Kostol so značne veľkým gotickým jadrom dokladuje význam dediny v stredoveku a neskoršie nákladné renesančné a barokové úpravy zas jej rozvoj taktiež v novoveku. Kostol s areálom tvorí aj dnes výraznú dominantu obce.
Tulčík vznikol určite do prvej polovice 13. storočia, keďže už v r. 1248 odvádzali miestni obyvatelia desiatok jágerskému biskupovi. Rozvoj starobylej dediny súvisí s jej vznikom na diaľkovej obchodnej ceste do Poľska, ktorá prechádzala v tejto časti Šariša dolinou rieky Sekčov. Preto je pochopiteľné, že práve v tomto, už dávno rozvinutom sídle, bola pred polovicou 14. stor. zriadená mýtnica. Najstaršia zmienka o vyberaní mýta v Tulčíku pochádza z r. 1355. Takto vyvinutá obec mala chrám určite už začiatkom 14. stor., keďže v 30. rokoch daného storočia v ňom pôsobil farár Ján. V r. 1410 získali patronátne právo na tulčícky kostol nový majitelia obce, šľachtici z Kapušian. Kostol sv. Šimona a Júdu sa spomína aj v r. 1496. Už v 16 .stor. sa kostol zmenil na evanjelický a evanjelická cirkev ho mala v držbe aj okolo r. 1620, potom ho opätovne získali katolíci. V r. 1630-40 sa však zachovali zmienky o pôsobení kalvínov v obci. V priebehu druhej polovice 17. resp. začiatkom 18. stor. sa rekatolizačnými procesmi dosiahlo prinavrátenie chrámu katolíckej cirkvi, ktorá je vlastníkom dodnes.
Stavebno-historický vývoj
Kostol vybudovaný v prvých desaťročiach 14. stor. (na základe archívnych prameňov) pozostával z kvadratickej lode, pravdepodobne už polygonálne uzavretého presbytéria a zrejme i murovanej veže. Objekt stál na nevýraznej vyvýšenine ľavobrežnej terasy Sekčova (285 m n. m.), v tesnej blízkosti jedného z jeho ľavých prítokov. Popri kostole v historickom centre obce viedla krajinská cesta. V 17. stor. zrejme potom ako sa stal katolíckym bol upravený. Kostol bol nanovo zaklenutý, vo svätyni vznikla nová renesančná valená klenba so styčnými lunetami. Oproti predchádzajúcej (najskôr rebrovej) klenbe bola táto značne znížená, keďže pôvodné gotické okná sa dostali tesne po úroveň lunetových výsečí. Radikálnejšia však bola baroková prestavba v 18. stor. Vtedy bola rozšírená loď západným smerom, pričom pôvodná hranolová veža bola obstavaná. Zároveň vznikli v lodi, vo veži a sčasti i svätyni nové okenné otvory, nová klenba v lodi a upravené boli aj fasády, najmä na veži. V priebehu 20. stor. bol kostol viackrát opravovaný (nová veža, krov, rozšírenie empory...).
Súčasný stav
Dodnes sa zachoval cenný goticko-renesančno-barokový objekt. Z gotickej stavebnej fázy sa zachovali obvodové múry polygonálnej svätyne, sčasti múry lode a väčšia časť veže. V južnom a východnom múre svätyne sa nachádzajú tri okná s pôvodnými gotickými osteniami, už bez kružby a sčasti zamurované (sekundárne zmenšené). Aj vo veži sa zachovalo niekoľko stredovekých detailov, napr. lomený záklenok niky v západnom múre prízemia predstavujúci časť pôvodného vstupu, neskôr rozšíreného a barokovo upraveného. V šírke východného múra poschodia veže sa nachádza ešte zamurovaný mohutný otvor s rovným ostením a lomeným záklenkom. Jedná sa o primárny vstup na emporu.
Z renesančnej stavebnej fázy zostala klenba presbytéria, valená so styčnými lunetovými výsečami, vytiahnutými hrebienkami a kruhovými štukovými svorníkmi. Päty klenieb sú zakončené zdobenými konzolami. Z barokovej fázy sa zachovali polkruhovo ukončené okná, zdobený portál, krížová baroková klenba lode (s lunetami) s profilovanými hlavicami pilastov, či exteriérová výzdoba objektu. Barokový exteriér spočíva hlavne vo vertikálnych lizénach, ozdobných klenákoch v ostení barokových okien a štukových dekoračných hlaviciach na nárožiach veže pod profilovanou korunnou rímsou. Zaujímavým exteriérovým prvkom architektúry je segmentový oblúk prepojujúci dva staršie oporné piliere na západnej fasáde. Toto riešenie vypĺňa hluchý široký bezosový priestor vzniknutý obstavaním veže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
