Iste by sa vláda dala vyskladať i solídnejšie, avšak nič použiteľnejšie v slovenskej politike nie je. A na niekoho sa už len musí delegovať moc navrhovať a vynucovať zákony.
Politici sú pre srandu králikov a inej divej zveri."
Slovo „dôvera" je, samozrejme, zmätočné. Teda popisuje (popularizuje) vzťah azda v rámci politickej triedy. Navodzuje stav, ktorý už dlhšie neexistuje, keďže žijeme časy najnižšej dôvery v inštitúcie štátu (ale i médiá, elity a pod.) azda od začiatku dejín. Politici, nielen slovenskí, sú pre srandu králikov a inej divej zveri. A počuť Radičovú, ako z PVV recituje, že „nová vláda bude pokračovať v budovaní dôvery v náš štát a jeho schopnosť riešiť problémy občanov" nastoľuje vážnu dilemu, či väčší gýč je pátos v jej hlase, alebo hlásanie viery vo výkon toho verejného okruhu, ktorý dvadsať rokov po sebe dokázal spotrebovať viac, než mal príjem, a o tom, či zbankrotuje alebo nie, už nerozhodujú politici ani ich voliči, ale veritelia a trhy.
Tézu, že na Slovensku fungujú dve sociálne demokracie, ktoré sa ruvú, hryzú a šklbú, ale nemajú prečo, mal autor tri roky na jazyku. Doteraz ju nevyslovil len preto, lebo Smer nie je ani poriadna ľavica a reformná minulosť SDKÚ si zaslúži úctu. Tento vládny program, v ktorom je dominantný rukopis SDKÚ, je takpovediac „moderne" sociálnodemokratický práve tým, že rozširuje (zvyšuje) zodpovednosť štátu za „kvalitu života", hospodársky rast, všeobecne stav ekonomiky, ba dokonca morálku a etiku v spoločnosti. A to cestou zlepšenia výkonu - fungovania (transparentnosť!!) verejného okruhu. To by ani nemuselo byť ešte zle, keby porovnateľnú váhu v PVV malo aj jeho zmenšenie. Ale nemá. Ak odhliadneme od výbojov SaS, ktoré buď ozaj znížia rozsah sociálnej siete, alebo sú fiškálne zničujúce (teda nevychádzajú), tak máme v rukách síce nekonkrétnu, ale poctivo ľavicovú víziu štátu, ktorý aj o tri roky veselo minie o 2 miliardy eur viac, než vyberie a fóbicky sa vyhýba riešeniam podstatných problémov, ktoré obnažila dlhová kríza.
Dôvera je vzácny kov z najcennejších. A ťažko si ju môže v pravom zmysle slova nárokovať ten, kto sa spolieha na to, že čím dlhšie sedíme na Facebookoch, tým ťažšie chápeme, kde a ako sa budú sčítavať dôsledky. Keď Radičová uzemní Mihala tým, že rodičovské príspevky, ktoré boli totálne nesystémový a čisto marketingový ťah Smeru a mali byť už mesiac zrušené, zostanú nedotknuté tak, ako ich vyhlásil Fico, a Mihal poslušne sklopí uši, tak dôverovať v tomto štáte môžete už len sebe. Nie politikom ani vláde, keďže metóde uchádzania o vašu dôveru, napr. že „kvalita života" sa bude zvyšovať, zostávajú lojálni až za hrob, hoci práve krachuje. Niežeby sa od novej vlády nedal čakať i rozumný krok. Zaiste viac ako od predošlej. Môžu prísť. Za predpokladu, že Radičová a spol. ich vyhodnotia ako populárne, pretože leitmotívom celého PVV i novej garnitúry je, aby ich ľudia neprestali mať radi a opäť volili. To však tu už bolo 20 rokov, ktorých dlhy rolujeme pred sebou v očakávaní, že to tak vydrží večne. Nevydrží. Schyľuje sa k rozuzleniu. Nevedno, či o rok, alebo o desať, ale bude to kruté.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
