Hrával s černošskou divou Nicol J MC Cloud, momentálne pôsobí v kapelách Groovin' Heads, IMT Smile a vidieť ho môžeme aj po boku speváčky Tiny. Keď je na pódiu, dáva zo seba ľuďom maximum. Drží sa hesla: Koľko ty dáš hudbe, toľko dá hudba tebe.
Mnohí ľudia ťa vnímajú ako saxofónového mága, známeho nielen na východe. Ako vnímaš toto označenie?
- Pozitívne. Sú za tým však roky driny a hrania od pätnástich rokov. Prešiel som mnohými garážovými kapelami, kým som sa dostal tam, kde som teraz.
Aké to boli kapely?
- Úplne prvá bola Šok. Bolo to kvarteto plus občas spevák. Veľa sme cvičili v garáži na Sídlisku III, hrali sme v kluboch, na imatrikuláciách. Vtedy to bola zmes funku, rocku a blues. Vydržali sme dva-tri roky a potom som sa zamotal do vtedy známej kapely Fade Out, kde spieval známy spevák Andy Belej. Mal som 17 rokov a bola to pre mňa veľká škola. Naučil som sa zvládať nástroj, vnímať hudbu, všetko kompletne.
Kedy sa ti dostal prvýkrát do rúk saxofón?
- Keď som mal 15. Dovtedy som hral na klarinete v ľudovom súbore Šarišanček. Bol som v podstate samouk, lebo je to podobné. Počúval som veľa muziky, AC/DC a Deep Purple boli povinná literatúra. Aj keď som bol (a stále aj som) folklorista, počúval som len to, na tom som sa učil. Chcel som sa posunúť ďalej a robiť iný, modernejší žáner.
Dnes si známy ako interpret funky, groove a black music. Kde sa to všetko začalo?
- Presne viem, ako som tento štýl objavil. Hral som koncert s Oskarom Rózsom a Mariánom Čekovským. Oskar mi po koncerte povedal, že hrám ako Maceo Parker. Nevedel som, kto to je, tak som si ho začal čekovať, zapáčil sa mi a odvtedy som šiel tvrdo za funkom. Dal som dokopy kapelu Beg Bajazid, s ktorou sme veľa hrali a vyhrali aj 1. ročník USS Talent Night. Fungovali sme asi štyri roky, až som si založil svoju vlastnú, ktorá existuje dodnes - Groovin' Heads.
Založiť si kapelu a živiť sa hraním je odvážne rozhodnutie - nikdy nevieš, ako to dopadne, či budeš slávny alebo zapadneš prachom. Bol si vtedy niečím istený, študoval si, prípadne si mal inú robotu?
- Študoval som v Prešove odbor hudobná výchova a pedagogika. Potreboval som mať niečo v rukáve, uvedomoval som si, že to môže dopadnúť všelijako. Kapela doteraz funguje poloprofesionálne. Nie sme mediálne známi, no hráme už za iné honoráre ako kedysi. Živí ma ešte výučba na Súkromnej základnej umeleckej škole Krosnianska v Košiciach, čiže opäť muzika. Groovin´ Heads neberiem ako robotu, je to niečo, čo mám naozaj rád.
Hosťuješ aj v iných kapelách. Donedávna si hrával so speváčkou Nicol J MC Cloud a už dobrých pár rokov hráš s IMT Smile. Je ešte niekto, ku komu si prirástol?
- Občas hrávam s Robom Grigorovom a teraz som sa dal dokopy s Tinou. Nesmiem zabudnúť na spoluprácu s Petrom Lipom.
Keď stojíš na pódiu, zdá sa, akoby si bol v tranze a úplne inom svete. Hráš oduševnene a mimoriadne energicky. Čo cítiš na pódiu?
- Stáť tam je pre mňa niečo absolútne prirodzené. K tranzu by som to však neprirovnával. Bez muziky by som existovať nevedel a takisto by ma ubíjalo, keby som hral len sám pre seba a nie koncertne. Mám rád, keď ľuďom zo seba niečo ponúknem a oni to prijmú a zoberú za svoje. Funk je menšinový žáner, a keď vidím, ako ho ľudia žerú, mám pocit, že to, čo robím, má zmysel.
Koľko hodín denne tráviš so saxofónom?
- Cvičím už iba vtedy, keď sa mi chce. Väčšinou vtedy, keď je dôležitý koncert, na ktorý sa treba pripraviť. Hráme totiž každý druhý deň, čiže veľa času na cvičenie nie je. No učím sa stále, vždy je čo zdokonaľovať. Počúvam internetové rádiá a sledujem novinky vo svojom žánri. V aute mi hrá hudba nonstop, no doma veľmi nie.
Aký máš dojem zo slovenskej (nefunkovej) hudobnej scény? Baví ťa?
- Slovenskej hudbe udáva tempo východ. Kapely ako IMT Smile, Katka Knechtová, alternatívne Chiki liki tu-a a Heľenine oči - to všetko sú skupiny, ktoré nemajú konkurenciu. Ako nedocenených vidím No Name, v Čechách sú po Olympicu druhá najlepšia kapela. Východniarsky temperament sa nedá ničím nahradiť. Máme skvelých muzikantov v každom žánri. Aj v ľudovke!
Existuje méta, ktorú by si chcel dosiahnuť?
- Raz sme sedeli len tak pri pive a z rádia znela kapela Monkey Bussines - povedal som si: S touto kapelou raz budem hrať! A stalo sa. Roman Holý ma videl hrať na koncerte, oslovil ma a hral som s nimi tri roky. Teraz čakám, že ma tak uvidí funkový kráľ Prince :).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
