Aj keď väčšina turistov sem prichádza kvôli histórii, Jeruzalem je moderné žijúce mesto rozdelené na tri časti. Opevnené Staré mesto, s najväčším počtom pamiatok, prevažne arabský východný Jeruzalem a rapídne expandujúce nové mesto, známe ako Západný Jeruzalem. Rozdelené je aj Staré mesto. Nájdete tu arménsku, kresťanskú, židovskú a moslimskú štvrť.

Mesto Jeruzalem sa rozkladá na kopcoch hory Morija (tzv. skalného vrchu), Sionu, Golgoty a Olivovej hory v priemernej nadmorskej výške okolo 750 m nad morom a obklopujú ho z troch strán údolia. Jeho najstarší a pôvodný názov je Rušalim, alebo Urušalim a pochádza pravdepodobne z kanaánskych čias. Táto skutočnosť sa potvrdila pri vykopávkach, keď sa našli črepy misky s oválnym tvarom. Na nej bol nápis názvu mesta z 20. - 19. storočia pred Kristom. V egyptských hieroglyfických znakoch má mesto názov Aušamen alebo Rušalimum. Historici a jazykovedci sa domnievajú, že tento názov je akýmsi egyptským prepisom kanaánskeho názvu Urušalim.

Staré mesto Jeruzalem je obkolesené hradbami. Dá sa doň vstúpiť v severnej časti hradieb Damašskou bránou, ktorá bola postavená Suleimanom Nádherným na zvyškoch brány z rímskych čias. Múry, ktoré chránili Staré mesto, majú aj s ňou vytvorených dovedna osem brán. Dnes je možné prejsť doň siedmimi - ôsma je nádherná Zlatá brána (Brána milosrdenstva), ktorá je zamurovaná.

Olivová hora

Chrám useknutia hlavy Jana Krstiteľa je miestom nájdenia jeho hlavy, ktorú mu dal sťať Herodes. Ten si vzal za manželku Herodiadu, ženu svojho žijúceho brata Filipa. Ján Krstiteľ im to vytýkal, takže ho nechali uväzniť. Radi by sa ho zbavili, ale báli sa, že jeho smrť by pobúrila ľud, ktorý ho považoval za proroka. Keď však Herodes oslavoval narodeniny, tancovala pre neho Herodiadina dcéra Salome a natoľko ho uchvátila, že jej sľúbil splniť každé prianie až do polovice kráľovstva. Salome, navedená matkou, si priala Jánovu hlavu. Tú po sťatí priniesli na mise, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo matke. Jeho učeníci vzali telo a pochovali ho. Až potom to oznámili Ježišovi. Keďže Herodiada nevedela, čo s hlavou Jana Krstiteľa, dala ju zakopať na Olivovej hore.

Chrám národov alebo Chrám zápasov

Bol založený na mieste, kde sa podľa tradície Ježiš modlil v predvečer jeho uväznenia. Na začiatku 20. storočia bol pôvodný chrám z 12. storočia zrekonštruovaný za finančnej pomoci 12 krajín. Podľa toho dostal svoj názov a 12 kopúl so štátnymi znakmi. Na dlažbe pred hlavným oltárom je skala, na ktorej vraj Spasiteľ potil krv. Vedľa chrámu sa nachádza Getsemanská záhrada, kde sa chodil Ježiš modliť a je tam ešte osem olív z jeho čias. Pôvodne dal olivy Titus v 70. rokoch vyťať, ale z kmeňov vyrástli nové výhonky. Oliva je v biblickom poňatí strom nesmrteľnosti, pretože má hlboko vrastené korene, z ktorých aj po vyťatí kmeňa vyrastú nové výhonky. Doslovný preklad slova Gethsemane znamená "miesto lisu".

Židovský cintorín

Najstaršie hroby sú datované asi z roku 1800 pred Kristom z obdobia prvého Šalamúnovho chrámu. Tento židovský cintorín je najdrahší na svete. Jedno hrobné miesto stojí viac ako 10-tisíc dolárov a čím sú miesta nižšie, tým sú drahšie. Mnoho židov sa po smrti necháva prepraviť do Jeruzalema. Podľa židovskej vierouky má totiž Mesiáš prísť od východu cez Olivovú horu a údolie potoka Cedron k chrámovému pahorku, aby obnovil chrám, s ním aj Jeruzalem, a aby súdil svet. V ten deň všetci vstanú z mŕtvych a prví budú tí vo Svätej zemi. Preto podľa tejto viery nie je možné rušiť hroby a tie židovské sú trvalé až do konca sveta. Ak je žid pochovaný niekde inde, ľudová povera vraví, že keď príde Mesiáš, jeho kosti sa musia pod zemou dokotúľať do Jeruzalema, lebo až tam bude vzkriesený. Toto kotúľanie sa nazýva gilgul. Slovo má vyvolať predstavu praskajúcich kostí. Pre mnohých židov je to strašná predstava, preto sa radšej nechávajú pochovávať v Izraeli.

Múr nárekov

Po zničení 2. jeruzalemského chrámu sa stal Západný múr najsvätejším miestom Židov. Nie je však zvyškom Šalamúnovho chrámu, ale hradieb, ktorými Herodes Veľký obklopil chrámové návršie. Dolná časť múru je pôvodná a pozostáva zo siedmich radov veľkých kameňov z Herodesovho obdobia, vážiacich priemerne okolo 10 ton, ale nájdu sa aj 100-tonové. Kamene kládli jeden na druhý bez akéhokoľvek spájania maltou. Horná časť bola postavená neskôr, asi v 8. storočí, a to z toho dôvodu, že keď sa židia modlili pri múre, zhora na nich hádzali kamene.

Via Dolorosa - posledná cesta Ježiša na Golgotu

Na tejto tzv. Krížovej ceste je 14 zastavení. Dve sú v pevnosti Antónia, ďalších sedem po kaplnkách v uliciach a päť staníc utrpenia je v Chráme Svätého Hrobu. Františkáni vykonávajú každý piatok púť cez týchto 14 miest. Prvá zbožná procesia bola už v 14. storočí. Podľa tradície je to osudová cesta, ktorou putoval Ježiš po odsúdení Pontským Pilátom na Kalváriu, kde bol ukrižovaný. Cesta utrpenia je 1,5 km dlhá a úzka ulička, ktorú dnes lemuje množstvo obchodíkov.

Chrám Svätého Hrobu

Je postavený nad miestom popravy a hrobu Ježiša. Asi v 6. storočí pred Kristom tam bol za hradbami mesta kameňolom. Kameň však nemal dobrú kvalitu, a tak tam zriadili cisternu. Keďže kameň mal pórovitý charakter, prepúšťal vodu, nehodil sa teda ani pre cisternu, a tak miesto spustlo. V okolí bolo niekoľko prírodných jaskýň, ktoré obyvatelia používali na pochovávanie. Takto vznikol západný cintorín. Rimania tu asi v 60. rokoch pred Kristom zriadili popravisko. Keďže tvarom toto miesto pripomínalo ľudskú lebku, nazvali ho Golgota. Ja som pri jej návšteve očakával kopec a že mi povedia: "Tak tu stál Ježišov kríž a hentam kríže zloduchov." A zrazu chrám, zlato, sviece, kadidlo...

Prvý kresťanský chrám bol postavený v byzantskom slohu v roku 326 - 335 na podnet svätej Heleny a jej syna cisára Konštantína, a to na miestach zbúraných pohanských chrámov. Okolo vlastníctva Chrámu Svätého Hrobu aj ostatných sakrálnych pamiatok vo Svätej zemi vznikli spory. Tie ukončili v roku 1852 Turci nariadením zvaným status quo, čo znamenalo: Kto aký objekt dovtedy vlastnil, taký mu aj ostane. Podľa tohto nariadenia chrám prináleží šiestim cirkvám: gréckej pravoslávnej cirkvi, arménskej pravoslávnej cirkvi, rímskokatolíckej cirkvi, sýrskej pravoslávnej cirkvi, egyptsko-koptskej pravoslávnej cirkvi a etiópskej cirkvi.

V arménskej kaplnke, odkiaľ sa zostupuje do už spomínanej cisterny, vidieť, ako kedysi sekali kameň na stavby. Keď sa Golgota v čase Rimanov stala popraviskom, použité priečne ramená krížov hádzali do cisterny. Tu odhodili aj Ježišov kríž. Po príchode sv. Heleny bola cisterna plná vody. Najala teda robotníkov, aby z nej povyberali ramená krížov. Keďže to odmietli pre množstvo vody a ramien, sadla si nad cisternu a hádzala do vody zlaté mince. Robotníci tam vchádzali hľadať zlato, a tak vyhadzovali z cisterny ramená krížov.

Kláštor sv. Juraja

Ide o pravoslávny kláštor, vytesaný do strmej skalnej steny v hlbokej rokline. Vznikol pri jaskyni, kde sa podľa tradície svätý Jáchim dozvedel od anjela, že Anna, jeho neplodná žena, počala dieťa. Nebol to nik iný ako Panna Mária.

Hora Sión

Posledná, tajná večera Ježiša Krista s apoštolmi sa konala v hornej komnate, kde sa im zjavoval aj po svojom zmŕtvychvstaní. V stredoveku sa stalo súčasťou františkánskeho kláštora a v 15. storočí ju Turci upravili na mešitu. V spodnej časti pod sálou Poslednej večere sa nachádza hrobka kráľa Dávida.

Buďte šťastní, Hirax

Zostatok Getsemanskej záhrady. Tam sa chodil Ježiš modliť. Foto: autor


Strop Chrámu Svätého Hrobu. Svetlo tam dopadá priamo na Ježišovu hrobku. Čakal som, že mi ukážu dieru v skale a odsunutý kameň. Opäť som mal vďaka filmom iné predstavy... Foto: autor

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.