Korzár logo Korzár
Pondelok, 19. apríl, 2021 | Meniny má JelaKrížovkyKrížovky

Kniežací palác v Monaku

V dnešnej časti seriálu si to namierime do ďalšieho mestského štátika, do Monaka, a predstavíme palác jeho vládcu.

Letecký pohľad na palác a okolie. Kniežací palác je vľavo dole, hore vidno majestátnu budovu oceánografického múzea.Letecký pohľad na palác a okolie. Kniežací palác je vľavo dole, hore vidno majestátnu budovu oceánografického múzea. (Zdroj: archív)

V našom seriáli sme sa už dva razy venovali stavbám, ležiacim na území tzv. mestských štátov, tvorených prakticky jediným mestom. Kedysi na začiatku sme predstavili vatikánsku baziliku sv. Petra a prednedávnom sme jeden diel venovali moderným mrakodrapom mesta a štátu Singapur.

Druhý najmenší na svete

Monako, oficiálne Monacké kniežatstvo (francúzsky Principauté de Monaco), leží na pobreží Stredozemného mora, z troch strán obklopené Francúzskom a len 16 km vzdialené od Talianska. Čo do rozlohy je Monako druhým najmenším štátom sveta, a to po Vatikáne. Rozloha tohto štátika je len dva štvorcové kilometre a počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 33 000 (z toho približne 84 % tvoria bohatí cudzinci). Názov Monako sa vzťahuje na celý štátik i na mesto, ktoré ho tvorí. Mylná je predstava, že Monte Carlo je samostatné mestečko, pretože je to len jedna z monackých štvrtí.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Sedemstoročná dynastia

Pozoruhodné je, že Monaku už vyše 700 rokov (od roku 1297) vládne dynastia Grimaldi. Súčasným monackým vládcom (nevládne absolútne, pretože Monako je konštitučná monarchia) je knieža (a sveták a elegán) Albert II., ktorému koncom marca 2005 odovzdal moc jeho už chorý otec Rainier III. (ten vládol 56 rokov). Vládnuce knieža sídli v kniežacom paláci, ktorý patrí spolu s kasínom, oceánografickým múzeom a pretekmi F1 k hlavným turistickým atrakciám miništátika. Vládnucemu rodu Grimaldiovcov nikdy nebolo dopriate to, čo si mohli dovoliť také dynastie, akými boli napríklad Habsburgovci, Bourbonovci, britské kráľovské rody či Romanovci.

Nedostatok miesta pre nové sídlo

Vládcovia, pochádzajúci z týchto rodov, si často (najmä s príchodom nových architektonických slohov) stavali nové, modernejšie sídla a paláce, rôzne letné rezidencie či lovecké zámky. Grimaldiovci si nikdy nemohli dovoliť postaviť nové, alternatívne sídlo, pretože na dvoch štvorcových kilometroch ich krajiny jednoducho na to nebolo (a nie je) miesto. Preto je monacký kniežací palác jedným z najneobvyklejších v Európe. Jediné, čo mohli Grimaldiovci v priebehu stáročí robiť, bolo pristavovať nové krídla či vežičky, prípadne (a to najčastejšie) prestavať existujúcu časť paláca do modernejšej podoby.

Skryť Vypnúť reklamu

Pevnosť na ochranu prístavu

Sídlo monackých vládcov bolo založené v roku 1191 ako pevnosť, postavená na skale a chrániaca prístav, ktorý vtedy získala Janovská republika. V roku 1215 sa začali práce na novej pevnosti, ktorá mala štyri vežičky, prepojené hradbami. Tu treba trochu odbočiť do histórie. V 13. storočí bojovali v Janove medzi sebou dve skupiny, z ktorých jedna podporovala pápeža a druhá cisára. Koncom spomenutého storočia zvíťazili prívrženci cisárskej koruny a svojich odporcov vyhostili z Janova.

Vyhostená rodina Grimaldiovcov

Medzi vyhostenými bola aj patricijská rodina Grimaldiovcov, ktorá sa potom usadila na francúzskej riviére. Podľa legendy v januári roku 1297 François Grimaldi, prevlečený za mnícha, požiadal o útulok v monackej pevnosti. Po vstupe do nej zavraždil strážcov a potom do pevnosti vpustil svojich mužov, ktorý pevnosť obsadili. Pevnosť sa tak stala opevneným sídlom rodu Grimaldi. Toto obsadenie pevnosti ľsťou dnes pripomína socha F. Grimaldiho pred palácom. Karol I., ktorý vládol v rokoch 1331 až 1357, pevnosť podstatne rozšíril, a to pridaním dvoch veľkých budov: prvou pri východných hradbách, druhou na strane k moru.

Skryť Vypnúť reklamu

Z pevnosti opevnený dom

Tým sa zmenil výzor pevnosti, ktorá už vyzerala skôr ako opevnený dom než ako pevnosť. Opevnenia však boli stále dôležité, pretože v nasledujúcich troch desaťročiach bola pevnosť striedavo v rukách Grimaldiovcov a Janovčanov. Ďalších sto rokov Grimaldiovci bránili svoje teritórium pred útokmi mnohých iných štátov, vrátane Španielska, Nemecka, Anglicka a Provensálska. Pevnosť bola často bombardovaná, poškodená a opravená. Grimaldiovci si však svoju pozíciu postupne posilnili alianciou s Francúzskom a začali uvažovať o honosnejšom sídle. V 15. storočí sa opevnený dom postupne menil na palác, a to stavbami za vlády Lamberta i jeho syna Jeana II.

Nové trojpodlažné krídlo

V tomto období bola východná strana pevnosti rozšírená o trojpodlažné krídlo, ktoré obsahovalo novú hlavnú miestnosť, tzv štátnu sálu (dnes miestnosť stráže), ktorá slúžila na oficiálne rokovania. Postavené boli aj luxusnejšie miestnosti s balkónmi a lodžiami, slúžiace pre súkromné účely Grimaldiovcov. Lucien, ktorý vládol v rokoch 1505 až 1523, pristaval veľké krídlo k hlavnému krídlu, postavenému Lambertom a rozšírenému Jeanom II. V tomto novom krídle sú dnes štátne apartmány.

Prestavba na palác

Počas vlády Honoré I. (1523-1581) sa pokračovalo vo vnútornej prestavbe pevnosti na palác. Prebudovalo sa nádvorie a architekt Dominique Gallo postavil dve arkádové chodby. Na jednej strane nádvoria bolo postavené nové krídlo, ktorého vonkajšie stany ozdobil freskami janovský umelec L. Cambiasi. Honoré II., ktorý sa v roku 1633 stal prvým kniežaťom Monaka, prestaval palác už temer do dnešnej podoby. Kvôli zlepšeniu obrany bola postavená polkruhovitá Veža všetkých svätých, ktorá chránila koniec skalného výbežku, a bastión Serrravalle.

Zbierka hodnotných obrazov

V skale boli vytesané spojovacie podzemné chodby. Pod nádvorím bola vybudovaná cisterna s oblúkovitým stropom, ktorá obsahovala dostatok vody pre tisíc vojakov na 20 mesiacov. Honoré II. založil aj zbierku umenia, v ktorej sú diela Tiziana, Rafaela, Rubensa i Michelangela, a poveril architekta J. Catoneho, aby palácu dal menej „pevnostný" vzhľad. Hlavná fasáda paláca bola vyzdobená dekoráciami a horné lodžie napravo od vchodu boli zasklené. Nová kaplnka s kupolou bola zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi.

Inšpirácia zámkom Fontainebleau

Knieža Ľudovít I. (vnuk Honoré II.) sa pri ďalších úpravách paláca inšpiroval francúzskym zámkom vo Fontainebleau. Za jeho vlády vznikli dva najznámejšie prvky paláca, a to vchod v tvare veľkej barokovej brány a dvojité podkovovité schodisko s tridsiatimi stupňami, ktoré je vraj zhotovené z jedného bloku carrarského mramoru. V roku 1793 nastali pre Monako zlé časy, pretože ho vodcovia Veľkej francúzskej revolúcie anektovali a knieža bol uväznený. Kniežací poddaní palác vyrabovali. Monako bolo premenované na Fort d´Hercule (Herkulesova pevnosť) a stalo sa francúzskym kantónom, pričom z paláca sa stala vojenská nemocnica a chudobinec.

Obnovené kniežatstvo

K obnoveniu Monackého kniežatstva došlo 17. júna 1814. Palác bol ale v takom zlom stave, že časť východného krídla musela byť zbúraná. V nasledujúcich rokoch bola úplne zreštaurovaná kaplnka a na vonkajšej strane fasády boli namaľované obrazy, znázorňujúce hrdinské činy grimaldiovcov. Svoju dnešnú podobu získal palác až po dôkladnej renovácii a reštaurácii, ktorú v roku 1949 začal po svojom nástupe na trón Rainier III. Kniežací palác hrá dnes, rovnako ako v ostatných 700 rokoch, kľúčovú úlohu v živote monackého kniežaťa i jeho poddaných.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  3. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  4. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  5. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  6. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  9. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  1. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  2. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  3. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  4. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  5. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  6. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  7. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  8. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  9. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  10. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 33 365
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 21 243
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 455
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 8 689
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 653
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 8 548
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 000
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 848
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 694
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 7 287
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Stroj Ingenuity (v strede v pozadí) pristáva po krátkom vzlietnutí na povrchu Marsu.

Poslala aj prvé zábery.

3 h
Ilustračné foto.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 376-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 11 172 obetí.

9 h

S Deákovcami podnikal aj Boris Kollár.

16. apr

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop