Korzár logo Korzár
Nedeľa, 22. júl, 2018 | Meniny má Magdaléna
Nájdete nás na webe
ODKEDY BUDUJEME HRÁDZE A ČO POVEDALI PROGNOSTICI

Zničujúce živly: záplavy a horúčavy

Striedanie extrémnych teplôt, požiarov a povodní nebolo iba tohtoročnou zvláštnosťou. O tom, ako Európu ničili tieto živly v roku 1923, sme sa dočítali v tlači z toho istého roku.

Vodný živel. Aj v tomto roku narobil problémy na mnohých miestach Slovenska. Snímka je z dediny Ždaňa.(Zdroj: Judita Čermáková)



Najväčšie povodne na našom území sú písomne doložené už z roku 1012, o boji proti nim svedčia v priebehu storočí nariadenia troch panovníkov o stavbe a údržbe protipovodňových hrádzí. V súvislosti s klimatickými zmenami i s demografickým vývojom prognostici predpovedali zánik ľudstva.

Tropické horúčavy

Také vysoké teploty, aké boli v roku 1923, Európa podľa správ o meteorologických výkyvoch od roku 1911 nepamätala. Takisto ani požiare a povodne. V Amsterdame ošetrili za deň 60 ľudí s úpalom, v Londýne ukazoval teplomer v polovičke júla 91 stupňov Fahrenheita, v Berlíne bolo v tieni dovtedy ešte nenameraných 32 stupňov, takže v nemocniciach ošetrovali desiatky ľudí postihnutých úpalom. Náhla búrka v meste povyvracala stromy aj s koreňmi, zničila oplotenie parkov a v priebehu pár minút odniesla stometrový novopostavený kovový plot okolo továrne. Búrka tam zničila plachetnice, blesk usmrtil sedem ľudí.

Článok pokračuje pod video reklamou

Povodne, búrky a požiare

O nič lepšie to nebolo ani vo Viedni, kde ľudia odpadávali od horúčavy na ulici a záchranná zdravotná služba musela za deň zasiahnuť 76-krát. Hasiči zachraňovali topiacich sa v Dunaji, kde ich zastihla búrka. Víchrica odniesla strechy prízemných domov, zničila mnoho pre Viedeň typických fiakrov, spôsobila škody na verejných budovách. Španielsko postihli povodne. Najväčšie boli v provincii Saragoza, kde voda zničila celé obce a obyvatelia si zachránili iba holý život. Blesky spôsobili v krajine dlhotrvajúce lokálne požiare v lesoch a v Madride z tropických horúčav zomreli viacerí na zlyhanie srdca. V Prahe bolo 33 až 36 stupňov, Košičania sa ochladzovali v Hornáde z vyše tridsaťstupňovej horúčavy, našťastie ich neprekvapila víchrica ani povodeň. Koncom júna 1923 zažili Londýnčania prietrž mračien, akú v minulosti nepoznali. Trvala šesť hodín a medzi zničenými stromami a stavbami bolo aj 132 telegrafných stĺpov s vedením a káble vedúce na kontinent.

Kto má pravdu?

V súvislosti s vyčíňaním počasia (nespomenuli sme búrky na mori a ich dôsledky na lodiach, rybárskych člnoch a životoch ľudí) sa v tlači publikovali predpovede o blížiacom sa konci sveta. Poznáme viacero dátumov koncov sveta. Kráľovná zo Sáby, ktorá bola Sibylou - tak sa volali staroveké veštkyne - ho predpovedala na rok 2012, podľa Nostradama ho už máme mať za sebou v roku 2000. Astrológovia, šamani, Sibyly, Nostradamus a iní proroci strašili ľudstvo jeho zánikom, ktorý si spôsobí samo svojou neznášanlivosťou a túžbou po moci. Keď prorokov nahradili prognostici, títo proklamovali teórie zakladajúce sa na vedeckej práci a štatistike. Prognostici a štatistici v roku 1923 vypočítali, že vtedy žila na svete asi 1 miliarda 650 miliónov ľudí a upozornili na vzrastanie ich počtu. Ak by počet ľudí vzrastal takým tempom aj naďalej, dosiahol by v roku 2100 šesť miliárd. Podľa nich by na takéto množstvo ľudí plocha Zeme nestačila a preľudnenie by bolo také veľké, že by nebolo vôbec možné všetkých uživiť. Experti upozorňovali na preľudnenie aj v roku 1950 pri vtedajšom počte 2,55 mld. V roku 2007 nás bolo 6,7 mld. a v súčasnosti obýva zemeguľu 6,9 mld. pozemšťanov, pričom jedna miliarda z nich si myslí, že sú medzi nimi aj mimozemšťania - najviac, asi 40 percent si to myslia Číňania a Indovia. V roku 2050 by nás malo žiť na zemi 9 miliárd. Kto má pravdu o tom konci? Alebo - o začiatku niečoho nového?

Záznamy o povodniach

Najväčšie vodné toky na Slovensku, ktoré ohrozovali okolie, boli Dunaj a Váh. Povodne boli aj na mnohých potokoch pri obciach, kde odnášali lávky a mostíky, na východnom Slovensku napr. na riekach Ondava, Torysa a Hornád, odkiaľ odnášali mosty a voda doširoka zaplavovala pôdu aj budovy. O povodniach sa podľa rakúskych hydrológov zachovali písomné doklady, kde sa uvádza prietok vody a výška vodnej hladiny. Podľa písomných záznamov najväčšie povodne na Dunaji boli v rokoch 1012, 1210, 1501, 1572, 1578, 1787, 1899, 1954, keď prietok presiahol hranicu 10-tisíc kubických metrov za sekundu. Najstaršia písomne doložená ľadová povodeň na Dunaji bola v r. 1501. Prietok vody dosahoval pri Bratislave 14-tisíc m3 za sekundu, čo bolo najviac za 500 rokov. Povodňové prietoky z r. 1501 boli najvyššie v histórii našich veľkých povodní a pravdepodobnosť výskytu takejto povodne je raz za 3-tisíc rokov.

Našli smrť vo Váhu

Katastrofálna zimná povodeň na Dunaji bola v r. 1809, keď ľadové kryhy, vytlačené z Dunaja zvalili v Bratislave viac domov a v Petržalke všetky budovy. Záplavu v r. 1837 spôsobili znovu dve ľadové bariéry. V dobovej regionálnej tlači je správa o stúpnutí hladiny Dunaja o 518 cm, čo zapríčinila ľadová povodeň a voda zaplavila domy až v centre Bratislavy. V r. 1683 sa vylial Váh a zaplavil obce v jeho údolí. Najväčšia a najzničujúcejšia bola povodeň v r. 1813, ktorá zničila takmer všetky obce v údolí Váhu a smrť v ňom našlo 243 ľudí. V jeho vodách zahynulo vyše 2-tisíc kráv a tiež toľko ošípaných, takmer 8-tisíc oviec, 812 koní, vyše tristo ťažných zvierat a zničených bolo vyše 17-tisíc meríc ornej pôdy.

Protipovodňové hrádze

Pred vodným živlom chránili okolie vodných tokov budovaním hrádzí a ich údržbou, čo prikazovali aj kráľovské nariadenia a zákonné články. Kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1426 vydal písomné nariadenie prikazujúce poskytovať na budovanie hrádzí a ich údržbu bezplatné pracovné sily. Kráľ Maximilián v r. 1569 nariadil obyvateľstvu povinnosť: šesť dní v roku odpracovať na výstavbe a údržbe hrádzí. Zákonný článok o povinnosti zúčastniť sa na budovaní protipovodňových stavieb vydal aj Leopold I. v r. 1659 a ďalší v r. 1687. Hrádze sa budovali aj na vodou ohrozovaných úsekoch verejných a kráľovských ciest. Okrem týchto ciest museli slúžni kontrolovať aj súkromné mýtne mosty a cesty a nútiť majiteľov k poctivým opravám. Tieto práce vykonávali poddaní v období, keď sa na poliach nepracovalo. Od 18. stor. sa začala vykonávať v Podunajskej nížine pravidelná, dovtedy sporadická protipovodňová činnosť, ktorej hlavným cieľom bolo budovanie hrádzí a to sa postupne rozšírilo na ostatné vodné toky, kde hrozili záplavy. V druhej polovici 19. stor. Dunaj zregulovali. V tom období sa začali zakladať aj vodné či protizátopové družstvá. V r. 1851 vzniklo v Slov. Mederi Sereďsko-komárňanské vodné družstvo. Gróf Alojz Károlyi založil v r. 1894 funkčné Družstvo proti zátopám a vnútorným vodám na južnom Slovensku.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 229
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 413
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 286
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 655
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 676
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 437
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 916
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 517
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 863
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 669

Neprehliadnite tiež

Zamestnanca knižnice odsúdili za sexuálne zneužívanie klientov

Jeden súd ho poslal za mreže, druhý ho potrestal iba podmienečne.

Vozili Masaryka či Dubčeka. V Košiciach sa predviedli vozňové veterány

Lákal najmä seniorský parný rušeň Zelený Anton.

Mnohé z tatranských kúpeľov sú už minulosťou

Kúpeľný ráz už stratilo Štrbské Pleso, či Tatranská Lomnica.

Žije v nich pár ľudí. Aj najmenšie obce majú svoje krásy

Malebný kraj a nádherná príroda robí z týchto miest rozprávku.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop