Šialený strelec z Devínskej sa od "kolegov" z Fínska, Nemecka či Británie (v USA ich bolo priveľa, tých neriešme) azda líši tým, že po tom, čo skosil rómsku rodinu v byte, ešte zmenil pôsobisko a pokračoval v zabíjaní na ulici. Sťažuje to hľadanie motívu, keďže pán Harman nezanechal, ako niektorí iní, po sebe ani list na rozlúčku s vysvetlením, ani stopy v živote, ktoré by vrhli svetlo na možné pohnútky hrozného činu.
Aj keď sa objavili rôzne názory, či polícia mohla alebo nemohla zneškodniť strelca skôr, toto je úplne výnimočná udalosť, na ktorú sa nedajú našiť nejaké šablóny. Dá sa len zdvihnúť obočie pri pomyslení, že ak sa musí čakať na elitnú jednotku, lebo radoví policajti nie sú akosi vybavení ani na zákrok proti osamelému strelcovi, tak aký by mala masakra priebeh niekde ďalej od Bratislavy, povedzme v Detve či Vyšnom Nemeckom... Gestikulácie politikov (Lipšica), že zlepšia bezpečnosť, treba len uvítať, avšak na blázna, ktorému skratuje v lebke, sa žiadny štát pripraviť nemôže. To, že komu, z akých vnútorných dôvodov a v akom prostredí sa zrazu zrúti svet a zmení sa na monštrum, nikto nevie predvídať. Akurát sa dá spoľahnúť na to, že pravdepodobnosť, že stretneme na ulici blázna s páliacim samopalom je, povedzme, tak stokrát menšia než tá, že vás zrazí auto...
Zmeny zákonov, ktoré Lipšic okamžite ohlásil, aby zmenšil možnosti potenciálnych strelcov v budúcnosti, sú takou typickou reakciou politiky na udalosť, čo ju zaskočila. Najlepšie situáciu ilustruje starší (pokus o) vtip na britskom blogu: "Odkedy chytili teroristu, ktorý chcel prepašovať do lietadla výbušninu v podrážke, sa na letiskách vyzúvame z topánok. Po tom, čo atentátnikovi z Nigérie objavili trhavinu v trenírkach, čo si budeme dávať dole teraz?" No. Je dávny reflex politikov, že potrebujú ukázať, že majú na všetko medicínu. Legislatívny zámer ministra vnútra však vyzerá na slepú uličku, keďže je známe, že väčšina ozbrojencov, ktorí páchajú trestnú činnosť so zrozumiteľnejšou motiváciou a sú potenciálnou hrozbou pre svoje okolie, má zbraň v nelegálnej držbe. Byť členom klubu športovej streľby a zároveň ešte nezamestnaný bude na Slovensku po masakre v Devínskej veľká stigma. Hoci sa dá staviť, že nasledujúcich tristo rokov podobne nezmyselný a súčasne brutálny zločin na Slovensku nezažijeme.
Objednávka po bezpečnosti a istotách sa zvyšuje, ale stopercentne bez rizika život nikdy nebude. Aj keby vyšetrovanie odhalilo na konaní polície nedostatky, z tragédie v Devínskej sa nedá vyvodiť poučenie, lebo patrí do kategórie, ktoré putujú do knižiek ako jedinečné, neopakovateľné. To celkom neplatí azda pre prípad, že by sa do určitej miery potvrdil rasový motív šialeného strelca. Hoci i tak bude navždy záhadou, prečo neskúsil vraždiť tak, aby sám mohol v živote pokračovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
