Najväčšie povodne na našom území sú písomne doložené už z roku 1012, o boji proti nim svedčia v priebehu storočí nariadenia troch panovníkov o stavbe a údržbe protipovodňových hrádzí. V súvislosti s klimatickými zmenami i s demografickým vývojom prognostici predpovedali zánik ľudstva.
Tropické horúčavy
Také vysoké teploty, aké boli v roku 1923, Európa podľa správ o meteorologických výkyvoch od roku 1911 nepamätala. Takisto ani požiare a povodne. V Amsterdame ošetrili za deň 60 ľudí s úpalom, v Londýne ukazoval teplomer v polovičke júla 91 stupňov Fahrenheita, v Berlíne bolo v tieni dovtedy ešte nenameraných 32 stupňov, takže v nemocniciach ošetrovali desiatky ľudí postihnutých úpalom. Náhla búrka v meste povyvracala stromy aj s koreňmi, zničila oplotenie parkov a v priebehu pár minút odniesla stometrový novopostavený kovový plot okolo továrne. Búrka tam zničila plachetnice, blesk usmrtil sedem ľudí.
Povodne, búrky a požiare
O nič lepšie to nebolo ani vo Viedni, kde ľudia odpadávali od horúčavy na ulici a záchranná zdravotná služba musela za deň zasiahnuť 76-krát. Hasiči zachraňovali topiacich sa v Dunaji, kde ich zastihla búrka. Víchrica odniesla strechy prízemných domov, zničila mnoho pre Viedeň typických fiakrov, spôsobila škody na verejných budovách. Španielsko postihli povodne. Najväčšie boli v provincii Saragoza, kde voda zničila celé obce a obyvatelia si zachránili iba holý život. Blesky spôsobili v krajine dlhotrvajúce lokálne požiare v lesoch a v Madride z tropických horúčav zomreli viacerí na zlyhanie srdca. V Prahe bolo 33 až 36 stupňov, Košičania sa ochladzovali v Hornáde z vyše tridsaťstupňovej horúčavy, našťastie ich neprekvapila víchrica ani povodeň. Koncom júna 1923 zažili Londýnčania prietrž mračien, akú v minulosti nepoznali. Trvala šesť hodín a medzi zničenými stromami a stavbami bolo aj 132 telegrafných stĺpov s vedením a káble vedúce na kontinent.
Kto má pravdu?
V súvislosti s vyčíňaním počasia (nespomenuli sme búrky na mori a ich dôsledky na lodiach, rybárskych člnoch a životoch ľudí) sa v tlači publikovali predpovede o blížiacom sa konci sveta. Poznáme viacero dátumov koncov sveta. Kráľovná zo Sáby, ktorá bola Sibylou - tak sa volali staroveké veštkyne - ho predpovedala na rok 2012, podľa Nostradama ho už máme mať za sebou v roku 2000. Astrológovia, šamani, Sibyly, Nostradamus a iní proroci strašili ľudstvo jeho zánikom, ktorý si spôsobí samo svojou neznášanlivosťou a túžbou po moci. Keď prorokov nahradili prognostici, títo proklamovali teórie zakladajúce sa na vedeckej práci a štatistike. Prognostici a štatistici v roku 1923 vypočítali, že vtedy žila na svete asi 1 miliarda 650 miliónov ľudí a upozornili na vzrastanie ich počtu. Ak by počet ľudí vzrastal takým tempom aj naďalej, dosiahol by v roku 2100 šesť miliárd. Podľa nich by na takéto množstvo ľudí plocha Zeme nestačila a preľudnenie by bolo také veľké, že by nebolo vôbec možné všetkých uživiť. Experti upozorňovali na preľudnenie aj v roku 1950 pri vtedajšom počte 2,55 mld. V roku 2007 nás bolo 6,7 mld. a v súčasnosti obýva zemeguľu 6,9 mld. pozemšťanov, pričom jedna miliarda z nich si myslí, že sú medzi nimi aj mimozemšťania - najviac, asi 40 percent si to myslia Číňania a Indovia. V roku 2050 by nás malo žiť na zemi 9 miliárd. Kto má pravdu o tom konci? Alebo - o začiatku niečoho nového?
Záznamy o povodniach
Najväčšie vodné toky na Slovensku, ktoré ohrozovali okolie, boli Dunaj a Váh. Povodne boli aj na mnohých potokoch pri obciach, kde odnášali lávky a mostíky, na východnom Slovensku napr. na riekach Ondava, Torysa a Hornád, odkiaľ odnášali mosty a voda doširoka zaplavovala pôdu aj budovy. O povodniach sa podľa rakúskych hydrológov zachovali písomné doklady, kde sa uvádza prietok vody a výška vodnej hladiny. Podľa písomných záznamov najväčšie povodne na Dunaji boli v rokoch 1012, 1210, 1501, 1572, 1578, 1787, 1899, 1954, keď prietok presiahol hranicu 10-tisíc kubických metrov za sekundu. Najstaršia písomne doložená ľadová povodeň na Dunaji bola v r. 1501. Prietok vody dosahoval pri Bratislave 14-tisíc m3 za sekundu, čo bolo najviac za 500 rokov. Povodňové prietoky z r. 1501 boli najvyššie v histórii našich veľkých povodní a pravdepodobnosť výskytu takejto povodne je raz za 3-tisíc rokov.
Našli smrť vo Váhu
Katastrofálna zimná povodeň na Dunaji bola v r. 1809, keď ľadové kryhy, vytlačené z Dunaja zvalili v Bratislave viac domov a v Petržalke všetky budovy. Záplavu v r. 1837 spôsobili znovu dve ľadové bariéry. V dobovej regionálnej tlači je správa o stúpnutí hladiny Dunaja o 518 cm, čo zapríčinila ľadová povodeň a voda zaplavila domy až v centre Bratislavy. V r. 1683 sa vylial Váh a zaplavil obce v jeho údolí. Najväčšia a najzničujúcejšia bola povodeň v r. 1813, ktorá zničila takmer všetky obce v údolí Váhu a smrť v ňom našlo 243 ľudí. V jeho vodách zahynulo vyše 2-tisíc kráv a tiež toľko ošípaných, takmer 8-tisíc oviec, 812 koní, vyše tristo ťažných zvierat a zničených bolo vyše 17-tisíc meríc ornej pôdy.
Protipovodňové hrádze
Pred vodným živlom chránili okolie vodných tokov budovaním hrádzí a ich údržbou, čo prikazovali aj kráľovské nariadenia a zákonné články. Kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1426 vydal písomné nariadenie prikazujúce poskytovať na budovanie hrádzí a ich údržbu bezplatné pracovné sily. Kráľ Maximilián v r. 1569 nariadil obyvateľstvu povinnosť: šesť dní v roku odpracovať na výstavbe a údržbe hrádzí. Zákonný článok o povinnosti zúčastniť sa na budovaní protipovodňových stavieb vydal aj Leopold I. v r. 1659 a ďalší v r. 1687. Hrádze sa budovali aj na vodou ohrozovaných úsekoch verejných a kráľovských ciest. Okrem týchto ciest museli slúžni kontrolovať aj súkromné mýtne mosty a cesty a nútiť majiteľov k poctivým opravám. Tieto práce vykonávali poddaní v období, keď sa na poliach nepracovalo. Od 18. stor. sa začala vykonávať v Podunajskej nížine pravidelná, dovtedy sporadická protipovodňová činnosť, ktorej hlavným cieľom bolo budovanie hrádzí a to sa postupne rozšírilo na ostatné vodné toky, kde hrozili záplavy. V druhej polovici 19. stor. Dunaj zregulovali. V tom období sa začali zakladať aj vodné či protizátopové družstvá. V r. 1851 vzniklo v Slov. Mederi Sereďsko-komárňanské vodné družstvo. Gróf Alojz Károlyi založil v r. 1894 funkčné Družstvo proti zátopám a vnútorným vodám na južnom Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
