K takým patrilo napríklad aj zobrazovanie ľudských rúk. Archeologické objavy v Poľsku odhalili aspoň čiastočne záhady, ktoré s tým súviseli.
Jaskynné maľby z paleolitu často zobrazujú odtlačky ľudských rúk. Azda aj preto, lebo vtedajší umelec mal menej práce, keď ich nemusel kresliť, ale stačilo natrieť ruku farbou z hliny alebo iného materiálu zanechávajúceho výrazné odtlačky, pritlačiť na kameň obydlia a obraz bol hotový.
Na všetkých kontinentoch
Na mnohých vyobrazeniach rúk chýbajú prsty. Vedci si kládli otázky:" Je to choroba? Rituálne znetvorenie? Symbol?"
Zaujímavé je, že rôzne zobrazenia rúk sa našli na stenách jaskýň v Európe, Ázii, Afrike aj Amerike. Niektoré vznikli odtlačením pomocou okru, čierneho mangánu, alebo jednoduchým obkreslením kontúr rúk, ako to robia malé deti, tiež ako negatívny obraz, ohraničený rozprášenou pigmentovou drťou. V jaskyni Gargas v Pyrenejach objavili vyše dvestotridsať odtlačkov rúk, medzi nimi stoštrnásť, ktoré mali znetvorené prsty. Odborníci sa od ich objavenia pýtajú, prečo niektorým z týchto rúk chýbajú prsty.
Vysvetlenie znetvorenia
Prsty na vyobrazeniach chýbali buď celé alebo niektoré ich časti. Paleontológovia považovali tento úkaz na ruke spôsobený chorobou prehistorického človeka alebo za stav po nejakých úrazoch, o ktoré nebola v dobe kamennej núdza. Niektorí vedci sa prikláňali k možnosti zvláštneho systému vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi, spočívajúcej v ohýbaní a naťahovaní určitého počtu prstov. Nedávno vznikla nová teória a je ňou rituálna amputácia.
Nová teória
K tejto novej teórii prispel objav bádateľa z krakovskej univerzity na archeologickom nálezisku pri meste Nowa Biala v južnom Poľsku. Tam našiel dva články prstov dospelého človeka, a to práve z obdobia paleolitu. Na mieste nálezu boli aj mnohé predmety, o ktorých sa dalo usúdiť, že mali nejakú rituálnu funkciu. Boli medzi nimi napríklad prederavené zuby polárnej líšky, bumerang, vyrezaný z mamutieho kla, ktorý bol podľa bádateľa zatiaľ najstarším nálezom tohto druhu, rôzne koráliky z kostí, prívesok z lastúry a veľa podobných artefaktov, ktoré mali obradný charakter. Celkový obradný ráz objavených predmetov ešte znásobila skutočnosť, že boli uložené uprostred kruhového priestoru, vybudovaného z granitových a kremencových blokov.
Analýza potvrdila teóriu
Vďaka modernej vede už z prvých výsledkov analýz objavených rituálnych predmetov pomocou spektrometra a datovania podľa rozpadu uhlíka sa ukázalo, že lokalita bola osídlená pred tridsiatimi tisíckami rokov.
Pre paleontológov bola táto analýza dôkazom toho, že v dobe mladého paleolitu bolo v Dunajskej panve obvyklé pri posvätných obradoch amputovanie prstov. Niečo podobné, ako trebárs súčasné ukrižovávanie alebo bičovanie ako prejav kresťanskej viery.
Po tomto vedeckom odhalení záhady amputovaných prstov získavajú obrazy rúk na stenách jaskýň úplne iný, nový, symbolický charakter. Odrezávanie prstov na rukách ale aj na nohách bolo bežné aj neskoršie u niektorých primitívnych národov. Napríklad u austrálskych domorodcov, Krovákov z Kalaharskej púšte alebo Khoinov (Hotentotov) z Namíbie a Jemenu, kde bolo spojené s iniciačnými obradmi.
Ľudia so zvieracími hlavami
Archeológovia nachádzajú v jaskyniach aj kresby ľudských postáv so zvieracími hlavami, alebo v takejto podobe vytvorené sošky spred desaťtisíc aj viac rokov. Doposiaľ najstaršia objavená soška človeka s hlavou mačky pochádza z Nemecka a má 32-tisíc rokov. V Austrálskom múzeu v Sydney a v Cambridgeskom univerzitnom múzeu antropológie a archeológie zostavili prehľad doposiaľ známych pravekých výtvarných diel tohto typu a je ich v ňom až vyše päťtisíc, väčšinou z Austrálie, Európy, Južnej Afriky.
Vyobrazenie bytostí na polovicu človek - na polovicu zviera patrí k najstarším umeleckým prejavom vôbec. Ukazuje sa, že napr. Minotaurus v starovekej antickej mytológii z polovice ako človek a z polovice ako býk, alebo satyrovia, vlkodlaci a dokonca najrôznejší egyptskí bohovia so zvieracími hlavami, sa objavujú oveľa neskoršie než praveké výtvarné prejavy tohto druhu, namaľované na kameni alebo vyryté do kosti.
Nález na Altaji
Nesúvisí s rituálnymi predmetmi paleolitu, kresbami rúk a ľudí so zvieracími hlavami, ale je to nedávny zaujímavý objav mohyly na Altaji v 2 600 m výške zo 7. storočia pred n. l. Boli v nej pozostatky skýtskeho bojovníka, pravdepodobne vysokého hodnostára, zahaleného do plášťa zo sobolej kožušiny, z ktorej sa zachovali zvyšky. Bol čiastočne mumifikovaný a na tele mal vytetované zvieracie motívy. Spolu s ním boli pochované dva kone. Vo východnej Sibíri objavili v r. 2001 podobný hrob z 3. stor. pred n. l., v ktorom vedľa skýtskeho bojovníka neležali kone, ale zbrane a 20 kíl zlata.
Východoslovenské jazdecké hroby
Jazdecké hroby boli objavené aj na slovansko - avarských pohrebiskách na východnom Slovensku, prevažne v košickej oblasti v Barci, Všechsvätých, Kechneci, tiež v Lemešanoch a v Strede nad Bodrogom, ktoré preskúmal PhDr. Ján Pástor CSc., z Východoslovenského múzea (publikované: Malá monografia vých. Slovenska - Pravek vých. Slovenska 1966). Pochádzajú zo staršej doby hradištnej zo 7. - 8. stor., najneskoršie zo začiatku 9. stor., nie je ich veľa, sú však spomedzi kostrových hrobov najbohatšie a najokázalejšie vybavené, čo svedčí o tom, že mŕtvi mali za života významné postavenie. Mŕtvi jazdci boli v nich obrátení hlavou na východ a po ich ľavej strane spočíval osedlaný kôň, nechýbali ani strmene, zubadlo, pracka z viazania sedla. V hroboch sa našli aj zbrane ako šabľa, strely, sekera, oštep, bronzové kovania. Najmä nákončia z opasku jazdca boli ozdobené štylizovanými rastlinnými, zriedkavejšie zvieracími motívmi. Konská ohlávka bola ozdobená postriebrenými, bronzovými, medenými alebo inými kovaniami. Zbrane mali väčšinou východný pôvod a kostrový spôsob pochovávania priniesli do Košickej kotliny Avari.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
