Rodina s piatimi deťmi a psom sa tlačí v jednej miestnosti.
KAPUŠANY. Marcela (38) a Vladimír (47) Švecovci sú manželmi dvadsať rokov. Majú päť detí: Peťko (3,5), Evička (5), Julka (11), Juraj (16) a Michal (19). Od svadby bývali v rodičovskom dome Vladimíra v Kapušanoch (okres Prešov), spolu s jeho mamou Helenou (73).
Museli opustiť svoj domov
Siedmeho júna sa ich život diametrálne zmenil. Po povodni a následnom zosuve pôdy začali domy pod Kapušianskym hradom praskať. Podľa statika museli všetky rodiny, vrátane Švecovcov, opustiť svoje príbytky. Obecný úrad im poskytol ako dočasné miesto na bývanie klub dôchodcov, kde žijú už šesť týždňov. Vladimírovu mamu Helenu prichýlila jej sestra z Poliakoviec (okres Bardejov). Neskôr by sa mala presťahovať do bytovky, ktorú obec sľúbila postaviť pre ľudí postihnutých zosuvom pôdy.
"Čunder" najlepšie znášajú deti
Klub dôchodcov miestni obyvatelia predčasom využívali na rôzne schôdze, stretnutia či malé oslavy. Teraz v ňom býva päť detí so svojimi rodičmi. K dispozícii dostali jednu miestnosť s chodbou a sociálnym zariadením bez sprchy a práčky. Tú si dali po pár dňoch napojiť.
Švecovci majú v klube dôchodcov uskladnenú polovicu svojho majetku. Zvyšnú časť nechali ešte v dome. "Pripadá nám to, ako keby sme boli na čundri. Cez izbu máme natiahnutú šnúru na sušenie bielizne. Je tam kuchynská linka, kde môžem variť, no väčšinu vecí, vrátane hrncov, máme zbalené v taškách, takže neustále niečo vyťahujeme a opäť balíme. Najhoršie to je vtedy, keď dlhšie prší a nemôžeme ísť s deťmi von. Keď chodil najstarší syn týždeň brigádovať na nočnú, cez deň sme museli všetci chodiť po špičkách. Tí menší boli z toho veľmi nervózni. Preto, keď neprší, chodíme na záhradu do nášho domu, kde sa môžu deti aspoň trošku vyblázniť," hovorí Marcela Švecová.
Paradoxne to najlepšie znášajú tí najmenší. "Drobci si danú situáciu veľmi neuvedomujú. Berú to ako výlet. Je to pre nich zmena. Len starší chlapci sú z toho trošku deprimovaní. Stratili svoje súkromie, izby, nemajú pohodlie. Nedávajú to síce veľmi najavo, ale ja viem, že ich to trápi."
V klube dôchodcov žijú aj s malým psom. Druhý, väčší, im stráži dom pod hradom.
Na dvadsiate výročie svadby "nový dom"
Švecovci po dvadsiatich rokoch manželstva začínajú odznova. Obecný úrad im do prenájmu poskytol jeden starší, už dlhší čas neobývaný dom, ktorý by si mohli po čase od obce odkúpiť. Problém je však v tom, že ešte stále nemajú povolenie od pôvodného vlastníka, a dom je potrebné zrekonštruovať.
"Na zemi sú gumy, staré linoleá, okná sú rozsušené. Nevieme, v akom stave je kúrenie, ktoré bolo už dlhé roky vypnuté," povedal Vladimír Švec. Ide o starší tridsaťročný dom s piatimi izbami, kuchyňou, špajzou, sociálnym zariadením a s malou záhradkou. Všetko však treba zrenovovať.
Rodina žije momentálne iba z Vladimírovho príjmu (približne 600 eur). Marcela pracovala istý čas na dohodu ako upratovačka, ale ostatné dva mesiace je doma, pretože nemôže nechať deti samy bez dozoru v klube dôchodcov.
Na pomoc pri rekonštrukcii nového domu im boli prisľúbené sponzorské peniaze. Ich vlastný dom pod hradom zatiaľ nie je v stave na zbúranie. Aj o ten sa teda budú musieť v budúcnosti starať.
Švecovci sú jednou z dvadsiatich troch rodín, ktoré museli opustiť svoje príbytky. Ani dva mesiace po tejto tragédii mnohí ešte stále nemajú jasno, kde budú bývať a čo s nimi bude. Dve rodiny už dali svoje domy zbúrať, ďalších päť čaká ten istý osud. Niektorí, ktorí majú v domoch len menšie praskliny, sa vrátili späť a zostávajú tam na vlastnú zodpovednosť. Väčšina je však roztrúsená po okolí. Na obdobie piatich rokov totiž platí stavebná uzávera.
Švec: Nemôžeme sa zlomiť
Obec prisľúbila postaviť pre ľudí postihnutých zosuvom pôdy bytovku. Na základe vyhlásenej verejnej zbierky získali okolo 16-tisíc eur. Komisia stanovená vedením obce má tieto finančné prostriedky prerozdeliť medzi rodinami. Zatiaľ sa tak ešte nestalo. Ľudia to ale nevzdávajú a veria, že život pod Kapušianskym hradom sa ešte neskončil.
Marcela a Vladimír nesnívajú o dovolenke pri mori, ani o luxusnom aute. Jediným snom pre nich je mať opäť svoju vlastnú strechu nad hlavou.
"Človek sa prispôsobí každej situácii. Je nám ťažko, ale nemôžeme sa zlomiť. Musíme ísť ďalej aj kvôli deťom," hovorí hlava rodiny Vladimír Švec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
