Kostol s gotickými architektonickými detailmi bol donedávna ešte v celej svätyni pokrytý aj stredovekými nástennými maľbami.
Kostol bol vybudovaný v strede dnešnej dediny (232 m n. m.) v prvej polovici 14. storočia. Už predtým tam mohla existovať sakrálna stavba, nakoľko bol medziansky chotár od roku 1212 vo vlastníctve rádu Božieho hrobu, ktorý v rámci svojej činnosti vybudoval nejeden kostol. Medzianky (predtým Megeš) vznikli najskôr v 13. stor. pod hradom strážiacim vtedajšiu severnú hranicu Uhorska. V rokoch 1212-1313 bol Megešský majetok (Mediasmaiele) vo vlastníctve spomínaného rádu. Po jeho odchode bol chotár osídlený podľa zákupného práva na čele so šoltýsom. Vznikla pevná štruktúra dediny v centre s kostolom obklopeným cintorínom. Tento areál bol vystavaný do polovice 14. stor., o čom svedčí aj zachovaná architektúra kostola.
Stavebno-historický vývoj
Sakrálny objekt mal jednoduchú dispozíciu. Pozostával z lode obdĺžnikového tvaru a štvorcového presbytéria. Svätyňa bola krytá rebrovou klenbou a loď rovným trámovým stropom. Dané priestory boli prechodné lomeným víťazným oblúkom. Do chrámu viedol vstup cez južný múr lode. Interiér bol presvetlený dvomi okennými otvormi v južnom múre lode, jedným v južnom a jedným vo východnom múre svätyne. Okná mali šikmé ostenia a ukončené boli mierne hrotitými záklenkami. V 14. - 15.stor. boli vnútorné steny presbytéria vyzdobené nástennými maľbami.
V ďalších stavebných etapách bola k severnému múru svätyne pristavaná kvadratická sakristia a k západnému múru lode hranolová veža. V polovici 18. stor. boli pôvodné okná na južnej strane upravené podľa barokovej normy a vzniklo i jedno nové okno. Kostol bol v 20. stor. viackrát obnovovaný. Pred poslednou obnovou v roku 1992 v interiéri vykonali sondážny prieskum za účelom zistenia prítomnosti a rozsahu predpokladaných nástenných malieb. Výmaľba sa potvrdila na celej ploche stien svätyne vrátane klenby, či triumfálneho oblúku. Pôvodné vrstvy omietok však boli potom nevhodnými zásahmi pri opravných prácach zničené. Zachovala sa len časť z nich.
Súčasný stav
Dodnes svedčí o význame tejto stredovekej stavby nielen jej dominantné umiestnenie v strede dediny, orientácia objektu v smere východ-západ, či múr kopírujúci pôvodné ohradenie objektu, ale aj niekoľko architektonických detailov. Takmer bez zásahov zostalo dodnes presbytérium s pôvodným jedným poľom gotickej rebrovej klenby, tvorenej kamennými rebrami klinovej profilácie, ale bez konzol. Priesek rebier je opatrený kruhovým svorníkom. Vo východnom múre je zachované okno so šikmým ostením, mierne lomeným záklenkom a zrejme sekundárne dodanou kovovou mrežou (najskôr v rámci barokovej prestavby v 18. stor.). Do lode sa svätyňa otvára pôvodným lomeným víťazným oblúkom. O primárnom vstupe v južnom múre svedčí dnes zamurovaný otvor, tvoriaci tak z interiéru hlbokú niku so záklenkom v tvare oblúka. Najzápadnejšie okno južného múra lode je najskôr na mieste pôvodného gotického okna a vzniklo asi len jeho úpravou (v záklenku), keďže sa šírkou výrazne líši od ostatných. Pod vrstvami novších omietok sa ešte nachádzajú pôvodné omietky so stredovekými maľbami. Táto omietka kopíruje nerovný povrch stien, čo bolo v období gotiky zvykom. Maľby boli vytvorené technikou fresco v 14. - 15. stor. Tvorené boli prevažne ornamentálnymi motívmi, kde prevažovali farby červená, biela, sivá. Maľby pokrývali nielen všetky steny svätyne, ale aj plochu klenby vrátene rebier a taktiež víťazný oblúk. Po nepovolenom obití omietok až po kameň zostali maľby len nad východným oknom a na klenbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
