m i múzeum. Po ceste k nemu však stojí nenápadná schátraná budova, predstavujúca hodnotné renesančné sídlo z r. 1564.
V Hanušovciach existovali šľachtické sídla už v stredoveku, keďže od 14. storočia patrila táto obec s obmedzenými mestskými právami rôznym rodom, ktorých členovia tam s väčšou pravdepodobnosťou sídlili. V polovici 14. stor. sa obce zmocnil rod Šóšovcov, ktorý ju vlastnil až do začiatku 17. stor. Ich najstarším dochovaným sídlom je dnešný tzv. malý kaštieľ, ktorý bol dostavaný r. 1564. Výstavbu okrem architektúry (klenieb, ostení, dispozície...) jednoznačne datuje nápis na nadpraží portálu.
Stavebno-historický vývoj
Sídlo si dali Šóšovci vybudovať v ranorenesančnom slohu na úpätí výbežku Slanských vrchov, nad dolinou Medzianskeho potoka vo výške 200 m n. m. Kaštieľ vznikol ako poschodová podpivničená bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu. Jednotlivé miestnosti suterénu, prízemia a aj poschodia boli zaklenuté renesančnými valenými prevažne so styčnými lunetovými výsečami. Niektoré miestnosti najmä na poschodí však boli kryté trámovými stropmi. Okenné a vstupné otvory boli riešené vo forme pravouhlých kamenných ostení zväčša s ešte starým typom oblej profilácie. Hlavný vstupný portál na západnej fasáde mal nadpražie vyzdobené aj nápisom s datovaním výstavby a menom prvého majiteľa „SÓOS STEPHANUS ANO 1564". Fasády boli pokryté sgrafitovými ornamentmi.
Druhá stavebná fáza bola neskororenesančná v prvej polovici 17. stor. Súvisela zrejme s prípadným poškodením objektu počas niektorého z protihabsburských povstaní, resp. na posilnenie obrany práve v rámci týchto vojenských akcií. K juhozápadnému nárožiu bola pristavaná valcová dvojpodlažná veža, no pri úprave sa dbalo aj na výzor kaštieľa, ktorého klenby boli vyzdobené štukovými ornamentmi. Načas sa tak kaštieľ zmenil na obranno-obytný objekt, ale už na prelome 17. - 18. stor. stratil fortifikačné znaky (napr. strieľne) a aj veža sa zmenila na obytnú. Veľká zmena nastala začiatkom 18. stor., keď si v tesnej blízkosti postavili noví majitelia obce, Dessewffyovci, honosný 4-vežový ranobarokový kaštieľ, pričom starý, menší, prestal byť centrom pozornosti. Väčšie investície sa ho tak už netýkali.
Ďalšia stavebná úprava tak nastala, až keď sa opäť zmenil vlastník. V polovici 19. stor. kaštieľ získal Florián Schulz, ktorý prerobil reprezentatívne sídlo na sklad a jednoduché obytné priestory. Zmenila sa dispozícia objektu, miestnosti boli predelené, vznikli nové otvory. V tejto fáze zanikli exteriérové renesančné rysy stavby, keď boli odstránené pôvodné ostenia okien a portálov a nahradené novými s podokennými rímsami a zdobenými frontónmi v neskoroklasicistickom štýle. Primárne kamenné články boli použité ako stavebný materiál. Úpravy boli dovŕšené v 60. rokoch 20. stor., keď bola k severnej fasáde nevhodne pristavaná rozmerná schodisková prístavba. Odvtedy bol objekt čoraz menej využívaný a postupne chátral, čoho výsledkom je súčasný nevyhovujúci stavebno-technický stav.
Súčasný stav
Dodnes sa zachovala kompletne hrubá stavba z čias vzniku, avšak bez väčšiny detailov. Ostenia portálov a okenných otvorov boli odhalené zabudované do sekundárnych murív počas pamiatkového výskumu z r. 1993. Ešte v 60. rokoch 20. stor. sa v priľahlej záhrade nachádzalo nadpražie portálu s nápisom využívané ako schod. Dochované sú však vzácne renesančné kamenné valené klenby s lunetami a štukovými ornamentmi (archaické plastické rozety, florálne, zoomorfné, geometrické motívy, resp. ako predloha vzor hviezd, mesiaca). Podobnej štukovej výzdoby sa na východnom Slovensku nezachovalo veľa. Známe analógie sú z kaštieľa v Pečovskej N. Vsi, kúrie v Uzovskom Šalgove, prípadne niektorých meštianskych domov v Prešove. Počas výskumu bola odhalená aj exteriérová sgrafitová výzdoba (nárožné kvádrovanie, analogické s výzdobou kaštieľa v Brezovici). Najväčší význam tejto pamiatky spočíva v období jej výstavby, keďže v priestore východného Slovenska neexistuje doposiaľ potvrdená staršia renesančná profánna stavba kaštieľového typu. Porovnateľný je len známy kaštieľ v Betlanovciach z r. 1564-68, všeobecne považovaný na prvý z renesančných kaštieľov, pričom dispozične podobný a rovnako starý hanušovský nepoznajú ani ľudia z okolia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
