Ide o jednu z najozdobnejších pevnostných stavieb na svete. Pevnostná veža na lisabonskom predmestí Belém.
Veľké námorné objavy
Belémska veža (portugalsky Torre de Belém) je spomienkou na časy veľkých námorných objavov i na časy, keď Portugalsko bolo významnou námornou veľmocou. V roku 1498 oboplával Vasco de Gama africký Mys dobrej nádeje a otvoril (či lepšie povedané objavil) tak morskú cestu do Indie. Tento moreplavec a objaviteľ sa do Portugalska vrátil s nákladom korenín, čím založil portugalský monopol na obchod s korením z krajín pri Indickom oceáne. Muškátový orech, čierne korenie, škoricu a klinčeky vyvažovali Portugalci zlatom.
Lisabonské predmestie Belém
Portugalské lode vyrážali na svoje objaviteľské cesty v prístave pri ústí rieky Tejo, v lisabonskom predmestí Belém. Preskočme niekoľko storočí a spomeňme, že dnešné Portugalsko, ktoré má približne takú rozlohu ako Maďarsko, má okolo 11,3 milióna obyvateľov a od 1. januára 1986 je členom Európskej únie. Prejdime ale konečne k Belémskej veži. Tá stojí, ako sme spomenuli, pri ústí rieky Tejo, ktorá je najdlhšou riekou na Iberijskom polostrove a vyviera v Španielsku, kde sa nazýva Tajo (a aby to nebolo také jednoduché, v angličtine sa nazýva Tagus).
Obrana ústia rieky Tejo
Obranný systém pre ústie rieky Tejo navrhol koncom 15. storočia portugalský kráľ Ján II. Ten dal postaviť pevnosti Santo António de Cascais a Săo Sebastiăo da Caparica. Tieto dve pevnosti však nepokrývali celé ústie rieky Tejo a tak bolo potrebné vybudovať ďalšie obranné stavby. Takou stavbou je práve Belémska veža. Možno poznamenať, že pred jej výstavbou slúžila na dodatočnú ochranu ústia rieky Tejo silne vyzbrojená tisíctonová loď Grand Nau (veľká loď). Výstavbu veže v Beléme naplánoval kráľ Ján II. a po jeho smrti vežu dokončil kráľ Manuel I.
Autorom vojenský architekt
S výstavbou veže sa začalo v roku 1515 (niekde sa uvádza rok 1514). Autorom projektu pobrežnej pevnostnej veže bol vojenský architekt Francisco de Arruda., ktorý si získal dobré meno v severnej Afrike, kde vybudoval niekoľko pevností. De Arruda je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tzv. manuelského slohu (ide o neskorogotický portugalský architektonický štýl, ktorý podľa kráľa Manuela I. pomenoval v roku 1842 Francisco Adolfo de Varnhagen).
Orientálne a maurské prvky
Tento architekt začlenil do veže rôzne maurské a orientálne ozdobné prvky, a to napríklad delené kupoly a výrazné „koreničkové" kupoly na vrchole strážnych veží. Na dekorovaní budovy sa podieľal aj Diogo de Boitaca, prvý architekt neďalekého kláštora hieronymitov. Výstavba veže bola dokončená v roku 1520 (niekde sa uvádza rok 1521). Podľa niektorých turistických sprievodcov bola veža postavená uprostred rieky Tejo a k jej brehu sa „dostala" po tom, čo sa zemetrasením v roku 1755 zmenil tok rieky.
Na malom ostrovčeku
To však nezodpovedá pravde, pretože podľa portugalského ministerstva kultúry bola veža postavená na malom ostrovčeku pri brehu rieky Tejo. Postupným zanášaním brehu rieky sa veža „priblížila" až temer k nemu. Veža slúžila ako pevnosť do roku 1580, keď bol Lisabon obsadený španielskymi vojskami v priebehu bojov o portugalský trón. Počas nasledujúcich storočí sa pevnosť využívala najmä ako väzenie pre politických väzňov. Vo vlhkých podzemných kobkách držal svojich liberálnych oponentov napríklad kráľ Miguel I. (vládol v rokoch 1828-1834). Veža sa využívala aj ako colnica pre lode, plávajúce do lisabonského prístavu. Veža bola armádou zmodernizovaná v roku 1589 a potom v rokoch 1809-1814.
V roku 1845 nechala kráľovná Maria II. vežu zreštaurovať, a to na popud romantického spisovateľa Almeidu Garretta. Počas renovácie bola veža doplnená o množstvo neomanuelských dekoračných prvkov. V roku 1907 bola veža vyhlásená za národný pamätník. V roku 1940 sa veža dostala pod správu ministerstva financií. V roku 1983 bolo okolo veže vybudované umelé jazierko, aby veža bola stále obklopená vodou. V tom istom roku bola Belémska veža spolu so spomenutým kláštorom hieronymitov zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Veža a bastión (bašta) boli v období od februára 1997 do januára 1998 podrobené údržbe a reštaurovaniu.
Múry hrúbky 3,5 metra
Pri týchto prácach bola zosilnená nosná štruktúra stavby a ošetrené maltové spoje. Podpery južného balkónu boli zosilnené tyčami z nehrdzavejúcej ocele. Belémska veža bola postavená z pomerne vzácneho liozkého vápenca rôznych farieb. To, čo sa bežne nazýva Belémska veža, pozostáva z dvoch častí: prvou je bastión nepravidelného šesťuholníkového pôdorysu, druhou je samotná veža, postavená na severnej strane bastiónu. V obrannej stene bastiónu, hrubej 3,5 metra, sú otvory pre hlavne 16 kanónov.
Prvé zobrazenie nosorožca
Nad touto stenou je terasa so šiestimi strážnymi vežičkami. Na vežičkách sú zobrazené rôzne zvieratá, okrem iného aj nosorožec. Ide o prvé zobrazenie tohto zvieraťa v západnej Európe a pravdepodobne zobrazuje nosorožca, ktorého kráľ Manuel I. poslal v roku 1515 pápežovi Leovi X. Na terase mohli stáť ďalšie delá menšieho kalibru. Išlo o prvú portugalskú pevnosť, v ktorej boli delá umiestnené na dvoch úrovniach a ktorá tak označuje nový vývoj vo vojenskej architektúre. Neskôr bola na terase postavená socha sv. Panny Márie, ktorá hľadí na more, aby ju mohli námorníci žiadať o pomoc pri svojich plavbách.
Kríž Kristovho rádu
Cimburie okolo terasy má tvar štítov a je ozdobené krížom Kristovho rádu, ktorého členom bol aj kráľ Manuel I. Samotná veža má štvorcový pôdorys so stranami dĺžky okolo 12 metrov. Výška veže je približne 30 metrov. Veža má štyri podlažia, pričom prvé, nazývané guvernérovo, je na úrovni terasy bastiónu. Druhé podlažie je kráľovská miestnosť, tretie je audienčná miestnosť a na štvrtom je kaplnka s rebrovou klenbou. Podlažia sú prepojené úzkymi špirálovými schodišťami. Kráľovská miestnosť má elegantnú arkádovú lodžiu s kamennými balustrádami, inšpirovanú talianskou architektúrou.
Zasvätená sv. Vincentovi
Nad kaplnkou je terasa, z ktorej je pekný výhľad do okolia. Zaujímavým dekoračným prvkom veže sú do kameňa vytesané skrútené lodné laná a elegantné uzly, poukazujúce na bohatú portugalskú námornú históriu. Veža je vyzdobená aj tzv. armilárnymi sférami, čo je astronomická pomôcka, tvorená sústavou pevných a pohyblivých kruhov. Táto pomôcka, slúžiaca na stanovenie pozícií rôznych hviezd, bola osobným symbolom kráľa Manuela I. a symbolizuje objavy, ktoré portugalskí námorníci urobili počas jeho vlády. Ostáva už klen dodať, že Belémska veža je zasvätená sv. Vincentovi, ktorý je patrónom Lisabonu. 
Kazematy bastiónu. V kazematoch s hrúbkou múra 3,5 metra bolo 16 diel. Foto: archív
Jeden z rohov terasy. Na terase mohli byť umiestnené ďalšie delá. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
