Líder kapely Buty Radek Pastrňák si v ňom zahral nezabudnuteľnú hlavnú úlohu. Notoricky známym hitom je František, ktorý kapelu preslávil. Jedinečné Buty majú na svojom konte za vyše 18 rokov existencie sedem radových albumov a veľa hitoviek. Tata, Demáček, Jednou ráno, Nad stádem koní... Takmer všetky odzneli aj ich na prešovskom koncerte.
PREŠOV. Buty sa predstavili na tohtoročných Dňoch mesta Prešov vo výbornej forme s programom plným ich starých šlágrov. Po koncerte sme sa pozhovárali s lídrom kapely Radkom Pastrňákom.
Dnes to bolo "retro best of". Hrali ste všetky staré hity a bolo vidieť, že sa pri tom bavíte. Naschvál ste zvolili takúto dramaturgiu?
- Spravili sme dramaturgiu na námestie. Aby sme ľudí neunudili k smrti, tak sme vybrali veci, ktoré by mohli poznať a zahrali ich. Síce sme kapela, ktorá len začína, ale radšej sme zvolili takú opatrnú taktiku (úsmev).
Zaujímavé je, že v Prešove, ktorý je na východe republiky, je množstvo kvalitných hudobníkov. To isté platí o východe Českej republiky. Čím to je, že na Morave sú často zaujímavejšie kapely než trebárs v Prahe?
- No. To my nevieme. Možno je to preto, že tu skôr vychádza slnko. Možno je to tým, že severná Morava nie je tak trendy, ako sú 'Pražáci'. Oni sledujú trendy, hlavne mladí. Tí starí majú, podobne ako my, várku svojich starých piesní a tým sa živia do smrti. Myslím, že na východe viac preniká do hudby aj folklór. Niekedy nápadne, niekedy nenápadne.
Nelákali vás niekedy do Prahy?
- Uvažoval som nad tým, ale keď som si to potom spočítal, vyšlo mi, že na to nemám žiadny vážny dôvod. Doma je dobre a nehodlám to meniť. Samozrejme, príležitostí je stále dosť, aj keď človek nebýva v Prahe či Bratislave. Príležitosť totiž väčšinou neponúka niekto druhý, ale prichádza v hlave. Aspoň ja si to myslím. O všetky príležitosti, ktoré človek mohol dostať, prichádza sám - tým, že nedáva pozor.
Buty sú fajn, ale zdá sa až nepochopiteľné, prečo sa vaším najväčším hitom stal práve František. Vaša najslabšia pieseň.
- Tiež to nechápem. Napísal som to ako vtip, ale ten vtip sa pokazil, respektíve sa ho nepodarilo vypointovať tak, aby to bolo jasné. A stalo sa z toho toto. No človek to zase potom môže hrať celý život, lebo je to niečo také utkvelé, že sa to nemôže nikdy opotrebovať.
Ako vznikla táto pieseň?
- Napísal som ju doma. Prišiel som z krčmy a za desať minút som to mal.
Čo považujete za najväčší hit skupiny Buty? Mám jednu ruku dlouhou? Alebo ďalšie veci z Ppoommaalluu?
- Z akého hľadiska?
Tak, že ak to zahráte, je to tutovka.
- Ako tutovka vychádzajú piesne, čo sa najviac hrali v rádiu. Avšak ja mám napríklad rád pesničku Továrna, pomalá vec z platne Normale, ale to nie je hitovka. Tam sa podarilo asi najzaujímavejšie harmonické kolečko, aké som v živote napísal.
Práve platňa Normale bola asi najkontroverznejšie prijímaná. Mnoho ľudí ju považuje za na vašu najslabšiu. Na druhej strane napríklad podľa kapely ZVA 12-28 Band, slovenskej bluesovej špičky, je to jeden z najlepších albumov, aký vôbec počuli. Ako vnímate túto platňu?
- Bola to vlastne z núdze cnosť. Ako mladý chlapec, keď som mal pätnásť, som istý čas hral v cigánskej kapele. Poznám asi sto vecí. Potom bežal život, dlho nič. Až som sa bol pozrieť na partičku, ktorá s nami robila dve platne - vokálna partia GG-Pump. Popočúval som si koncert a tým vlastne odštartovali tú platňu. Hneď mi začalo byť jasné, čo by som chcel urobiť, čo by sa tým dalo povedať.
Ktorý album máte najradšej?
- Najradšej mám prvé dva albumy. Pískej si, pískej a Ppoommaalluu.
Aj si ich niekedy púšťate?
- Nepúšťam. Nepúšťam si nič. Boli časy, keď som si to púšťal a opájal sa pri tom slávou, ale dnes už máločo počúvam. Niežeby som bol nejaký strašne dobrý muzikant, ale väčšina vecí ma nebaví. Jediné, čo ma v poslednom čase bavilo, bol Bobby McFerrin. Bol som na jeho koncerte a kúpil si jeho platňu. Tá je ozaj šialená.
Čo vy a film? Jízda je dodnes kultová vec...
- Užil som si toho dosť, pri tej Jízde. Potom som dostal - nemôžem povedať, že veľa, ale niekoľko ich bolo - ponuky na nejaké roly. Cítim sa však byť muzikantom a všetko ostatné je pre mňa strata času.
A neláka vás to?
- Nie. Keby ma to lákalo, mal som dosť ponúk objaviť sa vo filme.
Ako si vás vtedy našiel Svěrák mladší? Cez hudbu?
- Áno. Vybral si hudbu a presvedčil ma tak, že na mňa vyslal celý zvyšok kapely. Takže som sa vlastne obetoval (smiech).
Buty sú zavedená kapela, nepretržite koncertujete. Čo chystáte nové?
- Ozval sa mi jeden pán z Českého filharmonického orchestra, že by chceli spraviť spoločný koncert a cédečko. Takže sa na to pripravujeme, mohlo by to vyjsť buď na budúce leto alebo v lete 2012. Mám aj takú bluesovú partičku, s ktorou pripravujem album. A Buty? Dúfam, že do konca roka nahráme a azda aj dáme na trh nejaký nový kúsok."
Buty
Korene kapely Buty siahajú do roku 1986, keď spolu začali hrávať Radek Pastrňák a Richard Kroczek. Buty od začiatku miešali bigbít, džez, funky, nebránia sa ani folklóru či country.
Prvý album Pískej si, pískej vyšiel v roku 1992, o dva roky ho nasledovalo megaúspešné CD Ppoommaalluu.
Pastrňák si zahral jednu z hlavných rolí v nízkorozpočtovom road-movie Jana Svěráka Jízda.
V roku 1995 vychádza album Dřevo s hitom František. Nasledujú platne Rastakayakwanna (1997), Kapradí (1999), výberovka Kosmotour 2000, kontroverný počin Normale (2001), ďalší výber BuTykvariát (2003) a nateraz posledný radový album Votom (2006).
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
