Najstaršie písomné zmienky o Brehove (v období 1309 - 1948 ako Imbregh/Imbreg) z rokov 1309 - 1310 dokladujú používanie názvu obce v predikáte, čím môžeme predpokladať zemepanské sídlo v obci. Brehov preto vznikol už oveľa skôr. Hlavným determinantom staršej existencie obce bolo využitie vhodnej polohy, keďže najstaršia osada vznikla na úpätí andezitového Veľkého vrchu (Nagy hegy, 273 m n. m.), výraznej terénnej dominanty v krajine, ktorú ešte z východu obtekala široká rieka Ondava. Podľa nálezov z výskumu (G. Povala - V. Budinský-Krička, 1967) bolo zistené, že južné úpätie vrchu bolo trvalo osídlené od 11. do 15. storočia. Obyvatelia osady mali radové pohrebisko v priestore južne od kostola, pod súčasným kláštorom. Najskôr v druhej polovici 13. stor. vznikol nad osadou šľachtický hrádok a románsky kostol. Starší, taktiež opevnený zemepanský dvorec so sakrálnou stavbou sa predpokladá už pred tatárskym vpádom, počas ktorého bola osada vyplienená a objekty zničené.
Stavebno-historický vývoj
Podoba predpokladaného prvého kostola nie je známa. Druhý kostol vznikol podľa zachovanej architektúry a na základe vývoja osídlenia Brehova niekedy v druhej polovici 13. stor. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z registrov pápežského desiatku z tridsiatych rokov 14. stor., keď v chráme zasvätenom sv. Michalovi pôsobil farár Štefan. Kostol bol vybudovaný na umelo vyrovnávanom teréne juhovýchodného úpätia Veľkého vrchu vo výške približne 135 m n. m. Murovaný jednoloďový kostol bol orientovaný podľa tradície v smere východ-západ s oblo ukončeným presbytériom na východe a hranolovou vežou na západe. Kvadratická loď bola krytá najskôr rovným trámovým stropom a svätyňa v podobe apsidy zrejme konchou. Stavbu presvetľovali menšie okenné otvory so šikmými osteniami a polkruhovými záklenkami. Zo západu bola k lodi predstavaná štyri- až päťpodlažná veža na štvorcovom pôdoryse. Dve najvyššie podlažia obsahovali združené románske okná so zdobeným stredovým stĺpikom. Na západnej strane interiéru lode sa nachádzala murovaná panská empora, svedčiaca o tom, že kostol vznikol pre potreby miestnej šľachty.
V gotike pomerne nový a nákladne vybudovaný kostol upravovaný zrejme nebol. Z r. 1438 sa zachovala správa opisujúca stav chrámu („ecclesiam lapideam cum turii lapidea parochialem"), ktorý bol kamenný s rovnako kamennou murovanou vežou. Od konca 16. do začiatku 18. stor. v ňom kázali evanjelickí farári. Po zmene patrocínia a konfesijnej príslušnosti prešiel objekt iba ak estetickými úpravami (nová výmaľba, výmena vybavenia...). Kostol bol potom výrazne prestavaný v rokoch 1767 - 1769 v súvislosti s výstavbou kláštora minoritov. Tí do Brehova prišli v polovici 18. stor. a začali s opravou už schátraného a nepoužívaného kostola a výstavbou kláštora. Prestavaný kostol bol zasvätený už sv. Františkovi. Minoriti nielenže ku pôvodnému kostolu pristavali barokový trojtraktový trojpodlažný objekt kláštora, ale značne zmenili aj podobu samotného kostola. Ten bol nanovo zaklenutý a rozšírený. Románska veža bola obstavaná zo všetkých strán a na západnej strane bola doplnená o barokový štít a vstupnú predsieň. K severnému múru lode bola pribudovaná bočná kaplnka. Rozšírená loď bola aj zvýšená a zaklenutá pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na hlavice pilastrov. V múroch lode, svätyne, kaplnky a v západnom štíte vznikli nové barokové okná so záklenkami v tvare stlačeného oblúka. Interiér bol vyzdobený barokovými maľbami s datovaním prestavby objektu.
Súčasný stav
Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala hranolová veža a hádam i niektoré z múrov lode. Veža zostala v plnej hmote, do tretieho podlažia je však obstavaná, čím sa stala vstavanou časťou rozšírenej barokovej lode. Najvyššie podlažie obsahuje vo všetkých múroch pôvodné otvory. Združené románske okná sú predelené stredovým stĺpikom so zdobenou hlavicou a ďalšími 750-ročnými kamennými architektonickými článkami. Podobné okno sa zachovalo i v nižšom podlaží, je však včlenené do barokového štítu pod profilovanou rímsou a trojuholníkovým frontónom.
Tesne nad kostolom v polohe Várička sa nachádza lokalita stredovekého hradu z 13. - 15. stor. Slabo viditeľné terénne zvyšky dokladujú opevnenie oválnej plošiny okružnou priekopou, pričom z východnej strany bol navŕšený aj val. Z murovaných častí bola zistená obvodová hradba na vnútornej strane plošiny a v strede murovaný palác (12 x 9 m) s vežovou nadstavbou.
Zvyšky stredovekého sídla drobnej šľachty, časti románskeho kostola, barokový kláštor a zistená existencia panského dvorca a osady predstavujú ojedinelý komplex pamiatok, ktorý je dominantou nielen Brehova, ale i širšieho regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
