Zmiešané pocity z tejto produkcie sa vkrádajú nielen preto, že ide o dve identické konštrukcie, kde neexistuje rozumný dôvod, aby sa ten istý parlament správal odlišne.
Kampaň o zrade na voličoch Fico veľmi šíriť nemôže."
Predohru poznáme a kľúčom k porozumeniu je, že grécka záležitosť môže provizórne bežať aj bez Slovenska, ale euroval nie. Nie je jasná právna analýza, z ktorej k tomu v Bruseli došli, podstatné ale je, že pre SDKÚ a spol. zostali takto otvorené vrátka, aby udržali predvolebnú pozíciu v otázke Grécka. Kampaň o „zrade na voličoch" (a pod.) takto Fico veľmi šíriť nemôže. S eurovalom dohromady je to na remízu. Zo skutočnosti, že Slovensko sa euromašinérii vzoprelo, sa môže šíriť aj príjemné teplo v duši, či dokonca nádej, že tretia vláda SDKÚ & partners prestane byť tak bezmyšlienkovite eurokonformná, ako boli prvé dve. To hovorí hlas srdca a tieseň vyvoláva hlas rozumu, ktorý neprestáva trvať na tom, že slovenské nie Grécku je veľká hlúposť.
Bezprostredné platenie (800 mil. eur) totiž naozaj nehrozí, „argumenty" Sulíka a spol. nie sú hodny vety. Pričom celú kauzu aj s eurovalom už má v agende nemecký ústavný súd. Na rozdiel od rôznych predchádzajúcich podaní proti eurozmluvám, kde vystavil zelenú či skôr oranžovú, tentoraz je červená bližšie než kedykoľvek. O jasnom porušení Lisabonu (NO BAILOUT), Maastrichtu i zásady nevýkupu dlhopisov centrálnou bankou (ECB), čo boli všetko nemecké podmienky založenia eura, totiž hovoria mraky expertov. Pričom súd bude rozhodovať v dramaticky zmenenej spoločenskej atmosfére, keď práve Grécko dohnalo významnú väčšinu Nemcov k poznaniu, že na oltári európskej integrácie už obetovali dosť.
Čo by spôsobilo vyslovenie nesúladu s nemeckou ústavou na finančných trhoch, si radšej ani nepredstavujme. I z tejto perspektívy ale Slovensko vychádza z gréckej kauzy ako rebel bez príčiny. Pričom tým, že robí politiku neriadenej strely, riskuje nie menej, ako prepad do geopolitického vzduchoprázdna. V situácii, keď voľbami na Ukrajine stratilo tisíc kilometrov nárazníkového pásma. Ak sa totiž naplní azda najvychytenejší zo scenárov budúcnosti, teda že „možno sa presadí predstava skupiny krajín s tvrdou menovou politikou, čiže Nemecko, Fínsko, Dánsko - teda keby Dáni chceli - Rakúsko, Holandsko, možno Belgicko, Francúzsko, a koniec" (profesor Wolfgang Nollung, nemecký ústavný právnik), tak sa práve začalo nové delenie Európy. V ktorom, ako sme práve počuli, sa so Slovenskom do „jadra" nepočíta. Aj keby chcelo... Naša totálne exportne orientovaná ekonomika je pritom len satelitným doplnkom tej nemeckej. V európskej politike je síce možné dúfať v to najlepšie, ale reálne rozhodnutia musia očakávať to najhoršie.
To, či ako alternatívu návratu do ruského vplyvu si vyberieme tvrdé jadro akejsi budúcej „severnej EÚ", je úplne legitímna otázka. Ale skôr, než si ju zodpovieme, resp. vôbec uvedomíme, že leží horúca na stole, by sme si aspoň nemali komplikovať pozíciu pre žiadne scenáre. Preto je to Grécko hrozne zle, aj keď jedno očko sa smeje a u srdca to hreje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
