Bol už von z bazéna, keď doplávali jeho súperi

Švédsky Göteborg hostil minulý týždeň majstrovstvá sveta plavcov veteránov, na ktorých sa prezentovalo 7-tisíc pretekárov zo 74 krajín sveta. Na štartové bloky sa postavilo i zopár Košičanov, a ich účasť rozhodne nebola iba symbolická. Magdaléna Kapcárová a Jaroslav Holý sa vrátili domov s titulmi majstrov sveta.

KOŠICE. Pre Jaroslava Holého to bol najúspešnejší svetový šampionát v kariére plavca veterána, vo veku 85 rokov si vo švédskej vode doplával po prvú zlatú medailu. Zvíťazil vo svojej najobľúbenejšej disciplíne 50 m motýlik v kategórii 85- až 89-ročných a do zbierky pridal ešte tri bronzové medaily, na dvojnásobnej trati a 50 m a 100 m prsia. "Tá päťdesiatka motýlikom mi išla tak dobre, že druhého v cieli som nechal päť metrov za sebou. Kým doplávali ostatní, ja som bol už z vody von. Bol to skvelý pocit, keď mi tľapkalo dvetisíc ľudí na tribúne," opisuje plavec ŠKP Košice svoj životný úspech. "Doma mám už tristo medailí z najrôznejších veteránskych pretekov, z nich dvadsaťpäť je z majstrovstiev sveta a Európy. Zlato mám už z európskeho šampionátu pred štyrmi rokmi v Štokholme, a teraz som sa konečne dočkal aj svetového titulu. Navyše, vo výbornom čase na môj vek. Škoda, že na prsiarskej päťdesiatke mi ušlo víťazstvo doslova o dlaň, lebo som pokazil dohmat. No tie medaily z prsiarskych disciplín si veľmi cením, pretože tam vždy štartuje viac pretekárov ako v motýliku. Ja som sa na motýlika dal práve preto, lebo starým chlapom sa to nechce plávať," uškŕňa sa duchom stále ešte plavecký mladík.

Mal podmienku

Ani on však vek nezastaví. Ale berie to s humorom. "Do Švédska som cestoval veľmi neistý. Predsa len, mám už 85 rokov, všeličo sa môže prihodiť. Tak som môjmu vnukovi po naštudovaní poistných podmienok prikázal, že chcem medzi nimi mať aj tú, že keď ten šampionát náhodou neprežijem, chcem, aby ma domov doviezli v cínom zaliatej rakve. Na veteránskych pretekoch sa totiž občas aj to stane. Pred pár rokmi v talianskom Riccione som zažil, že jeden Číňan sa ocitol pod vodou, a potom ho museli dlho kriesiť. V Göteborgu sa našťastie nikto netopil. A to som tam videl aj 94-ročného Nemca. Ktovie, možno sú tí veteráni stále lepšie trénovaní."

Svedčí o tom aj mimoriadny úspech jeho oddielovej kolegyne Magdalény Kapcárovej, ktorá získala zlato na 50 m prsia vo vekovej kategórii 80- až 84-ročných pretekárov. "Žiaľ, s našimi babami som sa tam vôbec nestretol. Cestovali sme totiž inými linkami, a aj sme trénovali vždy na iných miestach. K dispozícii sme mali bazény na opačných koncoch mesta. Súťažilo sa v krásnej päťdesiatke, vedľa ktorej bol aj polovičný bazén na rozplávanie. Bol to hotový Babylon, prekvapilo ma, koľko tam bolo napríklad Juhoameričanov. Aj veľa Slovákov. Keď som bol na svojom prvom svetovom šampionáte v Riccione v roku 1993, bol som tam jediný Slovák, horko-ťažko som si zohnal náš odznak na výmenu. Postupne sa pridávali Prešovčania, Piešťanci i ďalší, dnes už príde na majstrovstvá sveta aj tridsať Slovákov."

O rok budú veteránske majstrovstvá Európy (striedajú sa so svetovým šampionátom) prvý raz v Rusku, na Jalte. "Azda aj preto bolo v Göteborgu toľko veľa Rusov. Samozrejme, že ma to láka, ale v mojom veku už tak ďaleko dopredu nemyslím," vraví známy plavecký veterán.