Vráťme sa späť, do začiatkov ČSR v Košiciach v rokoch 1919 - 1923. V meste vtedy prebiehali zmeny, vyplývajúce predovšetkým zo zmeny štátneho zriadenia a okrem iného s ňou súvisiacim budovaním verejnej správy i reforiem mestskej správy. Mladá republika bola pred parlamentnými aj mestskými voľbami, nehovoriac o uťahovaní opaskov, ktoré sa vojnovými rokmi poriadne predĺžili na tele mesta a jeho obyvateľov.
Počas vojny voľby neboli
Počas trvania 1. svetovej vojny sa ani raz neuskutočnili v Košiciach voľby do mestského zastupiteľstva, hoci mali byť v roku 1916 a rok predtým kvôli nim upravili podľa nového mestského štatútu aj volebné obvody. Viacerí členovia zastupiteľstva boli povolaní do vojenskej služby a s Košicami nemali žiaden kontakt. Preto navrhli ich mandáty zrušiť a doplňujúce voľby presunúť na december 1918, čo sa už neuskutočnilo. Vojna sa skončila a monarchia zanikla.
O čom rokovalo zastupiteľstvo
Vo vojnovom období politické a celoštátne záležitosti zastupiteľstvo odsúvalo do úzadia. Riešilo prevažne ekonomické problémy v súvislosti s vojnovými úlohami, so zásobovaním mesta, fungovaním úradov a inštitúcií po narukovaní ich pracovníkov, zriaďovaním poľných nemocníc (jednu mesto zriadilo aj vo vtedajšej Polepšovni, v terajších priestoroch Univerzity veterinárskeho lekárstva na Komenského ulici). Pravidelne schvaľovalo vojnové príplatky, podpory pre rodiny narukovaných vojakov, riešilo starostlivosť o utečencov z vojnou ohrozeného územia, problémy verejného poriadku aj propagovanie vojnových pôžičiek. V marci 1918 uviedlo ministerstvo do funkcie nového hlavného župana Košíc, ktorý ešte stále veril vo víťazstvo maďarských zbraní, no už v októbri ten istý župan oznámil na zasadnutí zastupiteľstva stanovisko parlamentu: Uhorsko vojnu prehralo.
Prechodné obdobie
Za prvého starostu Košíc bol menovaný Dr. Vladimír Mutňanský, ktorý nastúpil na tento post 11. júla 1919 a zotrval v ňom do konca januára 1923. Pred jeho menovaním na čele mesta bol hlavný župan Košíc. Toto päťročné obdobie bolo prechodným obdobím alebo - ako ho označili - provizóriom, ktoré bolo potrebné pre prvé kroky Československa. K 1. januáru r. 1923 sa uskutočnila reforma mestskej správy, podľa ktorej sa už starostovia Košíc nemenovali, ale volili, a od februára 1923 do r. 1928 zasadol do kresla starostu Dr. Pavol Novák. Jeho prvým námestníkom sa stal Dr. J. Stuchlík, druhým Dr. J. Polák. V ďalšom päťročnom období do r.1933 Nováka vystriedal V. Mutňanský. V septembri r. 1923 boli vypísané voľby do mestského zastupiteľstva, na ktorých sa zúčastnilo 11 politických strán. Dovtedy, počas provizória, bolo mestské zastupiteľstvo menované a fungovalo ako Administratívny výbor mesta Košíc. (Tematická bibliografia "Mestská správa v Košiciach v rokoch 1848 - 1945" zostavená JUDr. J. Kirstom a JUDr. M. Potemrom, vyd. ŠVK Košice v r. 1984 poskytuje cenné informácie o vývoji a fungovaní mestskej správy.)
Cesta ku konsolidácii
Posledné zasadnutie menovaného mestského zastupiteľstva - Administratívneho výboru - bolo 13. septembra 1923. Na ňom starosta Novák zdôraznil: "Skončilo sa päťročné provizórium ako cesta ku konsolidácii podľa potrieb československého štátu."
V provizóriu, keď sa museli riešiť ekonomické, sociálne a politické záležitosti, to nemal starosta Mutňanský ľahké. Po nastúpení do úradu musel predovšetkým zabezpečiť zásobovanie mesta potravinami, verejný poriadok, konsolidáciu občianskeho zázemia. Jeho úlohou bolo zaviesť úradovanie v štátnom - slovenskom jazyku, čo znamenalo obsadiť do vedúcich funkcií v mestskej správe slovenských úradníkov, ale aj zorganizovať kurzy slovenčiny, tiež vyriešiť používanie maďarčiny občanmi v úradnom styku na mestských úradoch. Postupne sa poštátňovali jednotlivé agendy mestskej správy, prebiehala reorganizácia a systemizácia jej úradov aj úradníkov, v rámci ktorej sa v r. 1920 znížil v nej počet zamestnancov o 278 zo 459 v roku 1918.
Museli šetriť aj investovať
Mesto nemalo z nízkych príjmov peňazí nazvyš. Obyvateľov nepotešilo predvianočné zvýšenie poštových poplatkov v roku 1920, ani následné zvýšenie cien potravín po vstupe do roku 1921. Stúpli ceny hovorov podľa vzdialenosti, tiež dobierkových zásielok a tie posielali košickí obchodníci vo veľkom svojim zákazníkom, pošta doručovala po celom východnom Slovensku vyčistené šatstvo z košickej chemickej čistiarne a jej náklady na poštové vozy a kone sa zvyšovali.
Mesto popri úsporných opatreniach na svoj chod splácalo niekoľkomiliónovú vojnovú pôžičku budapeštianskej banke v maďarskej mene a muselo investovať do mestských verejných podnikov. Pre ne zastupiteľstvo za starostovania V. Mutňanského v prechodnom období schválilo spolu 260-tisíc Kč na stĺpy pre elektrické vedenie pre jednu ulicu, na plynové zariadenia úradníckych kolónií, na káble pod železničný násyp, na verejné osvetlenie terajšej Štúrovej ulice, na parkovú výsadbu a opravu okrasného kovového oplotenia na Hlavnej ulici, na opravu cesty a obrubníky chodníkov na Masarykovej, na ktorej sa ničili vozy aj koče. Zriadilo Ľudovú kuchyňu, penzistom s podpriemerným príjmom, ktorí požiadali o príspevok na stravu, poskytlo v januári 1921 päťstokorunovú zálohu. Matky v núdzi s malými deťmi mohli využívať bezplatnú lekársku pomoc.
Nie plat, ale čestný honorár
Keď šetriť, tak treba začať od hlavy. Keďže hlavou mesta bol starosta, patril mu aj plat, rovnako i jeho zástupcom. V tom čase všetko, čo sa na mestskom úrade udialo, bolo uverejnené v regionálnej tlači. Z nej sa každý, kto ju čítal, dozvedel, a od neho ústnym podaním rad ďalších, že starosta bude dostávať pravidelne mesačne peniaze, ale nebude to plat, iba čestný honorár. Ten "ustálilo" zastupiteľstvo na 2 500 a reprezentačný príspevok na 1 500 korún. Ak by mal starosta dovolenku nad 15 dní, reprezentačné dostane zástupca starostu. V rámci systemizácie mestského úradu prepustili takmer polovicu zamestnancov, ale starosta Mutňanský dosiahol pre kvalifikovaných tunajších i skúsených odborníkov z Čiech primeranejšie platy aj vyplácanie drahotných príplatkov.
Pripomeňme, aká bola hodnota vtedajšej čsl. koruny k 1. januáru 1921: 1 USA dolár stál 93 Kč, 1 anglická libra 375 Kč, 100 francúzskych frankov 652 Kč, 100 švajčiarskych frankov 1 792 Kč, 100 maďarských korún 13 Kč. V cudzej mene platila ČSR za dovážané obilie, z ktorého múku podľa počtu obyvateľov distribuovali do miest a obcí, kde si ju kupovali v predpísanom množstve ako tzv. prídel vždy na jeden mesiac.
Vojna zastavila a spomalila stavebné práce (napr. pošty, terajšej FN L. Pasteura), ktorých pokračovanie sa usilovalo mesto pohnúť, pre zachovanie umeleckých pamiatok vytvorilo 10-člennú komisiu pod vedením Karola Hlavinku a požiadalo o štátny príspevok na zabezpečenie slovenského internátu pre študentov a vytvorenie mestského kultúrneho strediska. Kvôli tomu, či je táto žiadosť opodstatnená, prišla do Košíc komisia ministerstva školstva, aby - ako písala tlač - "preskúmala" finančné pomery mesta a zistila, či je žiadosť opodstatnená. Mestské financie boli naozaj viac ako skromné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
