Veď kto už sa pri ceste autom na dovolenku do Chorvátska zastaví napríklad v Budapešti, aby so pozrel tamojší hrad alebo sa len tak poprechádzal po nábreží Dunaja? Aj ja som ikskrát prešiel pri ponáhľaní sa do cieľa svojej cesty popri mnohých zaujímavých pamiatkach, kým sa napokon prinútil odbočiť k niektorým z nich a aspoň "bleskovo" si ich pozrieť. Jednou z nich bol aj hrad Habsburg.

Habsburgovci vládli aj nám

Už z názvu hradu Habsburg je zrejmé, že tento hrad má súvislosť s Habsburgovcami, teda z jedným z najznámejších a najvýznamnejších európskych panovníckych rodov. Členovia tohto rodu dosadli na cisársky trón Svätej rímskej ríše, na nemecký, český, uhorský a španielsky kráľovský trón, vďaka sobášnym zväzkom i na francúzsky a portugalský trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike a Amerike (vďaka španielskym zámorským kolóniám), aby sa napokon stali cisármi Rakúskeho a neskôr Rakúsko-uhorského cisárstva. Aj naše dejiny úzko súvisia s dejinami habsburskej dynastie, pretože od roku 1526 až do vzniku Československej republiky v roku 1918 sa dejiny českého a slovenského národa odvíjali pod habsburským žezlom (a jarmom).

Hrad podľa rodu alebo naopak?

Ten, kto sa nevyzná v histórii rodu Habsburgovcov, si celkom oprávnene môže klásť otázku, či hrad dostal meno po rode alebo rod po hrade. Nebudeme odpoveď odsúvať, takže hneď povieme, že Habsburgovci si svoj prídomok "von Habsburg" odvodili od mena hradu Habsburg. Možno si položiť ďalšiu otázku, a to tú, odkiaľ sa vzalo, resp. čo znamená názov Habsburg. Tí, čo aspoň trochu "pričuchli" k nemčine, zrejme ľahko odhalia, že spomenutý názov sa skladá z dvoch časí, pričom druhá časť, teda burg, znamená hrad, Čo ale znamená výraz Hab? Tu možno spomenúť, že tento hrad bol v minulosti známy pod niekoľkými názvami, a to ako Havichsberch, Havekhesperch, Habichsburch či Habichtsburg.

Názov podľa jastraba?

Práve posledný zo spomenutých názvov nemčinárom odhalí pôvod názvu hradu. Nemecké slovo Habicht totiž znamená jastrab, čiže Habichtburg nie je nič iné jastrabí hrad. Môžeme sa ďalej pýtať, prečo dostal hrad prívlastok jastrabí. Na to však neexistuje fundovaná odpoveď, len viacero legiend. Podľa jednej z nich zakladateľ hradu, istý Radbot, pomenoval tak hrad po tom, čo sa na jeho múroch usadil jastrab. Trochu naopak to uvádza iná legenda, podľa ktorej Radbot so svojou družinou hľadal strateného jastraba a našiel ho na vrchu pahorka, ktorý sa mu potom zdal ako vhodné miesto na výstavbu "jastrabieho" hradu.

Nie jastrab, ale brod

Tak či onak, novšie výskumy naznačujú, že názov hradu nemá s jastrabom nič spoločné. Podľa týchto výskumov súvisí názov hradu so staronemeckým slovom Haw alebo Hab, ktoré znamená brod či prechod cez rieku (niekde sa uvádza, že ide o prístavisko lodí). Názov hradu by sme podľa tejto úvahy mohli preložiť ako hrad pri brode. Ešte sme vlastne nespomenuli, kde hrad Habsburg vlastne leží. Tento malý hrad leží v švajčiarskom kantóne Aargau nad riekou Aare, približne 30 kilometrov severozápadne od Zürichu. Hrad leží nad obcou rovnakého mena, v nadmorskej výške okolo 505 metrov, na hrebeni pahorka Wülpelsberg.

Začal ho stavať Radbot

Hrad vybudoval, ako sme už spomenuli, Radbot, jeden z predchodcov habsburskej dynastie. Stalo sa tak niekedy v rokoch 1020 až 1030. Pretože Radbot mal na stavbu málo peňazí, požiadal o pomoc svojho švagra Wernera (niekde sa uvádza, že to bol Radbotov brat), biskupa v Strassburgu. Prvá stavba bola zväčša z dreva. Až v druhej polovici 11. storočia dochádza k masívnej prestavbe a dostavbe hradu, a to už najmä s použitím kameňa. Okolo roku 1070 je už z hradu akýsi dvojhrad, s jedným ťažiskom na východe (predný hrad), druhým na západe )zadný hrad). Táto rozsiahla výstavba svedčí o tom, že hrad je prednostným sídlom rodiny, ktorá ale ešte v svojom mene nepoužíva názov Habsburg.

Prvým habsburgovcom Otto II.

Titul "von Habsburg" (teda z Habsburgu) si s najväčšou pravdepodobnosťou dal až okolo roku 1100 Otto II., syn Wernera I., ktorý bol tretím synom spomínaného Radbota. Od tejto chvíle vlastne môžeme hovoriť o Habsburgovcov, ktorých vplyv, moc majetok postupne narastajú, až kým to všetko neukončí prvá svetová vojna. V 12. storočí je na hrade vybudovaná kaplnka. K výraznému vzostupu Habsburgovcov došlo po vymretí línie grófa z Lenzburgu. V roku 1200 kráľ Filip II. zveril Rudolfovi II. von Habsburg dôležitý grófsky úrad v Aargau. To pravdepodobne viedlo k ďalšej výstavbe západnej časti hradu Habsburg.

Habsburgovci ho opúšťajú

Okolo rokov 1220-1230 je však už hrad pre vzmáhajúci sa habsburgovský klan primalý a málo reprezentatívny. Habsburgovci opúšťajú svoj "rodný" hrad a usídľujú sa v neďalekom mestečku Brugg. Predná i zadná časť hradu je prenajatá poddanej šľachte. Hrad potom často menil majiteľov, až bol v roku 1457 predaný mestu Bern. V roku 1528 je už hrad z dvoch tretín rozpadnutý, pričom predný hrad je už neobývateľný. V roku 1559, po temer troch storočiach bez väčšej stavebnej činnosti, začal Bern s nevyhnutnými sanačnými prácami na zadnom hrade. V roku 1680 sú ruiny predného hradu zrovnané so zemou. Zadný hrad sa až do 18. storočia nachádzal v zlom stave.

Získal ho kantón Aargau

V roku 1804 získava hrad kantón Aargau, ktorý v rokoch 1866-1867 vykoná dôkladnú renováciu hradu. Počas tejto renovácie je vybudované nové najvyššie podlažie na veľkej obytnej veži, obklopené cimburím. K ďalšej renovácii zadného hradu došlo v rokoch 1897-1898 a potom až po druhej svetovej vojne. V rokoch 1947 až 1949 bol zrekonštruovaný interiér hradu. V posledných desaťročiach minulého storočia sa na hrade robili archeologické vykopávky a konzervovali sa ruiny predného hradu.

Múry hrúbky 1,9 metra

Najstaršie dochované stavebné zvyšky pôvodného hradu sú múry tzv. kamenného domu, pochádzajúce z obdobia založenia hradu. Tento dom mal rozmery 18,5 m x 13,2 m a jeho múry mali hrúbku 1,9 metra, čo naznačuje, že tento dom mal aj obrannú funkciu. Múry sa zachovali do výšky približne dva metre. Na severozápadnom rohu domu stála severná veža s pôdorysom 8,5 m x 8,2 m, ktorej múry mali hrúbku 1,3 metra. Medzi predným a zadným hradom bolo nádvorie s rozmermi približne 32 m x 30 m.

Nepresnosti v datovaní

Niekoľko ráz prestavovaný zadný hrad sa dochoval dodnes, pričom podrobný prieskum ukázal na mnohé chyby pri datovaní vzniku jednotlivých stavieb. Tak napríklad výstavba veľkej veže je teraz datovaná do začiatku 13. storočia, zatiaľ čo doteraz sa uvádzalo, že bola postavená okolo roku 1020. Naopak, výstavba malej veže bola "posunutá" na poslednú tretinu 11. storočia, pričom doteraz sa uvádzalo, že ju stavali v 15. či 16. storočí. V malej a veľkej veži je inštalovaná výstava o dejinách habsburgovského rodu i dejinách hradu, v bývalej reprezentačnej sále hradu i v ďalších miestnostiach je reštaurácia. Malý hrad Habsburg je vlastne výnimočný len tým, že dal meno jednému z najvýznamnejších panovníckych rodov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.