PREŠOV. Talentovaný Boris Srník pochádza z Martina. Herectvo ho sprevádza celý život. "K herectvu som sa dostal, keď som mal asi sedem rokov. Kvôli pracovne vyťaženým rodičom ma staršia sestra často brávala so sebou, keď účinkovala v detskom divadelnom súbore," pustil sa do spomínania aj na destké časy dnes už 32-ročný Boris Srník.

Postupne ho začali obsadzovať do menších chlapčenských rolí. V súbore zotrval až do svojich osemnástich rokov. Popritom účinkoval istý čas v ochotníckom divadle Pišinger na Bystričke.

Vyštudovaný učiteľ v materskej škole

Na strednej pedagogickej škole prežil jedno z najkrajších období svojho života. "Začal som sa zoznamovať s rôznymi hudobnými nástrojmi. Hral som v kapele. Motivovať deti cez divadlo bolo vždy mojou parketou," prezradil.

Možno aj preto sa stal učiteľom v materskej škole. Kvôli lepším finančným podmienkam neskôr odišiel pracovať do osobitnej školy, kde sa stretával s rôznymi prípadmi výchovy. "Práca to nebola lepšia, ale vydržal som a bola to dobrá skúsenosť. Potom som absolvoval vojenskú službu a už som sa k tomu viac nevrátil."

Najstarší žiak na vysokej škole

Po dvoch neúspešných pokusoch dostať sa na vysokú školu múzických umení odišiel pracovať do Bratislavy. Po viac ako štyroch rokoch ho stále lákalo herectvo, ale tentoraz vyskúšal šťastie v Banskej Bystrici. Konečne uspel a ako 25-ročný nastúpil na štúdium herectva. Ako najstarší študent sa nechal strhnúť mladším duchom svojich spolužiakov a to mu zostalo dodnes.

"Moji spolužiaci prišli na výšku po strednej. Ja som už mal svoj život, prácu a priateľku, musel som sa starať o to, aby som zaplatil byt. Mal som úplne iné problémy ako spolužiaci, ktorí sa s tým nestretli. Pomohli mi veľmi rýchlo sa vymaniť zo všetkých problémov, ktoré som mal. Začal som riešiť tie veci, ktoré oni. Bolo to zvláštne, ale po roku som bol na ich vlnovej dĺžke, vekový rozdiel medzi nami nebolo cítiť. Dokonca som vyzeral mladšie ako poniektorí," povedal Boris.

Po dieťati a manželstve ešte netúži

Aj napriek tomu, že má priateľku, tvrdí, že na manželstvo a dieťa má ešte čas nejakých 5-6 rokov. Po skončení štúdia tri roky hosťoval vo zvolenskom divadle, kde mal aj nastúpiť. Potom dostal ponuku z Divadla Jonáša Záborského do opery Jej pastorkyňa. "Keď som si porovnal ľudí tu a tam, spôsob práce, tak ma to tak uchvátilo, že som sa veľmi rýchlo rozhodol - ak dostanem ponuku zostať tu, tak o tom nebudem ani rozmýšľať. A stalo sa," vysvetlil, ako doputoval až na prešovské divadelné dosky.

Chcel byť kuchárom

Tvrdí, že po technickej stránke by tejto spoločnosti veľmi nepomohol, preto je rád, že je hercom. "Keď som bol malý, rozmýšľal som, že by som sa mohol stať kuchárom. Rád som sa pohyboval v kuchyni pri mame. Milujem variť pre ostatných i pre seba." Napriek láske ku kulinárstvu si váhu drží už desať rokov.

Talent zdedil po dedoch

So staršou sestrou, ktorá je jeho jediným súrodencom, si rozumie výborne. "Náš vzťah začal byť úplne fantastický, keď som odišiel na strednú školu a ona na vysokú. Čas odlúčenia nás veľmi spojil. Začali sme sa vnímať rovnocenne. Často si telefonujeme, máme sa o čom rozprávať, máme rovnaký humor. Stále nám je veselo a vtipne. Často ju navštevujem. Verím, že nikdy nebudeme mať žiadny problém."

Jeho sestra prestala s divadlom, keď odišla na vysokú školu. "Natočila aj nejaký film. Môj starý otec hrával v armádnom divadle v Martine cez vojnu, druhý dedko ochotnícky v Kláštore pod Znievom. A to sú jediní ľudia, o ktorých vieme, že mali z našej rodiny do činenia s divadlom. Celá rodina sa týmto smerom nikdy neuberala. Zrejme sa to vo mne i v sestre spojilo a rozvinuli sme ten malý gén, ktorý kdesi vnútri nás strašil," povedal.

Rád sa pozerá z výšky

Miluje výšky. Raz letel padákom. "Pozerám sa rád z výšky. Pre niekoho by let bol možno len letnou atrakciou, na ktorú zabudne, pre mňa je však pocit lietania na zem z výšky fascinujúci. Mám rád obrazy, ktoré človek vidí z výšky," zdôraznil.

Na prešovskej divadelnej scéne pôsobí už tri roky. "Prešov som si veľmi zamiloval, teším sa, že som tu, všade o ňom rozprávam v superlatívoch. Tu sa cítim doma. Dokonca som si tu kúpil byt," dodal.

Borisa Srníka môžeme vidieť v hrách Všetko najlepšie, Ženba, Mária Antoinetta, František z Assisi a Don Juan v Soho.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.