Korzár logo Korzár
Štvrtok, 15. apríl, 2021 | Meniny má FedorKrížovkyKrížovky
ČO MÁME SPOLOČNÉ AJ PO DEVÄŤDESIATICH ROKOCH

Problémy, s akými mesto nerátalo

Mestské financie Košíc boli po 1. svetovej vojne menšie ako skromné a pri uťahovaní opaskov muselo mesto aj investovať. Pripravovali sa parlamentné aj komunálne voľby, funkcie sa ujal prvý slovenský starosta, prebiehala reforma mestskej správy.

O tom sme písali 19. 8. 2010 v článku Košice v začiatkoch Československa.

Z článku vyplynulo, že aj po rokoch, hoci je to iba deväť desaťročí, spájajú minulosť so súčasnosťou aj niektoré rovnaké alebo podobné problémy a zdá sa, že ešte aj budú. Napríklad: poisťovne, úžera, nespokojnosť lekárov s platmi, mestské pozemky v iných častiach republiky, nezamestnanosť, rast chudoby.

Čo musela mestská správa riešiť

Vojnové a povojnové roky priniesli do života Košíc, ale aj iných miest také problémy, aké do začiatku 1. svetovej vojny, teda do roku 1914 mestská správa takmer vôbec nielenže neriešila, ale sa s nimi takmer nestretla. Do jej kompetencií dovtedy nepatrilo riešenie problémov chudoby, biedy a nezamestnanosti obyvateľov, ľudí bez domova, zásobovanie obyvateľstva, ale ani ekonomické záležitosti ako napr. výmena nehnuteľností z iných lokalít i území, výstavba Košíc z hľadiska hospodárskeho a kultúrneho centra východného Slovenska podľa jeho rastúcich potrieb. Pritom permanentné boli národnostné spory i spory o úradovanie v slovenskom jazyku a o zachovanie maďarčiny v administratíve mesta. Monarchia zanechala Košiciam „dedičstvo", predstavujúce v roku 1919 dlhy vo výške 30 mil. už v novej československej mene.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Súpis majetku a problémov

Zmena po rozpade monarchie a vzniku ČSR znamenala pre mesto zavedenie poriadku v takej dôležitej oblasti, akou bolo mestské hospodárenie. Predpokladom k tomu bola predovšetkým „inventúra" a inventarizácia, súpis majetku mesta, mestských budov, ich právne usporiadanie, dôležité aj pre vyberanie mestských daní a poplatkov, na ich prenájom, ako aj usporiadanie nehnuteľností v iných častiach Slovenska, Maďarska. Košice totiž neoplývali poľnohospodárskou pôdou v svojom chotári, preto si mesto ešte v stredoveku kupovalo celé obce, mesto aj jednotlivci kupovali vinice, polia a pastviny v katastrálnych územiach iných žúp, napr. v Borsódskej, v Zemplíne, na Spiši, v Gemeri, Liptove. Niektoré budovy boli pre mesto pri katastrofálnom stave financií ťarchou, napr. kasárne. Problém opakujúci sa aj po rokoch. Vyriešila ho vláda financovaním ich prevádzky aj údržby. Aj rieka Hornád vyžadovala reguláciu, chýbali školy, chudobní nemali kde bývať, čo mesto vyriešilo núdzovo prestavbou vojenských barakov.

Skryť Vypnúť reklamu

Výmeny nehnuteľného majetku

Vychádzajúc zo súpisu majetku dochádzalo aj k výmenám, napr. mestské poľnohospodárske nehnuteľnosti vo Forró a Garadne vymenili za veľkostatok grófa Csákyho v Jaklovciach. Ako informovala vtedajšia regionálna tlač, aj niektoré slovenské mestá vlastnili pozemky v Košickej župe. Preto napr. Pozemkový úrad v Trenčíne ponúkol Košiciam v roku 1921 "...výmenu niektorých svojich pozemkov, ktoré ležia ladom a sú bez úžitku". Košice mali zase pozemky v ich župe, preto mestské zastupiteľstvo súhlasilo s podmienkou, že by mali byť v blízkosti Košíc. Na takéto výmeny vytvorilo komisiu pre urýchlené vybavenie. Mnohé vinice sa do mestského majetku nevrátili.
Veľkým nešvárom ešte na začiatku 20. storočia, keď úver poskytovali záložne, bola úžera. V Košiciach sa takéto úvery stali úradne trpeným úžerníctvom, pretože niektoré záložne požičiavali na 36-percentný úrok namiesto povoleného 12-15-percentného. Takéto záložne boli zrušené, no jednotliví úžerníci existovali, rozšírili sa rady priekupníkov a kšeftárov s tabakom, cigaretami, potravinami - toto všetko bolo v tom období na prídel - pašerákov liehu. Zriadenie Protiúžerového úradu v Košiciach i v iných centrách žúp s dostatočným počtom revízorov, vysoké pokuty aj väzba obmedzovali takéto „podnikanie".

Skryť Vypnúť reklamu

Štrajky lekárov

Problémy boli aj s nemocenskými pokladnicami (dnes zdravotnými poisťovňami). Lekári týchto pokladníc boli nespokojní s finančným ohodnotením za jednotlivé ochorenia. Podľa nich pokladnice od roku 1921 iba šetrili a nič neriešili a preto na protest proti tomu tri roky po sebe vstupovali lekári do štrajku. Posledný, tretí štrajk priniesol výsledok, o ktorom svedčilo komuniké, uverejnené v Práve lidu z vyjednávania medzi nemocenskými pokladnicami a Ministerstvom sociálnej péče ČSR „ohľadom urovnania sporu a odvolania štrajku". Lekári žiadali, aby im zvýšili ohodnotenie o 80 percent, s čím nesúhlasili pokladnice, ktoré navrhovali 50 percent. Lekári pokračovali v štrajku dva dni a nasledujúce vyjednávanie sa skončilo dohodou, podľa ktorej lekár pokladnice mal dostať za každý prípad ochorenia 15 Kč, okrem toho dohoda zaručovala, že voči štrajkujúcim nebudú uplatnené žiadne sankcie a lekári zostanú naďalej v službách pokladnice podľa stavu z obdobia, kedy sa začal štrajk, teda spred troch rokov. Pripomíname, že zdravotníctvo v Košiciach bolo poštátnené zákonom č. 236/1922 Zb., čo sa uskutočnilo v roku 1927. Infekčné choroby a epidémie si vyžiadali protiepidemickú nemocnicu, ktorú mesto Košice zriadilo v roku 1929.

Prevádzku kina riešilo ministerstvo

Človek tej doby mal problémy, ktoré považuje súčasník za malicherné. Napríklad: kino. Bolo veľmi dôležité pre kultúrne vyžitie, veď v Košiciach nebolo kamenné divadlo, iba hosťujúce súbory SND. Divadlo bolo stále plné. Niektoré nielen východoslovenské mestá, vzdialené od Košíc, nasledovali príklad Humenného, ktoré prispelo sumou 5-tisíc Kč na vtedajšie Vsl. národné divadlo v Košiciach, aby prišlo s práve hosťujúcim SND do ich mesta.
Košičania sa sťažovali, dokonca petíciami, na prevádzku kina Korzo na Hlavnej, ktoré sa neskoršie volalo Tivoli. Skracovaním a zrýchlením premietania filmov pripravovali premietači divákov o zážitok a tým aj zo zištných dôvodov uskutočnili viac predstavení. Ministerstvo kultúry a osvety poslalo do Košíc kontrolórov. Tí potvrdili opodstatnenosť diváckych sťažností, takže výsledkom bolo nariadenie ministerstva o premietaní, ktoré muselo trvať dve hodiny a podľa neho „...každý kinematograf musí dodržať pri premietaní filmu normálnu rýchlosť tisíc metrov filmu za hodinu ..." Nasleduje rad opatrení, vrátane vetracej pauzy a nariadenie sa končí výstrahou: „Tento nešvár je strážený úradmi I. stupňa s prikázaním normálnej rýchlosti premietania filmov."

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  2. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  3. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  4. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  5. Vyskúšajte pravidelné spravodajské emaily SME
  6. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  7. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Reverzné inžinierstvo na FVT
  2. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  3. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  4. Vyskúšajte pravidelné spravodajské emaily SME
  5. Lesné plody - Sila zo samotného srdca prírody
  6. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  7. Slovník investora 05: Obchodovanie na burze
  8. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  9. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 627
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 20 046
  3. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 16 159
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 15 692
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 11 651
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 8 715
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 439
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 920
  9. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 7 688
  10. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 4 927
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karanténa je hotová.

Polaček už rozväzuje mašľu. Šerfelová: Rokovania sa len začali.

14 h
Sninský mestský úrad má k dispozícii päť služobných áut.

Je to o transparentnosti, hovorí Pargáč.

14 h
Testovanie na koronavírus (ilustračné foto)

Ochoreniu covid-19 podľahlo 79 ľudí.

3 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dušana Kováčika zadržala NAKA v Bratislave vo štvrtok 22. októbra 2020.

Ak prokuratúra nepožiada o predĺženie väzby, v máji by mohol ísť na slobodu.

18 h
Prezidentka Zuzana Čaputová.

Matovič tvrdil, že vakcínu preverilo nesprávne laboratórium.

3 h
Člen ĽSNS Anton Grňo na Najvyššom súde.

Pozdrav použil Grňo na chodbe súdu.

1 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop