Dnešné stretnutie koaličnej rady pretenduje na najzaujímavejšie a najnapínavejšie, odkedy tento inštitút politickej dohody na Slovensku existuje. Ani nie tak v zmysle hádzania tanierov a trieskania dverami (napr. Mečiar po Slavkove), hoci aj to môže byť, ako samotného obsahu. Daňovo-odvodový holič Mikloša a Mihála, ako sa dalo čakať, zdvihol tornádo v koalícii, ba dokonca i vnútri strán (Sulík vs. Mihál). A z letného spánku sa prebudili už aj lobisti (RÚZ, PAS, atď.), ktorým akoby začínalo dochádzať, že desiatkam (stovkám?) tisíc ľudí hrozia (potenciálne) vládne návrhy najväčšou zmenou v ekonomických vzťahoch so štátom za 20 rokov. A to jednoznačne k horšiemu. Vidíme unikátny manéver, resp. pokus oň, už v tom zmysle, že ešte sa na svete azda nestalo, aby nejaký vládny balíček nemal vôbec žiadneho víťaza. Aspoň nejakú drobnú menšinu, kohokoľvek, vtáčika-letáčika. Nie. Len porazení alebo zmenami nedotknutí.
Sporných medzi stranami vyzerá byť dosť veľa vecí. Základnú jednotu na princípe naplniť kasu rušením výnimiek ale majú, takže k dohode sa zrejme nasmerujú, resp. rozdiely sa budú menšiť. K definitívnej zhode ale môžu potrebovať ešte jednu, alebo aj tri koaličné rady, či iné kuloárne posedenia. Scenár, že by ich roztrhlo a vybrali by sa hľadať príjmy niekam inam, je pravdepodobný menej, keďže z politických nákladov nesvornosti majú najmä v KDH a Most-e strach.
Návrat z kratšej cesty, palcom k zemi celému Mikloš-Mihálovmu projektu je pritom riešenie najlepšie. Ďaleko najlepšie. Vo všetkých knižkách o ekonomike stojí na prvej strane, že zvýšenie daňovo-odvodového bremena hrozí spomalením ekonomiky a tým, že nadpríjmy, ktoré sa očakávajú, sa nenaplnia. A to všeobecne, bez krízy a bez toho, že máte druhú najvyššiu nezamestnanosť v Európe (teda štatisticky)...
Navyše, aj filozoficky je to úplne zle. Áno, výnimky sú v princípe nezdravé, a dá sa akceptovať aj téza, že pre jednoduchosť a priehľadnosť systému je správne odstrániť i také výnimky, ktoré sú inak spoločensky odôvodnené (sú aj také!). Ale: Čo je to vlastne odvodová výnimka v našom sociálnom štáte? Je naozaj výnimkou to, že sa neplatia odvody napr. z podielov na zisku, alebo z úrokov v banke? Veď to je normálne všade na svete. Platiť dane zo všetkých druhov príjmov má akúsi logiku (dvojité zdanenie pri podieloch je námietka), keďže zmyslom daní je vyzbierať peniaze pre štát, aby sa mohol ešte viac nafukovať a lepšie tunelovať. Ale zmyslom odvodov je dôchodok, na ktorý ten, kto si vyberá podiel, by už predsa mal mať nárok z iného príjmu. Alebo je to tak, že všetky príjmy sa musia „zodvodovať" len preto, aby niekto nešvindľoval? Tu sa dá vystopovať, mimo iného, jeden z úchylných leitmotívov projektu: Najvyššia priorita je skasírovať každého, i keby sme mali padnúť na držku. Ešte vypuklejšie to vidieť na dohodách o vykonaní práce, o ktorých si myslia, že z nich jednoducho začnú štrngať zlatky ako z automatu. Nie, ony skončia.
Celý dôchodkový systém je do hĺbky iracionálny, pokrútený deformáciami na výstupoch, ktoré doň navŕtali generácie trápnych politikov. Ale plaťme. Zaslúžime si. Koaličná rada spravodlivo rozhodne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
