Obec Zborov bola nesmierne bohatá na pamiatky. Je dôkazom toho, že i v menej pohostinnom prírodnom prostredí sa mohlo vyvinúť veľké a významné sídlo. Okrem toho, že v strede obce stojí gotický kostol a nad ňou dôležité opevnenie Uhorska, najsevernejší slovenský hrad, sa v Zborove nachádzal ešte unikátny komplex šľachtického sídla. Krásny renesančný kaštieľ bol zbúraný v 1. svetovej vojne, zostala "len zemepanská kaplnka" (rozmerný renesančný dvojvežový kostol).
Zborov vznikol začiatkom 14.storočia na panstve Smilno. Od 15. stor. patril panstvu hradu Makovica (dnešný Zborovský hrad). Vývoj šľachtických pomerov v obci teda úzko súvisel s udalosťami na hrade. Preto keď celé hradné panstvo odkúpil roku 1601 Žigmund Rákoczi, bol rod Rákocziovcov vlastníkom aj Zborova. Táto bohatá magnátska dynastia si v polovici 17. stor. dala v obci vybudovať pohodlné sídlo s areálom, ktorý by na hradnom vrchu nebolo možné vystavať. Od 17. stor. už aj tak bolo u šľachty zvykom sídliť v moderných kaštieľoch a nie v pevnostiach po kopcoch. Zároveň bola výstavba nového sídla lacnejšia než oprava vysoko položeného starého hradu.
Stavebno-historický vývoj
Hlavný rákocziovsky kaštieľ vznikol pred polovicou 17. stor., nebol to však prvý kaštieľ. Už predtým existovala v obci murovaná kúria a pekný serédyovsky kaštieľ. Dominantou obce sa stal od polovice 17. stor. honosný kaštieľ, ku ktorému bol pribudovaný kostol sv.Žofie. Objekty obkolesovala rozsiahla aleja a park. Tento areál vznikol v strednej časti obci, južne od farského kostola, na pravobrežnej zarovnanej terase riečky Kamenec. Kaštieľ bol vystavaný ako dvojvežový dvojpodlažný podpivničený s kvadratickým pôdorysom. Viactraktová budova mala hlavý trakt vo východnej časti, mal obdĺžnikový tvar ukončený na juhovýchodnom a severovýchodnom nároží valcovými vežami. Zrejme v ďalšej stavebnej etape, ktorá nasledovala tesne po výstavbe bol doplnený o západné krídlo a spojovaciu chodbu s novovybudovanou kaplnkou.
Okolo roku 1660 bol upravený interiér. Finančne nákladná prestavba pre potreby významného uhorského rodu svedčala o väčšom záujme šľachty bývať v pohodlnejšom sídle. Ešte viac túto potrebu pocítili na konci 17. stor. kedy bol počas povstania I. Tökölyho poškodený hrad Makovica. Keďže ten už obnovený nebol, sídlo rodu sa presťahovalo do kaštieľa. Bohatí magnáti už hneď v prvej polovici 18. stor. si dali kaštieľ upraviť podľa najmodernejších trendov. Fasády získali vtedy úplne nové prvky, vznikla nová manzardová strecha, vymurované boli i nové komíny a sčasti bol obnovený aj interiér. Nanovo zaklenuté (českými plackami) boli v období baroku aj hospodárske budovy kaštieľa. Kaštieľ s areálom tak v polovici 18. stor. spĺňal tie najnáročnejšie podmienky sídla popredného uhorského rodu, preto nasledujúce storočia nebolo potrebné objekt výraznejšie prestavovať. Do začiatku 20. stor. tak boli na budove vykonávané prevažne len opravné práce. Nanešťastie, okolie Zborova bolo v 1.svetovej vojne značne zasiahnuté bojmi, čoho výsledkom bolo veľké poškodenie mnohých budov, vrátane kaštieľa, ktorý bol následne zbúraný a rozobratý na stavebný materiál.
Pritom je veľmi zaujímavé sledovať aj vývoj ostatných kaštieľov Rákocziovcov, ktorý bol veľmi podobný. Aj kaštieľ vo Veľkom Šariši, či Borši bol nákladne vystavaný, či upravovaný v 17. a 18. stor. (keď bol rod na vrchole moci) a stihol ich potom aj podobný osud. Veľkošarišský kaštieľ úplne zbúrali po 2. svetovej vojne a boršiansky bol počas vojen taktiež značne poškodený a teraz je obnovovaný len s veľkou námahou. Rovnako mnoho ďalších kaštieľov tohto rodu v Uhorsku malo analogický vývoj.
Zborovský hlavný kaštieľ bol pritom jeden z najväčších a najhonosnejších, na šarišské pomery s nezvyklo bohatou výbavou vnútorného zariadenia. Podoba kaštieľa je známa už len zo starých fotiek. Rozmerná dvojpodlažná budova ukončená vysokou manzardovou strechou mala fasády vertikálne členené lizénami a horizontálne nízkymi soklom, profilovanou kordónovou a korunnou rímsou. Okná so segmentovými záklenkami boli zdobené frontónmi a profilovanými podokennými rímsami. Jednotlivé fasády boli ešte obohatené štukovými ornamentmi. Na východnej strane a sčasti i z juhu a severu sa nachádzala murovaná terasa. Priečne cez spojovaciu chodbu s kostolom sv. Žofie viedol široký dufart, vytvárajúci prechod so severne ležiaceho hospodárskeho zázemia kaštieľa a južne situovaného parku. Prechod bol prístupný dvomi vstupmi s polkruhovými záklenkami.
Súčasný stav
Dodnes sa z tohto areálu zachovali len niektoré už prestavané hospodárske budovy a zrejme aj zasypané pivnice kaštieľa, keďže ešte v 60. rokoch 20. stor. boli popisované zvyšky múrov kaštieľa, zasypané rozpadnutým materiálom a polozbúrané pivnice. V plnom rozsahu však ostal ojedinelý objekt rozmerného renesančného kostola sv. Žofie, ktorý dala okolo roku 1640 vybudovať manželka Juraja II. Rákocziho Žofia Báthory. 
Ostala len spomienka. Celkový pohľad na kaštieľ od juhu na pohľadnici zo začiatku 20. stor.
Zdroj: profila.hu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
