Potom bol Azerbajdžan začlenený do ZSSR (vysvetlenie pre mladých čitateľov: do Zväzu sovietskych socialistických republík) a po jeho rozpade získal Azerbajdžan 18. októbra 1991 opäť nezávislosť.
Obrovské ložiská ropy
Krajina má okolo deväť miliónov obyvateľov a hlavným zdrojom jej príjmov sú obrovské ložiská ropy. Spomeňme ešte, že prevládajúcim náboženstvom je islam, ktorý do krajiny "priviezli" arabskí dobyvatelia v 8. storočí. Hlavným mestom Azerbajdžanu je Baku, nazývané aj Baky či Baki. Toto dvojmiliónové mesto leží na Apšeronskom polostrove na brehu Kaspického mora, v nadmorskej výške -28 metrov.
Pod hladinou mora
Vlastne by sme mali hovoriť o "podmorskej" výške, pretože Baku leží skutočne 28 metrov pod všeobecne prijatou nulovou hladinou svetového oceánu. Baku možno rozdeliť na dve hlavné časti, a to na staré mesto (azerbajdžansky Iç?ri Ş?h?r) a na novšie okolité štvrte. Historici sa zatiaľ nevedia dohodnú na tom, kedy sa toto staré mesto začalo stavať. Usudzuje sa, že to bolo najneskôr v 12. storočí, pričom niektorí odborníci tvrdia, že to mohlo byť už v 7. storočí.
Množstvo stredovekých stavieb
V tomto stredovekom období vyrástlo v meste Baku mnoho významných stavieb, napríklad minaret Synyg Gala (z 11. storočia), múry a veže opevnenia (11. – 12. storočie), Panenská veža, kúpele Haji Gayyib (15. storočie) i Palác Širvanšáha. Staré mesto s Palácom Širvanšáha a Panenskou vežou bolo v roku 2000 zapísané, ako prvé miesto v Azerbajdžane, do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Priblížme si obidve spomenuté stavby.
Širvanšáhov palác
Palác Širvanšáha či Širvanšáhov palác (azerbajdžansky Şirvanşahlar sarayi) je najväčším pamätníkom tzv. širvan-abšeronskej vetvy azerbajdžanskej architektúry. To, čo sa nazýva palác, je ale komplexom stavieb, ktorý zahrnuje hlavnú budovu paláca, pavilón Divanhane, krypty, šachovu mešitu s minaretom, mauzóleum šacha Seyida Yahya Bakuvi, východný portál (Muradova brána) a zvyšky starých kúpeľov. História paláca začína v 15. storočí, keď dynastia Širvanšáha za vlády Ibrahima I. preniesla hlavné mesto svojej ríše zo Šemachy (toto mesto bolo zničené zemetrasením) do Baku.
Začiatok v roku 1411
Výstavba hlavnej budovy komplexu sa začala v roku 1411. Išlo o obytnú časť, ktorá sa stavala temer desať rokov a tvoria ho dve identické podlažia, každé s približne 25 miestnosťami. Na dolnom podlaží sú sklady a miestnosti pre služobníctvo. Malý kamenný pavilón (divankhana či divanchana) stojí na malom nádvorí, ktoré je z troch strán obklopené arkádami. V tomto pavilóne je osemuholníková sála s kamennou kupolou. Táto sála slúžila na slávnostné ceremoniály. Vysoký portál hlavného vchodu do sály je dekorovaný ornamentmi (figové listy prepletené s listami viniča) a arabskými nápismi.
Mauzóleum s kupolou
Vedľa sály je menšia miestnosť, ktorá slúži ako vestibul a spojenie s miestnosťami horného podlažia paláca. Súčasťou komplexu je aj mauzóleum Širvanšáhov, ktoré má obdĺžnikový tvar a je korunované šesťuholníkovou kupolou. Ďalšou stavbou komplexu je malá mešita, ktorá bola postavená na spodnom nádvorí paláca, a to pravdepodobne v rokoch 1441 až 1442. V mešite sú dve modlitebné miestnosti, väčšia pre mužov a menšia pre ženy.
Mihráb ukazuje k Mekke
Podlaha pred mihrábom (to je výklenok v stene, ktorý určuje smer k Mekke a tým aj smer, ktorým sa moslimovia majú modliť), je pokrytá tyrkysovou platňou a chránená nízkou kamennou mriežkou. Nad mešitou čnie minaret, vysoký 22 metrov. Do veľkej sály sa vstupuje hlavným portálom, ktorý je obrátený k mauzóleu. Šach so svojou družinou vstupoval do sály cez menší vchod. V južnej časti palácového komplexu je mauzóleum, v ktorom je pochovaný Seyid Yahya Bakuvi, učenec na dvore Širvanšáha Khalilullaha.
Turecká okupácia Baku
Mauzóleum má osemuholníkový tvar a má dve podlažia. Prízemie slúžilo na kultové účely, podzemie je kryptou s hrobkou spomenutého učenca. Do palácového komplexu patrí aj portál východnej brány, nazývanej brána sultána Murada. Táto brána v múre okolo paláca bola postavená počas tureckej okupácie Baku v rokoch 1585 až 1603 a pomenovaná podľa sultána Murada III. Na najnižšej terase komplexu stáli palácové kúpele. Tie boli objavené až v roku 1939 a ich vznik je datovaný do 17. storočia. Archeologické vykopávky odhalili veľké kúpele s 26 miestnosťami.
Ostreľovali ho ruské lode
Podľa zvyškov múrov možno usudzovať, že miestnosti boli zakryté kupolami, v ktorých boli otvory, ktorými dovnútra prenikalo svetlo. V 18. storočí bol palácový komplex ťažko poškodený ostreľovaním z ruských lodí. V roku 1964 bol palácový komplex vyhlásený za muzeálnu rezerváciu a vzatý do ochrany štátu. Druhou významnou stavbou v Baku, zaradenou do zoznamu UNESCO, je spomínaná Panenská veža. Presný vek tejto veže sa zatiaľ nepodarilo určiť. Usudzuje sa však, že jej základy pochádzajú z 5. alebo 6. storočia a horné časti z 12. storočia.
Stála na brehu mora
Veža, vysoká 29, m, bola pravdepodobne súčasťou východnej časti opevnenia mesta, ktorá dnes už neexistuje. Valcovitá veža priemeru okolo 17 metrov bola postavená z lokálneho vápenca. Múry veže majú pri zemi hrúbku päť metrov, smerom nahor sa zužujú na štyri metre. V dne veže bola vyhĺbená studňa, hlboká 21 metrov. Jedinou časťou veže, ktorá bola často prestavovaná, je jej horná časť, pretože tam boli umiestnené kanóny. Veža, ktorá pôvodne stála priamo na brehu mora, bola na začiatku 20. stočia zreštaurovaná a od pobrežia bola oddelená cestou.
Skočila do mora
Názov panenská dostala veža podľa povesti preto, lebo z nej do mora skočila kráľova dcéra, s ktorou sa chcel oženiť jej vlastný otec. V novembri 2000 postihlo Baku veľké zemetrasenie, po ktorom boli mnohé historické budovy zbúrané a na ich mieste postavené moderné stavby. Komisia svetového dedičstva pri UNESCO preto v roku 2003 dala historické centrum Baku na tzv. červený zoznam ohrozených pamiatok. Po zriadení novej pamiatkovej správy, ktorá zastavila všetky nové stavebné projekty, však bolo staré centrum Baku zo spomenutého zoznamu vyškrtnuté.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
