Práve pre túto jej výnimočnosť ju obsadili v roku 2OO2 zástupcovia migrantov asi dvadsiatich národností, žijúcich roky vo Francúzsku, aby upozornili celý svet na to, že tamojšie úrady by mali legalizovať ich pobyt.
Chrám sv. Denisa sa stal prvou gotickou bazilikou v Európe aj na svete po prestavbe pôvodného kostola, ktorá sa začala v 12. storočí a dokončila v trinástom. Bola to prvá stavba s lomeným oblúkom.
Vznik opátstva s hrobkou
Podľa legendy Chrám sv. Denisa v Paríži založila v 5. storočí sv. Genovéva na mieste, kde v 3. storočí zomrel prvý parížsky biskup sv. Denis, ktorý sa potom stal patrónom Francúzska. Po mučení Rimanmi údajne putoval šesť kilometrov so sťatou hlavou pod pazuchou a tu skonal.
Na tomto mieste vznikol aj benediktínsky kláštor a francúzsky kráľ Dagobert (vládol v r. 628 - 637 a Taliani nakrútili o ňom v r. 1984 komédiu Dobrý kráľ Dagobert) tam založil kráľovské opátstvo sv. Denisa. Označujú ho za najstaršie vo Francúzsku. V ňom dal Dagobert vybudovať aj hrobku. Odvtedy, od 7. až do 18. storočia tam pochovávali francúzskych kráľov, kráľovné a členov kráľovských rodov. Je miestom posledného odpočinku 43 francúzskych kráľov, 32 kráľovien, radu členov kráľovských rodov, významných rytierov a osobností, približne asi sto.
Od roku 1966 je bazilika sídlom biskupa a dostala štatút katedrály. Je to majestátna stavba, architektonicky a umelecky na takej vysokej úrovni ako svetoznámy a obdivovaný Notre Dame v Paríži.
Dejiny v katedrále
V katedrále sú, možno povedať, ilustrácie k dejinám Francúzska. Sú to jednotlivé hrobky - pamätníky so sochami panovníkov a ich manželiek, z ktorých mnohé tvoria celé súsošia, ako napr. hrobka Ľudovíta XII. a Anny Bretanskej, pamätník Ľudovíta XVI. a jeho manželky, kráľovnej Márie Antoinetty, tiež sochárske portréty i posmrtné masky zosnulých na sarkofágoch.
Je tam aj nezvyčajné vyobrazenie kráľovského páru, ktoré i pri tolerovaní rôznych výstrelkov na francúzskych panovníckych dvoroch možno označiť za nenáležité a neúctivé. Sú to nahé postavy už spomenutého Ľudovíta XII. a jeho manželky a kráľovnej Anny Bretanskej. Takéto vyobrazenie, ktoré považujú odborníci za výstrelok doby, v ktorej boli vytvorené, sa už nevyskytlo ani na jednom sarkofágu. Anna Bretanská, najbohatšia žena svojej doby v Európe, ktorá bola sesternicou českej kráľovnej Anny, dvakrát ovdovela a tretíkrát sa mala vydať za Maximiliána Habsburského, lenže mocenské dôvody ju vydali za Ľudovíta XII. V Bazilike sv. Denisa, kde je pochovaná so svojím posledným manželom, bola aj korunovaná za kráľovnú v roku 1492. Vteda sa stala druhýkrát francúzskou kráľovnou.
Prvý bol kráľ Dagobert
V bazilike, ktorú dal vybudovať franský panovník Dagobert s tým cieľom, že v nej budú pochovávaní franskí panovníci, bol pochovaný on ako prvý. Pochádzal z rodu Merovejovcov. Odpočíva tu aj prvý franský kráľ z rodu Karolovcov Pipin III. Krátky. Pipin po smrti svojho otca Karola Mtela, ktorý je tiež pochovaný v tejto bazilike, so súhlasom pápeža zosadil z trónu posledného kráľa z rodu Merovejovcov a bol pomazaný pápežom na prvého kráľa z rodu Karolovcov v roku 751. Dovtedy bol majordómom. Bol otcom cisára Karola Veľkého, ktorý sa stal prvým cisárom v západnej Európe po páde Rímskej ríše v roku 800. Cisársku korunu mu nasadil a ako prvého cisára ho pozdravil pápež.
Svorne vedľa seba
Čo panovník, to iný osud. Svorne vedľa seba tu ležia Merovejovci, Karolovci, Kapetovci, Bourbonovci. Odpočíva tu Ľudovít IX. Svätý (1226 - 1270), vlastne iba časť jeho ostatkov. Časť je uložená v Tunisku v hlavnom meste Tunise, tretia časť je v Taliansku a to jeho srdce v urne v dóme v Monreali na Sicílii. Ako panovník, ktorý vládol 44 rokov a ktorým sa stal v štrnástich rokoch, sa dvakrát zúčastnil na križiackych výpravách, v Egypte ho zajali a potom prepustili za veľmi vysoké výkupné. Pápež Bonifác ho po smrti vyhlásil za svätého. Dejiny ho opisujú ako dokonalého rytiera a historici ho volajú mních, rytier a kráľ v jednej osobe.
Počas jeho vlády sa stal Paríž najkrajším mestom v západnej Európe. Pozornosť sústreďoval na vyhľadávanie a zhromažďovanie sakrálnych relikvií do chrámov, napr. časti Kristovej tŕňovej koruny, úlomky z kríža, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný, relikvie a časti ostatkov svätých, ktoré kupoval po celej Európe a neváhal za ne zaplatiť veľmi vysoké sumy. Milovníci svojich štvornohých priateľov, najmä stavačov asi privítajú informáciu, že na dvore Ľudovíta IX. chovali sivomodré poľovné psy stavače, ktoré boli vyšľachtené počas jeho vlády a ich potomkovia sú terajšie weimarské stavače.
V krypte pod kráľovskými hrobkami je údajne pochovaný aj sám sv. Denis, ktorému je zasvätená bazilika, dnes už vlastne katedrála. Nie sú zatiaľ preskúmané jeho ostatky, rovnako čaká na preštudovanie aj kráľovský rod Merovejovcov, pokiaľ ide o ich sarkofágy. Doposiaľ sa po stáročia nik nedotkol z archeológov posmrtnej schránky v hrobe najstaršej identifikovanej franskej kráľovnej Arégondy. Tieto najstaršie hrobky už nahlodáva čas.
Nenávisť aj po smrti
V Bazilike sv. Denisa sú pochovaní všetci králi, či zomreli prirodzenou smrťou, či boli zavraždení alebo popravení, prevezení z iných miest, kde ich po rokoch exhumovali. Výnimkou sú panovníci Filip I. a Ľudovít IX. Druhý z nich Ľudovít IX. potvrdil ťažko pochopiteľnú skutočnosť, že nenávisť môže pretrvávať aj po smrti. Odmietol byť pochovaný na rovnakom mieste, ako jeho otec Karol VII., voči ktorému prechovával takú nenávisť, že sa jej odmietol zbaviť aj pred svojou smrťou.
Ľudovít IX. mal podľa historikov veľmi zložitú povahu. Ako mladík bol zhýralý a márnotratný, čo mu vyčítal jeho otec Karol VII., a za čo svojho otca nenávidel a vyčítal mu jeho úspornú finančnú politiku. Po nastúpení na trón sa zbavil všetkých, o ktorých si myslel, že mu budú škodiť ako panovníkovi. Postihli ho choroby, zrejme následky života v mladosti, lenže on to pripisoval svojmu otcovi aj na smrteľnej posteli, keď zomieral vo veľkých bolestiach. Druhý z kráľov, Filip I. Pekný, je pochovaný s manželkou v Granade.
Popravení a v spoločnom hrobe
Aký osud postihol kráľovský pár - Ľudovíta XVI. a Máriu Antoinettu, to je známe. Boli počas revolúcie popravení - kráľ v januári, kráľovná v októbri, obaja v r. 1793. Ich telá dali do spoločného hrobu, každého do iného na cintoríne Madeleine. Ich syn - následník trónu zomrel za nevysvetlených okolností a pochovali ho v neoznačenom hrobe. Zachovalo sa iba jeho srdce, ktoré sa po rokoch, v minulom storočí, vrátilo do Paríža, kde ho pochovali. Revolucionári sa snažili zničiť pozostatky kráľov z Baziliky sv. Denisa, odkiaľ mnohé vybrali a hodili ich do jám s vápnom, aby sa rozpustili. Telá Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty po skončení revolúcie našli, identifikovali podľa osobných vecí, pochovali v Bazilike sv. Denisa, kde majú obaja pamätníky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
