Korzár logo Korzár
Sobota, 21. máj, 2022 | Meniny má Zina

Svätá zem je kolískou troch náboženstiev

Svätá zem je jeden z názvov Izraela ako krajiny, do ktorej vstúpili Židia po štyridsaťročnom putovaní púšťou. Má veľký náboženský význam pre tri svetové monoteistické náboženstvá - judaizmus, kresťanstvo a islam.

Žid pri Múre nárekov. Trúbenie do zvieracieho rohu mu išlo.Žid pri Múre nárekov. Trúbenie do zvieracieho rohu mu išlo. (Zdroj: hirax)

Svätá zem je jeden z názvov Izraela ako krajiny, do ktorej vstúpili Židia po štyridsaťročnom putovaní púšťou. Má veľký náboženský význam pre tri svetové monoteistické náboženstvá - judaizmus, kresťanstvo a islam, keďže sa tu stali udalosti posvätné pre všetky tieto náboženstvá.

V židovskej tradícii hrá veľkú úlohu aj ďalší názov - zasľúbená zem. Podľa biblickej tradície ju Boh daroval potomkom starozákonného patriarchu Abraháma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od Mojžiša po Šalamúna

Po desiatej egyptskej rane boli Židia zázračne oslobodení z faraónovho područia a hospodin Izraelitov viedol do zasľúbenej zeme. V čase, keď Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde dostal od Boha desatoro prikázaní, urobili Izraeliti zlaté teľa a dopustili sa tak modlárstva. Za tento ťažký hriech ich Boh odsúdil na štyridsaťročné putovanie púšťou. Na konci pochodu zomiera Mojžiš vo veku 120 rokov. Jeho nástupca Jozue doviedol Izraelitov do zasľúbenej zeme, keď prekročili rieku Jordán.

Za veľkú časť toho, čo dnes o raných dejinách Svätej zeme vieme, vďačíme Jerichu, mestu ležiacemu severne od Mŕtveho mora. Vykopávky tu odkryli rad sídlisk pochádzajúcich z doby okolo 10 000 rokov pred Kristom. V 3. tisícročí p. n. l. vznikla v pobrežných rovinách pomerne stála kultúra, zvaná kanaánska, ktorá sa udržala počas dvoch storočí, počas ktorých vyvinula prvú abecedu na svete. Zanikla príchodom dvoch nových kmeňov, Palištejcov, po ktorých dostal región pomenovanie Palestína a Hebrejcov. Spojenie kmeňov vyústilo do vytvorenia zjednoteného kráľovstva, ktorého prvým panovníkom bol Saul. Jeho následníci Dávid a Šalamún položili základy židovského národa. Bol to práve Dávid, kto dobyl Jeruzalem a vyhlásil ho hlavným mestom Izraelitov. Kráľ Šalamún tu dal postaviť prvý židovský chrám.

SkryťVypnúť reklamu

Od Asýrčanov až k Alexandrovi Veľkému

Dvesto rokov po Šalamúnovej smrti si sever podmanili Asýrčania, ktorých neskôr porazili Babylončania. Tí sa v roku 587 p. n. l. zmocnili Jeruzalemu. Zničili Šalamúnov chrám a vyhnali Židov z Judey. Porazili ich Peržania vedení Kýrom II. Veľkým v roku 537 p. n. l. Babylončania tak zmizli z javiska dejín a Židia sa mohli vrátiť domov. Na mieste pôvodného chrámu postavili nový. Táto udalosť sa v dejinách označuje ako začiatok tzv. obdobia druhého chrámu.

Peržania si udržali rozhodujúci vplyv v regióne, kým ich ríšu nerozdrvilo vojsko Alexandra Veľkého. Po Alexandrovej smrti si jeho ríšu rozdelili traja generáli. Palestína nakoniec padla do rúk sýrskych Seleukovcov. Po celej oblasti sa začala šíriť grécka kultúra, vzniklo tu voľné zoskupenie helénistických mestských štátov, tzv. Dekapolis, Jeruzalem však odolal.

SkryťVypnúť reklamu

Rímska nadvláda

V roku 63 p. n. l. rímske légie dobyli Jeruzalem. Judským kráľom uznali Heroda Veľkého, ktorý rozšíril palestínske územie a podporoval architektonické projekty, napríklad výstavbu pevnosti Massada a veľkolepú rekonštrukciu druhého chrámu v Jeruzaleme.

Po jeho smrti správu Palestíny prevzal priamo Rím. Po opakovaných konfliktoch Židov a Rimanov došlo v roku 66 ku vzbure. V tejto tzv. prvej židovskej vojne Rimania zvíťazili a v roku 70 konečne dobyli Jeruzalem a zničili druhý chrám. Judea sa opäť stala rímskou provinciou, ale onedlho vypuklo ďalšie povstanie.

Po druhej židovskej vojne (132 - 135) dal cisár Hadrián prestavať Jeruzalem na rímske mesto, kam mali Židia prístup zakázaný. Ich spoločenstvo sa rozpadlo, značný počet bol predaný do otroctva a poslaný do Ríma. Ostatní odišli do Egypta, do severnej Afriky alebo na východ. Tomuto rozptylu Židov sa hovorí diaspora. Aj keď Židia boli z Jeruzalemu vyhostení, ich náboženstvo a tradície sa udržali v Palestíne pri živote. Učenci a cirkevné školy pokračovali v ich činnosti, zapísali si židovský ústny zákon s komentármi, tzv. talmud.

SkryťVypnúť reklamu

Nástup kresťanstva

Na začiatku 4. storočia poskytol rímsky cisár Konstantin I. Veľký kresťanom slobodu vierovyznania. Politické zmeny otvorili Svätú zem pútnikom. Prvým a najvýznamnejším z nich bola Konstantinova matka Helena. Prvé kresťanské svätyne vznikli na miestach spätých so životom Ježiša Krista. V roku 335 v Jeruzaleme vysvätili pôvodnú baziliku Božieho hrobu. V priebehu panovania cisára Theodosia I. Veľkého sa kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom. Byzantské obdobie sa nieslo v znamení relatívnej prosperity. Vznikli dve významné cirkevné pamiatky: Kláštor sv. Kataríny a Nová bazilika v Jeruzaleme.

Žezlo preberá islam

V 7. storočí sa na Blízkom východe začala formovať nová veľmoc. V roku 638, len šesť rokov po Mohamedovej smrti, vojská jeho následníka kalifa Omara porazili Byzantskú ríšu pri rieke Jarmuk v dnešnej Sýrii a moslimovia sa stali novými vládcami Palestíny. Pretože islam uznával mnohých starozákonných prorokov, vrátane Abrahama, Arabi takisto ako kresťania a Židia pokladali Jeruzalem za sväté mesto. Začala sa výstavba mešít Skalný chrám a Al-Aksá. Prístup do tohto posvätného okresu (Haram aš-šarif) bol nemoslimom zakázaný, ale kresťania a Židia mohli žiť v Jeruzaleme po zaplatení ateistickej dane.

Tretí fátimovský kalif al-Hakím začal kruté prenasledovanie inovercov a nechal strhnúť Chrám božieho hrobu. Situácia sa vyhrotila v roku 1071, keď Jeruzalem dobyli tureckí Seldžukovia, ktorí znemožnili kresťanom vstup do Svätého mesta.

Kresťanská Európa sa chopila zbraní a vyrazila na prvú križiacku výpravu, aby získala späť Sväté mesto. Spustila sa séria križiackych výprav, no po nich Jeruzalem pomaly upadal, až sa nakoniec stal iba provinčným mestom. V 14. storočí začali do Palestíny prúdiť Židia utekajúci pred prenasledovaním v Európe. Tento príliv pokračoval až do 20. storočia.

Keď turecké šable nespali

V roku 1516 stratili mameluci kontrolu nad Palestínou, keď nad nimi zvíťazili osmanskí Turci. Za panovania sultána Sulejmana I. Nádherného sa v Jeruzaleme uskutočnili rozsiahle architektonické projekty. Do 18. storočia sa z Osmanskej ríše vytratilo bezpečie a pokoj, ľudia museli niesť ťažké daňové bremeno a trpeli neschopnosťou vlády. Mnohí sa rozhodli usadiť v Galilei, v okolí Tiberiady a Safedu. Kým vplyv osmanskej ríše slabol, európske štáty sa pokúsili o vstup do Svätej zeme. Keď v roku 1831 egyptský vládca Mehmet Alí obsadil Palestínu, Turkom sa ju podarilo získať späť len za pomoci britských vojenských jednotiek.

Židovský príliv prisťahovalcov neustával a v Európe sa postupne vzmáhalo nejednotné židovské národné hnutie. V roku 1839 britský Žid sir Moses Montefiore prvýkrát požadoval vytvorenie židovského štátu. Situácia vyvrcholila v roku 1896 vydaním knihy Der Judenstaat (Židovský štát) od Theodora Herzla. Vznikla Svetová sionistická organizácia, ktorá stanovila za svoj cieľ zriadiť židovský štát v Palestíne.

A už sú tu Briti

Turecká nadvláda sa v Palestíne skončila počas prvej svetovej vojny v roku 1917, keď britské vojská pod vedením generála Allenbyho dobyli Jeruzalem. K Britom sa pridali Arabi na čele s kráľom Fajsalom. Počas mierových rokovaní v roku 1920 Palestína nakoniec pripadla Britom, čo potvrdilo aj Spoločenstvo národov 24. júla 1922. V nasledujúcom roku v snahe upokojiť Arabov Briti uznali Zajordánsko autonómnym arabským emirátom pod vládou emira Abdalláha.

V roku 1937 Briti navrhli palestínsky mandát ukončiť a krajinu rozdeliť. Toto rozhodnutie Arabi odmietli s tým, že navrhovaný židovský štát by zabral najúrodnejšie oblasti regiónu. V roku 1939 vydala Veľká Británia tz. Bielu knihu, ktorá radikálne obmedzila množstvo židovských prisťahovalcov do Palestíny. Avšak pokusy Britov o kontrolu imigrácie sa ukázali väčšinou márne. Židovská organizácia Irgun podnikla 22. 7. 1946 bombový útok na britské ústredie v jeruzalemskom hoteli King David. Briti potom predložili palestínsku otázku novovzniknutej OSN, ktorá sa 29. 11. 1947 rozhodla pre rozdelenie Svätej zeme na arabský a židovský štát, pričom Jeruzalem mal byť pod medzinárodnou správou.

Konečne doma alebo stále sa strieľa?

Obe strany sa pred koncom britského mandátu snažili získať kontrolu nad čo najväčším územím a napätie medzi Arabmi a Židmi sa stupňovalo. Židia chceli prevziať pozíciu Britov, preto David Ben Gurion vyhlásil 14. mája 1948 vytvorenie štátu Izrael. Reakcia Arabov na vznik Izraela bola okamžitá. Libanon, Sýria, Irak, Jordánsko a Egypt začali spoločný útok so zjavným cieľom nový štát rozbiť. Pred rokom 1948 patrilo Židom menej ako 7% palestínskeho územia, ale na konci vojny okupovali viac ako 80%. Približne pol až tri milióny Arabov utieklo do susedných krajín a tábora v pásme Gázy kontrolovanom Egyptom. Jedným z hlavných cieľov vojny bolo ovládnutie Jeruzalemu. Ani jednej strane sa to však nepodarilo, Izraelci držali v ruke moderné štvrte a západnú časť, Jordánci Staré mesto a východnú časť.

V roku 1956 vtrhla izraelská armáda na Sinajský poloostrov, aby pomohla Francúzom a Britom zmocniť sa Suezského prieplavu, ktorý práve znárodnil egyptský prezident Násir. Avšak pod tlakom USA boli nútení územie opustiť. O 11 rokov neskôr opäť vstúpili na poloostrov. Hoci sa proti nemu spojili všetci arabskí susedia, v priebehu 6 dní obsadil Izrael Golanské výšiny, pásmo Gázy, Sinajský polostrov a zmocnil sa Jeruzalemu. Egypt a Sýria odštartovali v roku 1973 útok na izraelské pozície. V roku 1979 Egypt a Izrael formálne súhlasili s uzatvorením mieru a podpísaním zmluvy v Camp Davide. O tri roky neskôr bol Sinajský polostrov vrátený Egyptu.

Inštitúcie ako napríklad Organizácia pre oslobodenie Palestíny vyprovokali občianske vojny a podnikli teroristické útoky proti Izraelu. Po skončení vojny v Perzskom zálive v roku 1991 Američania sprostredkovali stretnutie izraelskej a palestínskej delegácie v Madride a v roku 1993 v Oslo, kde došlo k dohode o mieri.

Buďte šťastní!



Život na námestí. Pred vchodom do Chrámu Svätého hrobu. Foto: hirax


Jeruzalem . Mesto každoročne navštívia masy ľudí. Foto: hirax

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  3. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  4. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  5. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  6. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  7. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  8. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  1. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  2. Gestačný diabetes mellitus
  3. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  5. Do finále McDonald´s Cupu sa prebojovalo mužstvo z Víťaza
  6. Garmin vyrobil cykloradar Varia RCT715 s bezpečnostnou kamerou
  7. Obľúbená pracovná agentúra Work Service nezmizla
  8. Župné mestečko ovládne krajské mesto aj celý Abov. Už zajtra
  1. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 6 624
  2. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 6 333
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 5 121
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 2 546
  5. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 1 672
  6. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 411
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza 1 105
  8. 5 najčastejších chýb pri zateplení fasády: zabráňte im 1 005

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Mimochodom, rasizmus ...6. Ľavica aj pravica s maslom na hlave.
  2. Marta Karchňáková: About what I’m taking with me
  3. Ivan Beňovič: Význam osobného súkromia pre človeka a spoločnosť
  4. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám?
  5. Anna Zemanová: Ruské tanky narazili
  6. Marta Karchňáková: O tom, čo si odnášam
  7. Roman Kebísek: Transport sestier Franklových z bratislavskej Patrónky do Osvienčimu r. 1942
  8. Otilia Horrocks: "Urbex" na vstupe do Košíc
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 14 831
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 113
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 747
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 4 756
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 100
  6. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 3 966
  7. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 3 340
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 145
  1. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  2. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  4. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  5. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  8. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pásku strihá trojica Pellegrini, Kollár, Obický a primátor Ragan.

Vranovská športová hala stála 1,6 milióna eur.


10 h
Tréner Craig Ramsay na lavičke slovenskej reprezentácie.

Tréner vysvetlil stiahnutie Pospíšila.


8 h
Týždeň Petra Schutza

Podvodníci s ropou a s „pomocou rodinám“.


19. máj
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


8 h

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Mimochodom, rasizmus ...6. Ľavica aj pravica s maslom na hlave.
  2. Marta Karchňáková: About what I’m taking with me
  3. Ivan Beňovič: Význam osobného súkromia pre človeka a spoločnosť
  4. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám?
  5. Anna Zemanová: Ruské tanky narazili
  6. Marta Karchňáková: O tom, čo si odnášam
  7. Roman Kebísek: Transport sestier Franklových z bratislavskej Patrónky do Osvienčimu r. 1942
  8. Otilia Horrocks: "Urbex" na vstupe do Košíc
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 14 831
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 113
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 747
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 4 756
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 100
  6. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 3 966
  7. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 3 340
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 145
  1. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  2. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  4. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  5. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  8. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu