K širokému konsenzu, že povinnosť publicity je bod "prelomový" a zásadný, sa včera pridal i samotný šéf Transparency International. A dodal zopár zaujímavých nápadov, ako systém ešte vylepšiť. V poriadku. Autora textu pri pomyslení na realizáciu doteraz nenapadlo, že by tie všetky zmluvy neboli zverejňované v nejakom základnom poriadku, ktorý musí čo najviac uľahčiť orientáciu. Ak ale šéf TIS navrhuje "jeden centrálny register", či povinnosť s novými zmluvami zverejniť aj staré, aby sa dalo porovnávať (a pod.), tak prečo nie. Proti rakovine korupcie je dobré každé zlepšovateľské úsilie.
No. Predstavu, koľko vytvorí verejný a štátny sektor zmlúv napr. za jeden deň (hodinu, minútu), nemá zrejme nikto. Zachytili sme len posledný údaj (tiež z nejakej reklamy TIS), že ročne si verejný sektor "obstará" tovary, služby a iné dobroty v sume cca 4 a pol miliardy eur. To je slabých 140 miliárd v korunách, alebo, ak chcete, 7 percent HDP. Čiže o čosi menej než bude celý deficit 2010... Tak. Hrubý domáci produkt, len aby ste vedeli, je celý obrat všetkej ekonomiky, súhrn trhovej hodnoty všetkých výrobkov a služieb v krajine.
Pointa holenia nie je v zmluvách, ale ďaleko pred nimi."
Sedem percent z toho je objem, o ktorom sa bavíme. Transparentnosť takpovediac až do slipov je iste pokrok. O tom nie je spor. Ale: Kto to má všetko čítať? Transparency? Koľko je ich tam? Šesť a pol? Pretože radový občan, ten, ktorý by sa takto mal dostať k svojmu základnému právu na informácie, je bez šance. Aj keby mal to najrýchlejšie pripojenie na svete, musel by opustiť zamestnanie, zrejme aj rodinu a všetky ostatné kratochvíle, a ako profesionálny občan (ako bol napr. Ondrej Dostál) 20 hodín denne sledovať, že čo nového v centrálnom registri. Že je to zveličenie? Hm. Ide o typ dokumentov, aké vie čítať možno pár desiatok (stoviek) ľudí v celom štáte. Väčšina z nich sú pritom priami účastníci biznisov... Tomu, čo môže byť v tej-ktorej oblasti-brandži predmetom-nepredmetom obchodného tajomstva, či výhodné-nevýhodné, štandardné-neštandardné, lacné-drahé, predsa drvivá väčšina nemôže rozumieť. Iste, že existujú Transparency, Fair-play aliancie, novinári. To zrejme aj zvýši viditeľnosť a "objasnenosť" prípadov v tejto džungli. Avšak radikálny zvrat? Prielom? Nesrandujte.
Tí, ktorí tie zmluvy píšu a uzatvárajú, si súčasne začnú dávať väčší pozor. Pointa holenia verejných peňazí pritom nie je v zmluvách, ale ďaleko pred nimi. Napr. stanovenie podmienok, "ušitie na telo" určitej firme. A vy na internete sa už nemôžete tej zmluvy opýtať, napr. že "a prečo, milá zmluva, tam máš napísanú podmienku tejto konkrétnej technológie?"
Teda pýtať sa môžete. Technológie, napokon, tak pokročili, že raz vám možno aj odpovie. A čo tak dať zmluvy na Facebook? Keď budú mať veľa a pekných priateľov, azda aj prehovoria. A potom v TIS vydajú knižne Príbehy tisíc a jedného tunela. Ale až potom. Dovtedy sa toho ešte veľa nakradne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
