Korzár logo Korzár
Piatok, 22. september, 2017 | Meniny má Móric
ODKEDY BUDUJEME HRÁDZE A ČO POVEDALI PROGNOSTICI

Zničujúce živly: záplavy a horúčavy

Striedanie extrémnych teplôt, požiarov a povodní nebolo iba tohtoročnou zvláštnosťou. O tom, ako Európu ničili tieto živly v roku 1923, sme sa dočítali v tlači z toho istého roku.

Vodný živel. Aj v tomto roku narobil problémy na mnohých miestach Slovenska. Snímka je z dediny Ždaňa.(Zdroj: Judita Čermáková)



Najväčšie povodne na našom území sú písomne doložené už z roku 1012, o boji proti nim svedčia v priebehu storočí nariadenia troch panovníkov o stavbe a údržbe protipovodňových hrádzí. V súvislosti s klimatickými zmenami i s demografickým vývojom prognostici predpovedali zánik ľudstva.

Tropické horúčavy

Také vysoké teploty, aké boli v roku 1923, Európa podľa správ o meteorologických výkyvoch od roku 1911 nepamätala. Takisto ani požiare a povodne. V Amsterdame ošetrili za deň 60 ľudí s úpalom, v Londýne ukazoval teplomer v polovičke júla 91 stupňov Fahrenheita, v Berlíne bolo v tieni dovtedy ešte nenameraných 32 stupňov, takže v nemocniciach ošetrovali desiatky ľudí postihnutých úpalom. Náhla búrka v meste povyvracala stromy aj s koreňmi, zničila oplotenie parkov a v priebehu pár minút odniesla stometrový novopostavený kovový plot okolo továrne. Búrka tam zničila plachetnice, blesk usmrtil sedem ľudí.

Povodne, búrky a požiare

O nič lepšie to nebolo ani vo Viedni, kde ľudia odpadávali od horúčavy na ulici a záchranná zdravotná služba musela za deň zasiahnuť 76-krát. Hasiči zachraňovali topiacich sa v Dunaji, kde ich zastihla búrka. Víchrica odniesla strechy prízemných domov, zničila mnoho pre Viedeň typických fiakrov, spôsobila škody na verejných budovách. Španielsko postihli povodne. Najväčšie boli v provincii Saragoza, kde voda zničila celé obce a obyvatelia si zachránili iba holý život. Blesky spôsobili v krajine dlhotrvajúce lokálne požiare v lesoch a v Madride z tropických horúčav zomreli viacerí na zlyhanie srdca. V Prahe bolo 33 až 36 stupňov, Košičania sa ochladzovali v Hornáde z vyše tridsaťstupňovej horúčavy, našťastie ich neprekvapila víchrica ani povodeň. Koncom júna 1923 zažili Londýnčania prietrž mračien, akú v minulosti nepoznali. Trvala šesť hodín a medzi zničenými stromami a stavbami bolo aj 132 telegrafných stĺpov s vedením a káble vedúce na kontinent.

Kto má pravdu?

V súvislosti s vyčíňaním počasia (nespomenuli sme búrky na mori a ich dôsledky na lodiach, rybárskych člnoch a životoch ľudí) sa v tlači publikovali predpovede o blížiacom sa konci sveta. Poznáme viacero dátumov koncov sveta. Kráľovná zo Sáby, ktorá bola Sibylou - tak sa volali staroveké veštkyne - ho predpovedala na rok 2012, podľa Nostradama ho už máme mať za sebou v roku 2000. Astrológovia, šamani, Sibyly, Nostradamus a iní proroci strašili ľudstvo jeho zánikom, ktorý si spôsobí samo svojou neznášanlivosťou a túžbou po moci. Keď prorokov nahradili prognostici, títo proklamovali teórie zakladajúce sa na vedeckej práci a štatistike. Prognostici a štatistici v roku 1923 vypočítali, že vtedy žila na svete asi 1 miliarda 650 miliónov ľudí a upozornili na vzrastanie ich počtu. Ak by počet ľudí vzrastal takým tempom aj naďalej, dosiahol by v roku 2100 šesť miliárd. Podľa nich by na takéto množstvo ľudí plocha Zeme nestačila a preľudnenie by bolo také veľké, že by nebolo vôbec možné všetkých uživiť. Experti upozorňovali na preľudnenie aj v roku 1950 pri vtedajšom počte 2,55 mld. V roku 2007 nás bolo 6,7 mld. a v súčasnosti obýva zemeguľu 6,9 mld. pozemšťanov, pričom jedna miliarda z nich si myslí, že sú medzi nimi aj mimozemšťania - najviac, asi 40 percent si to myslia Číňania a Indovia. V roku 2050 by nás malo žiť na zemi 9 miliárd. Kto má pravdu o tom konci? Alebo - o začiatku niečoho nového?

Záznamy o povodniach

Najväčšie vodné toky na Slovensku, ktoré ohrozovali okolie, boli Dunaj a Váh. Povodne boli aj na mnohých potokoch pri obciach, kde odnášali lávky a mostíky, na východnom Slovensku napr. na riekach Ondava, Torysa a Hornád, odkiaľ odnášali mosty a voda doširoka zaplavovala pôdu aj budovy. O povodniach sa podľa rakúskych hydrológov zachovali písomné doklady, kde sa uvádza prietok vody a výška vodnej hladiny. Podľa písomných záznamov najväčšie povodne na Dunaji boli v rokoch 1012, 1210, 1501, 1572, 1578, 1787, 1899, 1954, keď prietok presiahol hranicu 10-tisíc kubických metrov za sekundu. Najstaršia písomne doložená ľadová povodeň na Dunaji bola v r. 1501. Prietok vody dosahoval pri Bratislave 14-tisíc m3 za sekundu, čo bolo najviac za 500 rokov. Povodňové prietoky z r. 1501 boli najvyššie v histórii našich veľkých povodní a pravdepodobnosť výskytu takejto povodne je raz za 3-tisíc rokov.

Našli smrť vo Váhu

Katastrofálna zimná povodeň na Dunaji bola v r. 1809, keď ľadové kryhy, vytlačené z Dunaja zvalili v Bratislave viac domov a v Petržalke všetky budovy. Záplavu v r. 1837 spôsobili znovu dve ľadové bariéry. V dobovej regionálnej tlači je správa o stúpnutí hladiny Dunaja o 518 cm, čo zapríčinila ľadová povodeň a voda zaplavila domy až v centre Bratislavy. V r. 1683 sa vylial Váh a zaplavil obce v jeho údolí. Najväčšia a najzničujúcejšia bola povodeň v r. 1813, ktorá zničila takmer všetky obce v údolí Váhu a smrť v ňom našlo 243 ľudí. V jeho vodách zahynulo vyše 2-tisíc kráv a tiež toľko ošípaných, takmer 8-tisíc oviec, 812 koní, vyše tristo ťažných zvierat a zničených bolo vyše 17-tisíc meríc ornej pôdy.

Protipovodňové hrádze

Pred vodným živlom chránili okolie vodných tokov budovaním hrádzí a ich údržbou, čo prikazovali aj kráľovské nariadenia a zákonné články. Kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1426 vydal písomné nariadenie prikazujúce poskytovať na budovanie hrádzí a ich údržbu bezplatné pracovné sily. Kráľ Maximilián v r. 1569 nariadil obyvateľstvu povinnosť: šesť dní v roku odpracovať na výstavbe a údržbe hrádzí. Zákonný článok o povinnosti zúčastniť sa na budovaní protipovodňových stavieb vydal aj Leopold I. v r. 1659 a ďalší v r. 1687. Hrádze sa budovali aj na vodou ohrozovaných úsekoch verejných a kráľovských ciest. Okrem týchto ciest museli slúžni kontrolovať aj súkromné mýtne mosty a cesty a nútiť majiteľov k poctivým opravám. Tieto práce vykonávali poddaní v období, keď sa na poliach nepracovalo. Od 18. stor. sa začala vykonávať v Podunajskej nížine pravidelná, dovtedy sporadická protipovodňová činnosť, ktorej hlavným cieľom bolo budovanie hrádzí a to sa postupne rozšírilo na ostatné vodné toky, kde hrozili záplavy. V druhej polovici 19. stor. Dunaj zregulovali. V tom období sa začali zakladať aj vodné či protizátopové družstvá. V r. 1851 vzniklo v Slov. Mederi Sereďsko-komárňanské vodné družstvo. Gróf Alojz Károlyi založil v r. 1894 funkčné Družstvo proti zátopám a vnútorným vodám na južnom Slovensku.

Neprehliadnite tiež

V pešej zóne im povolili štyri autá. Dorazilo ich trinásť

Z Hlavnej si organizátor promo večierka urobil parkovisko vozidiel Renaultu a Tempusu.

Do parku na Aničke autá nesmú. Ale rely tam bude

Preteky v rekreačnej zóne vyvolávajú otázky. Magistrát: Majú všetky povolenia.

Ohlásil bombu na súde, ten ho vzal do väzby

Starší Košičan sa v pondelok postaral o 20. evakuáciu budovy košických súdov.

Ťahanovčania, pozor. Prišli svine z Družstevnej

Starosta: Je ich priveľa, ľudia sa boja.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 024
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 933
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 724
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 332
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 250
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 139
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 693
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 631
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 516
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 219

Blogy SME


  1. Karolína Olšavská: V nemocnici
  2. Jozef Drahovský: Mesto Košice začalo používať taktiku šmejdov
  3. Miroslav Makyta: Skorumpovaný Smer
  4. Silvia Zeumerová: Ako sme písali ikony (1/2)
  5. Andrej Šverha: Čergov na sklonku leta
  6. Tatiana Repková: Prečo sme single?
  7. Andrea Legényová: rozchodové dilema
  8. Iniciatíva slovenských učiteľov: Spoločne proti korupcii
  1. Stanislav Martinčko: Aj ty Brutus, Kiska aj ty? 12 222
  2. Miroslav Žiak: Neuveríte, koľko peňazí získalo Slovensko z poľnohospodárskych dotácií 11 265
  3. INEKO: Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech 11 104
  4. Čo je nové na sme.sk: SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana 10 403
  5. Orsolya Véghová: Maďarka 8 858
  6. Stanislav Martinčko: Hlavné mesto Slovenska Palermo?? 7 012
  7. Saša Grodecká: Bipolárna 6 800
  8. Jaroslav Hoško: Prečo sa (ne)zabaviť v klube? 6 746

    Už ste čítali?

    Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop