V opačnom prípade sa môže stať, že sa u vášho potomka vyvinie chybné držanie tela, ktoré je v dospelosti riadne bolestivé alebo dochádza k poškodeniu kostry chodidla.

Úrad verejného zdravotníctva vytvoril akési desatoro správneho výberu a používania detskej obuvi.

1, Nohu merajte

Po príchode do predajne obuvi nenechajte nič na náhodu. Nespoliehajte sa na číslo topánky, ktoré vaša ratolesť nosila naposledy. Vždy predavača požiadajte, aby tvar, dĺžku a šírku chodidla dieťaťa preveril. Vybraná obuv musí zodpovedať týmto parametrom vo všetkých ohľadoch.
Nesmiete zabúdať na pravidelné meranie nôh, aby ste včas podchytili ich nárast.

2, Správna dĺžka

Vždy skontrolujte vzdialenosť medzi najvzdialenejším bodom oblúka päty a koncom najdlhšieho prsta. Obuv musí byť vpredu pred prstami o 10-15 mm dlhšia než chodidlo. Polovica tohto priestoru slúži ako rezerva pre pohyb prstov pri chôdzi, druhá polovica umožňuje správny rast chodidla.

3, Správna šírka

Správna šírka obuvi znamená, že zodpovedá obvodu nohy v mieste prstových kĺbov.
Ak je topánka príliš široká, nedostatočne fixuje chodidlo, noha sa v nej kĺže a poškodzuje prsty zvýšeným tlakom na obuv. Úzka topánka okrem nepríjemného pocitu obmedzuje krvný obeh a zároveň deformuje neprimeraným tlakom prednú časť chodidla.
Zároveň je vhodné uprednostniť topánky s oblým tvarom špičky namiesto úzkeho, resp. špicatého.

4, Skúška

Dieťa sa musí v obuvi poprechádzať. Nikdy ju nesmie skúšať posediačky. Zásadne treba skúšať celý pár topánok.

5, Materiál

Na detských topánkach nešetrite. Umelé materiály úplne vylúčte. Vyberajte obuv z prírodných materiálov ako napr. prírodné usne a textil.

„Sú mäkké, priedušné, absorbujú zvýšenú fyziologickú vlhkosť detskej nohy a zároveň sa vďaka svojmu zloženiu vhodne prispôsobia anatomickému tvaru chodidla. Tieto materiály vyhovujú náročným hygienickým požiadavkám aj z hľadiska nežiaduceho kožného dráždenia," odporúča Úrad verejného zdravotníctva.

Medzi nevhodné materiály patria rôzne plasty, poroméry a koženky. Sú nepriedušné, majú tak malú schopnosť odvádzať vlhkosť z povrchu kože, čo môže viesť k plesňovým ochoreniam. Tieto materiály sú taktiež tvrdé, a tak sa ťažko prispôsobujú tvaru chodidla.

6, Strih a hmotnosť

Najlepšia je zásada - čím ľahšie, tým lepšie. U najmenších vekových skupín je najvhodnejšia nízka členková obuv, šnurovacia alebo so zipsom. Strih nesmie dieťa pri chôdzi obmedzovať.

7, Stielka

Detské nohy sa potia viac ako dospelácke. Každá detská obuv by mala byť uzavretá, v nášľapnej časti vybavená stielkou alebo vkladacou vložkou zo savého prírodného materiálu. Stielka taktiež pomáha pri správnom tvarovaní priečnej a pozdĺžnej klenby chodidla a chráni tak pred vznikom plochej nohy.

8, Opätok

Správne zvolená obuv nesmie nechať vybáčať pätu chodidla. To sa môže stať, ak opätok nie je dostatočne tuhý, vysoký a dlhý. Dlhodobé používanie topánok s nevhodným opätkom môže zafixovať vybočovanie členkov, a to smerom dovnútra - takzvané valgózne postavenie chodidla. „Vybočenie členkov dovnútra je často spojené s plochou nohou a jej bolestivosťou. Pri správnom postoji sú päty mierne vybočené smerom navonok."

9, Podpätok

Detská obuv by ich mala mať čo najnižšie a s veľkou plochou na udržanie stability. Nikdy deťom neobúvajte topánky s vysokými štíhlymi podpätkami.

10, Ohybnosť a tlmenie

Obuv musí byť najohybnejšia v mieste, kde sa chodidlo pri chôdzi ohýba - v oblasti prstových kĺbov. Tvrdá podošva zvyšuje únavu, narušuje pohodlný pocit pri chôdzi a zdravý vývoj nohy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.