Mikloš navrhuje zníženie výdavkov rezortov o takmer 1,5 mld. eur, čo stavia do mierne iného svetla aj mizernú predohru s daňami a odvodmi. (To „mierne" ale trikrát podškrtnúť.)
V koalícii nie sú dohodnutí na ničom."
Dalo by sa iste pýtať, že prečo 1,5 miliardy a nie tri. V rámci lásky k spotrebe, čo vládne v štátnej správe, je to ale slušná ambícia. Určujúce práveže bude prijatie, aké úsporný program zožne v samotných rezortoch a stranách, ktoré do nich posadili svojich nominantov. Reakcia Bugára na odstrel výnimiek z daní a odvodov, keď pohoršenie sprevádzala vyhrážka nepriechodnosťou v NR SR, už dosť naznačuje, kde bude úzke hrdlo aj tejto, tentoraz už pozitívnej, operácie.
Mimo klišé, že sa musí šetriť, v koalícii nie sú dohodnutí na ničom, pričom tie procesie lobistov, čo teraz napochodujú za Bugárom (a spol.), by sa nezmestili ani na Emirates Stadium. Podozrenie, že si nasadil cieľ vysoko, aby mal kam ustupovať, sa vnucuje automaticky, ale možno ukáže Mikloš jednu zo svojich lepších tvárí a zostane ako-tak neoblomný. Zásadné je, že chute ísť až na hranu by v tejto rannej fáze nemal mať v koalícii nikto. Špeciálne pred komunálnymi voľbami si všetci ešte uvedomujú, že voliči by vytrestali tú stranu, ktorá láme jednotu cez koleno. Pričom znižovanie výdavkov štátu je populárne (na rozdiel od zvyšovania daní, kde to zvádza k mediálnemu vystupovaniu), takže o čosi nižšie číslo, než strelil na tabuľu, by Mikloš udržať mohol. Ak teda cestou, čo zatiaľ nevidíme, nespáchal napr. to, že rezortom SDKÚ urobil jemnejší „haircut" než napr. Most-u...
Padať na zadok netreba, ale záväzok riešiť dieru v rozpočte dvomi tretinami na výdavkoch prebudil opäť k životu. Nič mimo deklarácie vôle to ešte neznamená, podobne ako na daniach a odvodoch, i tu je efektivita sporná. Navýsosť otázne zostáva, prečo sa viazanie výdavkov nedalo vyrubiť už na rozpočet 2010, čo by výrazne zmiernilo riziká jesene. (Reči o mínach sú demagógia. Niežeby míny byť nemohli, ale ak sú, tak o to väčšmi je nutné šetrenie.) Tie sú stále značné. Ak nejaký cirkus v Maďarsku, či nedohoda EÚ na novom Pakte stability (dosť možné), či dačo iné spustia na trhoch novú paniku, tak vyzdvihnutou obeťou sa ľahko môže stať ten štát, ktorý azda ako jediný v EÚ nejaví žiadnu snahu o udržanie schodku, ktorý si naplánoval na r. 2010. Spoliehať sa na to, že Radičovej vláda je vnímaná ako de facto tretia Dzurindova, a teda si zaslúži akúsi „zálohovanú" dôveru, je precenenie inteligencie trhov, ktoré sa správajú naprosto iracionálne.
Upratať verejné financie minimálne do stavu, aby ani jeden ukazovateľ, čiže ani rýchlosť zadlžovania!!, nevyčnieval z radu, je v tejto kríze otázka národnej bezpečnosti. Všetky ostatné priority sú popri tom trpaslíci, takže zrážka ministerstva financií so zvyškom koaličného sveta je epicentrum slovenskej politiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
