebeh porady... Samozrejme, nie ja, ten známy - exúradník.
Autor: Jaroslav V. Vrabec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
