u ministerstvo obrany existuje, to znamená vytváraniu podpory pre armádu ČR". Veľmi pekné stanovisko. Veľká pochybnosť, ktorá má tiež cezhraničnú platnosť, však znie, či v tom, "kvôli čomu ministerstvo existuje", sa pán Vondra zásadne nepletie.
Nikto nechce tvrdiť, že ČR či SR ozbrojené sily nepotrebujú. Príbeh, ako politik po obhliadke základne, napr. v Lešti, položí rečnícku otázku, "Ubránime sa v prípade agresie, pán generál?", a ten hrdo odvetí, že "Samozrejme. Asi päť minút", je na inú debatu. Kauza, ktorú excelentne dotiahli do koncovky reportéri Mladej fronty dnes, len iným spôsobom demonštruje, že hlavným účelom existencie armády v tejto demokracii nie je obrana teritória, a ani spojenecká účasť na misiách, ale benefitovanie určitých spoločenských vrstiev na správe majetku, vyzbrojovaní a iných obslužných činnostiach. Áno, že vojaci významne pomáhajú napr. pri povodniach, nezabúdame, k tomu však nutne nepotrebujú napr. mínomety od firmy Patria, ani obrnené vozy Iveco... Že?
Sujet kauzy je povedomý. Nikomu, kto trochu sleduje svet, nemohol spôsobiť prekvapenie. Prevratné je len to zmapovanie, takže systém, ktorý sme na tomto mieste viackrát predvídali, máme ako na tanieri: Námestníka českej obrany novinári zmonitorovali, ako s lobistom fínskej firmy dohaduje zákazku a províziu, ktorú dcéra firmy má poslať z daňového raja do iného raja na účet "zjednávateľa" (a spol.), a to pod fiktívnou faktúrou na akúsi kravinu. Všetko je nahraté ako v štúdiu EMI Records, takže pán Kopřiva, to je ten (už ex)námestník, nemá obranu. Slovenská spojka je v tom, že verejné obstarávanie obchádzajú tzv. spoločným "strategickým nákupom" so SR, kde nie je, podľa smerníc EÚ, súťažiť potrebné. Pričom iný lobista pekne na záznam hovorí, že to zariaďuje "Miro, ktorý behá s Ficom". Tak.
Všetko je nahraté ako v štúdiu EMI Records"
Nechajme Mira Mirom. Nie je až taký zaujímavý, hoci za Kašického (teraz veľvyslanec pri NATO!) "vyhrala" jeho firma tender na prilby za 8 miliónov eur... Podstatnejší je mechanizmus, ako vzniká zákazka, lebo má všeobecné užitie (nielen v rezorte obrany): V prvom kroku si lobisti dajú požiadavku, že čo majú práve na sklade a radi by predali. V kroku čislo 2 sa dohodnú s úradníkmi alebo politikmi. Až v treťom vidíme predmet verejného obstarania. To sa buď obíde (podprahová zákazka, utajované skutočnosti, "strategický nákup a pod. podľa príslušného paragrafu), alebo zaranžuje tak, aby legalizovalo vopred dohodnutý biznis. Pričom samotní ministri (iste, ktorý ako), ani nemusia o ničom vedieť. Obchody bežia v zabehanom režime pod nimi a na svojej stoličke sedia v pohode, kým časť provízií doputuje do straníckej pokladne.
Či sa dá systém vôbec zmeniť v rozvinutej demokracii, kde armáda plní už len funkciu jedného z posledných znakov štátnosti, je dosť otázne. Ak Vondra či nebodaj Galko majú takú ambíciu, musia rozmliaždiť štruktúry pod sebou a odstrihnúť všetkých, čo doteraz ryžovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
