Merkelovej široko citovaná reč, že „tak veľmi, ako ľutujeme rozhodnutie o Grécku, tak veľmi som presvedčená, že v budúcnosti budeme úzko a dôveryhodne spolupracovať", je klasická euro-diplomatická čalamáda. Azda serióznejší príhovor mala kancelárka k premiérke medzi štyrmi očami, čo by pre budúcnosť nemuselo byť vôbec zle...
Keby nebolo vonkajšej objednávky, sama Merkelová nemala dôvod verejne vyťahovať grécku tému. Tá je pre ňu nočnou morou a nielenže pripravila (pripravuje) o voličov, ale najmä ju stavia pred najťažšie rozhodnutia nemeckej politiky od čias, čo Helmut Kohl rozhodol o zjednotení s NDR... O tom inokedy, ale úľavou bolo doma sa dočítať, že Radičová vysvetľovala Merkelovej dôvody, prečo Slovensko odmietlo pôžičku... No. Tak tie dôvody museli Merkelovú skutočne šokovať, ešte sa s nimi nestretla... Hahahaha.
Ale dobre. Podstatnejšie pre nás je, že z pôdorysu gréckeho dlhu vyrastá nová, eurorebelantskejšia politika SDKÚ. Nič, teda mimo situačnej improvizácie v kampani a ťahania Fica za uši, za tým nie je. Nejakej vízie alebo zásadného článku, stanoviska od politika SDKÚ - mimo gréckych hlúpostí - sa nedorežete za celé 4 roky v opozícii. (Ešte aj keď podmienili hlasovanie o Lisabonskej zmluve rokovaniami o tlačovom zákone, nestíhali prízvukovať, že obsahovo nič proti LZ nemajú...) Ale darovanej kobyle na chrup nepozerajme. Dôležité je, že Radičová má sympatie v eurofilných kruhoch intelektuálov a rôznej technokratickej elity, ktoré pritakávanie Bruselu a klaňanie sa mu bez výhrad doteraz brali ako pokrokovosť a znak vyspelosti, modernosti človeka. To sa teraz bude posúvať, na Slovensko možno konečne zavíta kritická európska debata. Popri bičovaní národnej sebaľútosti nad „solidaritou s nezodpovednými (bohatými) Grékmi" to je práve Radičovej premiérstvo, ktoré významne spríjemnilo vzburu v tejto gréckej záležitosti. Predstavme si, čo by sa tu strhlo, keby sa prvý minister volal Dzurinda...
Problém môže byť, že aj realizmus či dokonca skepsa vo veciach Európy sa posúvajú do iných súradníc. Nepíšeme rok 2000, ani 2004, niektoré konfliktné témy, aj keď stále horia veľkým plameňom, sa zdajú prekonané. A naopak sa vyrojili nové, ktoré, napodiv, ani tábor skeptikov veľmi neeviduje. SDKÚ sa teraz navlieka do pozície, ktorá by sa možno zišla v r. 2005, keď Mikloš tak radostne naskočil do ERM II... Dnes sa čuduje, že čo je to za zvrátenú „solidaritu" v eurozóne, ten grécky val, a euroval?? Nuž, to, že menová únia nie je dlhodobo možná bez únie fiškálnej, k čomu sa vývoj buď vyberie, alebo sa to celé roztrhne, hovoril v tom čase napr. Klaus a (takmer) celá česká centrálna banka. Dnes sme presne tam a Merkelová (resp. jej nástupca) je tá, ktorá v derniére rozhodne, či bude jedno, alebo druhé. Isté je, že nevydrží to, čo dnes je. Realizmus nie je realizmus, ak to nevezme na vedomie a podľa toho sa nespráva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
