No. Ak trochu zľavíme z irónie, tak príčinou bola skôr správa Wall Street Journal o tom, že záťažové testy európskych bánk umelo znižovali riziká. Eurosummit, na ktorom absolvoval svoju obnovenú premiéru aj Ivan Mikloš, s tými bankami ale súvisí viac ako veľmi. Zásadnejšie zo slovenského pohľadu vyzerá, že nášmu ministrovi namydlili poriadne hlavu ešte za to Grécko. Treba uznať, že ak je pre Reuters správou, že „Slovensko čelí zvýšenej kritike a izolácii v rámci EÚ pre svoje rozhodnutie (...)", ktoré „pravdepodobne skomplikuje rozhovory o budúcom rozpočte", tak niečo sa deje. Čo, teda nevieme, keďže Mikloš pravdovravný v tejto kauze veru nebude.
Ešte aj keď Reuters cituje najmä vysoké nemenované zdroje, ktoré sú „zdesené a šokované, že jedna krajina sa takto môže správať", nejaký zámer tam je. Buď len pripomínať grécku epizódu z akýchsi dôvodov, čo nemusia mať so SR nič spoločné, alebo, a to by bolo horšie, rozohrať kauzu proti Slovensku. Prekvapuje to dosť, lebo aj keby sa tým čosi sledovalo (napr. ďalšie hlasovanie v NR SR), rozumnejšie by bolo riešiť to s Miklošom v , hm, intímnejšom režime. A nie zastrašovať cez úniky do médií, napr. o komplikácii akýchsi vzťahov, čo môže samo osebe s eurom opäť zacvičiť. Samozrejme, že Mikloš a spol. to s Gréckom pohnojili, avšak v situácii, keď celý slovenský podiel (o prevzatí ktorého sa údajne tiež rokovalo) na „gréckom vale" je jedno percento, pričom symbolický efekt už sa dosiahol (a zatiaľ funguje), tak súčasťou akého plánu môže byť vetranie tejto záležitosti?
Netreba sa veľmi ľakať, keďže EÚ je taký prepletenec rozmanitých záujmov a potenciálnych koalícií, že predstava akejsi „fest" izolácie je iracionálna. Ostražitosť ale nebude na škodu, keďže hry sa hrajú rôzne a je možné, že nejaké „krídlo", napr. južné, v snahe zahovárať podstatnejšie veci, sa rozhodlo naaranžovať SR do roly exemplárneho hriešnika zločinu nesolidarity. A bude SR používať ako argument v budúcich sporoch. Ozajstný problém ale je, že Grécko ohrozuje dlhodobé pozície SR.
Takisto rastie hrozba, že napr. v kauzách typu bankovej regulácie, či dane, čo ležali teraz v Bruseli na stole, a do ktorých je možné (na rozdiel od Grécka) aj hovoriť, bude Mikloš horšie komunikovať o riešeniach, výhodných pre SR. Aspoň teda s určitými krajinami. Z Čecha Kalouska, ktorý sa vzdal veta bankovej dane (zostal jediný) s komentárom, že „v beznádejnej kauze si nebudem zhoršovať vyjednávacie pozície", by si mal vziať poučenie. Inak agendy, čo včera debatovali či dohodli v Bruseli, majú to spoločné, že nevidieť medzi nimi jednu užitočnú. Keby ste chceli príklad metafory o generáloch, čo sa pripravujú na bývalé vojny, tak taký záchranný fond pre banky je ako z maľovánky. Európa má možno smolu, že toto predmetom kampane na Slovensku nebolo, takže Mikloš nie je proti. Hahahahaha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.