Keďže je tam obrovské množstvo pamätihodností, zopár snímok ponúkam už teraz.
Pevnosť Massada sa dostala aj do sľubov vojakov
Táto pevnosť leží na vrchole skalného útesu vo výške asi 440 m n. m. Bola opevnená už v 1. storočí p. n. l. a neskôr ju rozšíril Herodes Veľký, ktorý ju obohatil o dva luxusné palácové komplexy. Po jeho smrti prešla do rúk Rimanov, ale počas prvej židovskej vojny v roku 66 sa jej zmocnili zeloti. Potom, čo Rimania porazili Jeruzalem, zostala Massada poslednou baštou Židov až do roku 73 n. l. Židia radšej spáchali samovraždu, aby sa nemuseli vzdať pevnosti. Každý muž bol zodpovedný za zabitie svojej rodiny. Pri skladaní prísahy dodnes izraelskí vojaci sľubujú, že Massada už nesmie nikdy padnúť! Nachádza sa tu synagóga, ktorá je údajne najstaršou na svete.
Kumrán objavil pri hľadaní kozy
Kumrán sa preslávil predovšetkým zvitkami, ktoré tu boli objavené. Od roku 150 p. n. l. do roku 68 tu žila prísne asketická samotárska komunita Esejcov. V roku 1947 jeden mladý beduínsky pastier pri hľadaní zatúlanej kozy objavil jaskyňu plnú hlinených nádob, obsahujúcich 190 cenných, väčšinou pergamenových zvitkov. Vďaka suchým podmienkam prežili 2 000 rokov. Predstavujú najstarší dochovaný zápis biblických udalostí, iné sú pojednávaním o dejinách a bežnom živote. Najväčším a najzachovalejším je Veľký Izaiášov zvitok, ktorý vznikol zhruba v roku 100 p. n. l. a je o 1 000 rokov starší ako najstarší biblický rukopis, známy pred objavením Kumránu. Od ich objavenia sa ich výklad, totožnosť a poslanie autorov stali predmetom vášnivej diskusie medzi príslušníkmi historickej obce, teológie a archeológov. Niektoré z nich v súčasnosti vystavuje Izraelské múzeum.
Jericho
Je najstarším doteraz známym mestom na svete. Leží uprostred Judskej púšte 258 m pod hladinou mora. Podľa Biblie bolo Jericho prvým mestom, ktoré si po 40-ročnom putovaní Sinajskou púšťou podmanili Izraelci vedení Jozuom. V Starom zákone sa píše o tom, ako sa hradby mesta zrútili od kriku a trúbenia vojakov po sedemdňovom obliehaní. Nový zákon sa zasa zmieňuje o niekoľkých Ježišových návštevách Jericha.
Ain Karem - rodisko Jána Krstiteľa
Miesto stretnutia Presvätej Bohorodičky so svojou príbuznou Alžbetou. Studňa, kde chodila Presvätá Bohorodička po vodu počas svojho pobytu v Ain Kareme a miesto, kde stojí Gornenský ruský pravoslávny ženský monastier.
Mesto Betlehem
Má okolo 60-tisíc obyvateľov a je plné kontrastov. Na jednej strane neporiadok, na strane druhej prekrásne okrasné záhrady. V uliciach mesta je viditeľná vysoká nezamestnanosť (40 percent) a sociálne rozdiely si človek všimne najmä v oblečení obyvateľov. Hoci tu nie je takmer žiadny priemysel, napriek tomu tu vidno aj rozsiahlu rekonštrukciu ulíc, novú výstavbu hotelov, obchodov a úpravu verejného priestranstva. Zaujímavosťou je, že Betlehem nemá žiadne svoje zdroje vody a energie. Je pripojený na Jeruzalem, a preto počas nepokojov, ktoré sú tu časté, im Jeruzalem zastaví dodávky vody, plynu a elektrimy a má istotu, že za dva-tri dní horúce hlavy vychladnú a život sa vráti do zabehnutých koľaji. Kresťanov v Betleheme nie je veľa, odišli najmä v období nepokojov. Tí, ktorí zostávajú, sa hlásia k pravoslávnej cirkvi. Betlehem sa dnes viac dostáva do povedomia ako rušné arabské centrum turistického ruchu. Slovo Betlehem má dva významy: Beit Lehem je po hebrejsky Dom chleba, Beit Lahm znamená po arabsky Dom mäsa.
Bazilika Narodenia Pána
Tento rozsiahly chrám v Betleheme pripomína pevnosť a je najstarším chrámom v Izraeli. Prvý chrám bol postavený v roku 326 na podnet cisára Konštantína a jeho matky cisárovnej Heleny. Počas perzskej invázie v 7. storočí bola väčšina chrámov vo Svätej zemi zbúraná, ale v roku 614 Peržania rešpektovali tento chrám, a to vďaka mozaike na fasáde budovy, ktorá predstavovala klaňanie sa troch kráľov, zobrazených v typicky perzských odevoch. Peržania v nich spoznali svojich predchodcov, a preto chrám nepoškodili.
V prvých časoch arabskej okupácie moslimskí vodcovia veľmi rešpektovali kresťanský kult. Sám Omar sa v roku 638 prišiel pomodliť na posvätné miesto k Presvätej Bohorodičke Márii, matke Ježiša, ktorého si ctia ako proroka.
Pôvodná drevená brána do chrámu bola v roku 1272 dodaná arménskym kráľom Hetronom. V 17. storočí bol pôvodný vchod upravený do dnešnej podoby, a to preto, aby sa už nikdy nezopakovala situácia z čias moslimskej okupácie, keď dobyvatelia vošli do chrámu na koňoch. V tom čase sa v chráme práve konala Božia liturgia. Keď kňaz videl, čo sa deje, intenzívne sa spolu s veriacimi začali modliť za záchranu. Ich modlitby boli vypočuté a Boh učinil zázrak, z ktorého vraj stuhla prítomným krv v žilách. Práve v čase, keď sa moslimský bojovník chystal zaútočiť na kňaza, jeho kôň sa vzoprel a bojovníka vyhodil zo sedla. Pri páde z koňa sa rukou zachytil o jeden z mramorových stĺpov vnútorného stĺporadia. Prsty ruky sa mu v tvare kríža zaborili do stĺpa, z ktorých dier potom vyleteli jedovaté včely a dopichali bojovníka aj jeho koňa, ktorí na mieste skonali. Keď to videli ostatní bojovníci, chrám rýchlo opustili, a tak boli veriaci Božím zázrakom zachránení.
Buďte šťastní, Hirax
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
