Sonda Kepler totiž objavila prvý extrasolárny (jeho centrom je teda iná hviezda než Slnko) planetárny systém, tvorený viac než jednou planétou. Ide o systém tvorený dvomi planétami, obiehajúcimi okolo tej istej hviezdy. Spomenutá sonda objavila tieto planéty prostredníctvom pozorovania ich prechodu (tranzitu) popred ich materskú hviezdu. Pri prechode planéty pred hviezdou sa totiž nepatrne zníži jej jas a toto zníženie zaregistruje mimoriadne citlivý fotometer. Sonda objavila tranzit planét pred hviezdou, podobnou nášmu Slnku a označenou Kepler-9. Planéty dostali označenie Kepler-9b a Kepler-9c. Hmotnosť objavených extrasolárnych planét bola odhadnutá pomocou pozorovaní z pozemného Keckovho observatória na Havajských ostrovoch. Podľa týchto pozorovaní je planéta Kepler-9b väčšou z oboch planét. Obidve planéty majú o niečo nižšiu hmotnosť než planéta Saturn našej Slnečnej sústavy. Planéta Kepler-9b obieha bližšie k svojej hviezde než druhá planéta a jej obežný čas je okolo 19 dní. Obežný čas planéty Kepler-9c je okolo 38 dní. Vedci vyhodnocujúci údaje zo sondy Kepler objavili aj čosi, čo by mohlo byť treťou planétou, obiehajúcou okolo hviezdy Kepler-9. Signál zodpovedá prechodu planéty, ktorá má približne 1,5-násobný priemer ako naša Zem a obieha veľmi blízko hviezdy, takže jej obežný čas je len 1,6 dňa. Na potvrdenie toho, či ide skutočne o malú planétu alebo o nejaký iný astronomický jav, sú však potrebné ďalšie pozorovania. Spomeňme ešte niekoľko základných údajov o vesmírnej sonde Kepler. Túto sondu vyslal do vesmíru americký úrad pre vesmír a aeronautiku (NASA) v marci minulého roka. Sonda odštartovala 6. marca 2009 pomocou rakety Delta II zo základne amerického vojenského letectva na floridskom myse Canaveral. Sonda Kepler je prvou sondou, ktorá je špeciálne určená na detegovanie planét podobných Zemi, ktoré okolo svojej materskej hviezdy obiehajú v tzv. „obývateľnej zóne". Ide o zónu, v ktorej je teplota taká, že v nej môže existovať voda v kvapalnom stave. Táto podmienka sa považuje za podstatnú pre vznik a udržanie života. Sonda Kepler teda hľadá planéty, na ktorých by mohol existovať život. Základným prístrojom sondy je teleskop priemeru 0,95 metra, ktorý kontinuálne sleduje jas okolo 100 000 hviezd. Teleskop je vystrojený mimoriadne citlivým fotometrom, ktorý je schopný zaregistrovať pokles jasu len o stotinu percenta. To je približne taký pokles, aký spôsobí muška, ktorá preletí popred reflektor auta. Povedané inak, sonda Kepler by bola z vesmíru schopná zaregistrovať zmenu nočného jasu malého mestečka, ktorú by niekto spôsobil vypnutím jediného svetla na verande. Vesmírna misia Kepler by mala trvať tri a pol roka a jej výsledky by mali pomôcť zodpovedať na starodávnu otázku - sme či nie sme vo vesmíre sami?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
