ĽUTINA. "Zvoniť ma naučil farár Michal Zorvan, ktorý v Ľutine (okres Sabinov) vtedy pôsobil. Nemal kto, nevedel som to ani ja, ani on, no nejako sme sa to postupom času naučili," pustil sa do rozprávania S. Pulščák.

Nie je zvonenie ako zvonenie

Začiatky boli ťažké. Musel sa naučiť zvoniť na každú príležitosť. "Ináč sa zvoní, keď je sviatok, ináč, keď niekto zomrie."

Zvony by mali ohlasovať i to, či umrie muž, alebo žena. Ženám sa zvoní tridsať úderov, pauza, opäť tridsať úderov. Muži majú tri razy po tridsať úderov. Mŕtvym sa zvoní aj pri ročnom výročí.

Na starosti má tri zvony

Stano sa stará o tri zvony, sú z rôznych rokov, rôznych veľkostí a každý má osobitý zvuk. "Niekedy sa zvoní ľahšie, niekedy ťažšie. Záleží od počasia a tlaku. Niekedy sú laná vysoko, inokedy nízko. Rokmi som sa naučil, ako zvoniť, keď je vonku hmla, a ako, keď svieti slnko," povedal S. Pulščák.

Toto umenie sa naučila už aj celá jeho rodina. "Zvoniť treba každý deň. Keď som v práci, zastúpi ma môj syn Martin alebo manželka. Stalo sa, že zvonila už aj dcéra Silvika."

Jeden z najstarších hudobných nástrojov

Zvony sú jedným z najstarších hudobných nástrojov. Ich história siaha až do rokov 2250 pred naším letopočtom. Každý zvon je originálom s tóninou podľa typu rebra a tým aj celkového tvaru a priemeru.

"Zvonár hrá srdcom zvona. Sú dva spôsoby ich ozvučenia - vlastným pohybom zvonu tak, že srdce naráža do venca, alebo staticky. Zvon nie je v pohybe a kladivo udiera zvnútra," vysvetlil zvonár. Srdce musí byť vyrobené z takého materiálu, aby nebolo nadmerne tvrdé ani mäkké.

Vo zvonici je aj drevený rapkáč, ktorý sa využíva na sviatky Paschy. Od Zeleného štvrtka až do Bielej soboty zvony zmĺknu. "Vtedy rapkám na rapkáči pred jednotlivými obradmi. Opäť sa slávnostne zvoní až na Vzkriesenie."

Bazilika minor v Ľutine. Vo zvonici sú tri zvony. Foto: čor

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.