Ako je z médií i od analytikov už dlhodobo známe, hlavnou náplňou stretnutia by mal byť „pucung" za grécku vývrtku, ktorý má naša premiérka schytať. A súčasne prevziať od prvej dámy eurozóny nové noty, ktorých sa bude držať tak, aby sa „pôžička" na druhý pokus i na Slovensku schválila.
No. Niežeby sa Radičovej nezišlo umyť hlavu v tejto kauze, ale ak sa téma objaví na stole či v mediálnom výstupe, tak len pre dekórum. Vecne je pasé, grécky val už stojí i bez symbolickej účasti Slovenska, pričom finančná je naprosto zanedbateľná. Iste, dekórum sa môže rozumieť i v tom zmysle, že Merkelová využije situáciu na lekciu Radičovej pred širším publikom, že v eurozóne sa nedá s jedným percentom podielu hrať na spravodlivých. A na také predstavenia, aké urobili v NR SR s Gréckom, je doba prekérne nevhodná. Keby sa trhy zbláznili a padli Atény, kto ponesie zodpovednosť? Mikloš? Radičová? Ako žena žene, medzi štyrmi očami, azda vysvetlí Radičovej, že všetky excelentné argumenty proti pôžičke, ktorými najmä Mikloš bombardoval slovenskú verejnú mienku, ona, Merkelová, používala šesť mesiacov, kým napokon (dva dni pred voľbami v Porýní-Vestfálsku!) ustúpila pod obrovským tlakom a priamou hrozbou bankrotu. Ani ona nechcela, aj ona prichádzala o voličov, ale musela...
Toto si kancelárka zrejme odpustí, lebo asi desaťkrát väčšmi ju bude zaujímať, ako sa Slovensko postaví k reforme eurozóny, presnejšie celého Paktu stability. Totiž to, že po dlhovej kríze nezostane zo súčasných pravidiel kameň na kameni, je definitíva, ale že akým spôsobom sa budú meniť, je predmetom obrovského zápasu, aký ešte v EÚ nevideli. Jeho jednou stranou je Nemecko a spojenci, a druhou „južné krídlo" eurozóny vedené Francúzmi. Tí navrhujú úplnú centralizáciu, rozpočtové riadenie v Bruseli, de facto „európsku ekonomickú vládu". Nemci sú za veľké sprísnenie pravidiel, predkladanie rozpočtov na predbežné kontroly a v prípade porušovania automatický sankčný režim. Obidve verzie sú hlboké a nepôjdu bez novely Lisabonskej zmluvy, ktorej „otvorenia" sa však každý bojí...
Z programového vyhlásenia i z „podmienok", ktoré dala vláda k eurovalu (hahaha), sa dá odčítať, že Radičová by nemala mať problém s podporou nemeckej predstavy. To by bolo dobre nie preto, že otupí hroty Merkelovej hnevu, ale z dôvodu, že v prípade nedohody a akýchkoľvek scenárov, čo môžu nasledovať, Slovensko nemá inú možnosť, len sa správať ako súčasť nemeckého hospodárskeho priestoru. Kto si pozrie čísla exportu (nielen do Nemecka, ale i ďalšieho okolia), vidí, že prečo. To už veru nie je o nejakej suverenite či nezávislosti. Preto bola hlúposť to Grécko. Vôbec hra s myšlienkou, že slovenský záujem môže byť iný, než presadzuje Nemecko.
Ohromný problém je, že v novom integračnom zoskupení, ktoré po eventuálnom rozpade eura Nemecko okolo seba vytvorí, so Slovenskom nepočíta nikto. Teda aspoň v scenároch, ktoré sa už verejne objavili. Tu by mala Radičová pýtať od Merkelovej, ktorá stále priateľskejšie komunikuje s Putinom, akýsi názor. To je téma ako hrom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
