ckých posíl Spišského divadla. Sám definuje obdobie 22 rokov štúdia ako cestu hľadania samého seba. Po rokoch získal presvedčenie, že divadlo je to, čo hľadal, v čom sa konečne našiel, prostredníctvom čoho chce "slúžiť". Vo svojej spišskej premiére zaujal v úlohe advokáta Vila Vozára v hre B. S. Timravy Krása krás. Rola mu sadla a Pavol ponúkol nielen zaujímavý herecký výkon, ale ako rodák zo Streženíc v Púchovskom okrese sa veľmi dobre popasoval aj so spišským nárečím.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. "Nevedel som, čo chcem. Ale hľadal som sa. Bola to poučná cesta až k herectvu," povedal o sebe P. Pivko.
Po skončení základnej školy nezvládol prijímacie testy z matematiky, čo ho "posunulo" na učilište. Ako mladý herec sám vraví, bola to ťažká, ale krásna skúsenosť. S Božou pomocou sa naučil sústružiť, frézovať, získal vyučný list. Neskôr nasledovala aj vytúžená maturita v odbore elektrotechnika. Dnes vie Pavol namontovať žiarovku, prípadne vymeniť motor v kosačke. Vedel však, že nechce každé ráno vstávať do práce, ktorá by ho nebavila, a tak sa opäť hľadal.
Herec - sestra
Inšpiráciou mu bola mama. Pokračoval v jej šľapajach zdravotnej sestry a takmer rok sa pripravoval na nadstavbové štúdium v odbore všeobecná diplomovaná sestra. Šok bol, keď nastúpil do školy a mal 19 spolužiačok. Sám medzi ženami si povedal, že to nevydrží a po mesiaci odíde. Ale neodišiel. "Čo tu ja budem robiť? Samé baby, riešia babské problémy. No veľmi rýchlo som sa etabloval. Doslova som sa vlial do tohto kolektívu a dnes môžem pokojne povedať, že to bol najlepší kolektív, v akom som dovtedy fungoval. Kamarátsky sme sa zblížili a ja som sa začal priúčať nielen ľudskej duši, ale aj tej ženskej. Bola to škola života, na nezaplatenie. Aj dnes, keď žijem v manželstve, viem sa úplne inak dívať na ženskú dušu. A zdá sa mi, že toto dnešným mužom chýba," zaspomínal Pavol.
Inšpirácia na geriatrii
Praxovanie v nemocnici bolo škola života. "Videl som všetkých tých starých ľudí niekde na geriatrii, anonymných pre ostatných ľudí. Pre mňa to však boli úžasné bytosti. Tam som spoznal jednu vzdelanú a silnú osobnosť. Kedysi pripravovala ašpirantov na štúdium herectva a viedla ochotnícky súbor v Trenčíne. Bola to prozreteľnosť, že som ju spoznal. Ona vo mne vzbudila záujem o herectvo. O to smutnejšie bolo, keď mi na oddelení nakoniec zomrela," povedal.
Tu sa začala Pavlova intenzívna cesta k herectvu. "Myslím si, že divadlo je to moje. Niečo, čo som hľadal a našiel. Baví ma, robím ho s nadšením, napĺňa ma. Je to niečo, čím chcem slúžiť tejto spoločnosti."
Ešte počas školy naštudoval Pavol monodrámu Patricka Süskinda Kontrabas. Doposiaľ ju považuje za vrchol svojej hereckej kariéry. Postavou skrachovaného hudobníka so staromládeneckým syndrómom, utápajúceho žiaľ i nešťastnú platonickú lásku k sopranistke, neschopného urobiť rozhodujúci životný krok, chcel P. Pivko poukázať na tisícky jemu podobných ľudí, ktorí nedokážu urobiť rázne rozhodnutie, krok ďalej, aj keď by mal byť krokom do neznáma.
Rýchlokurz u vrátničky
Angažmán v Spišskom divadle predchádzala ponuka jeho pedagóga Jana Sládečka, umeleckého šéfa divadla. "Túžil som hrať v profesionálnom divadle. Počul som, že je tu mladý kolektív, tak som ponuku prijal," skonštatoval herec.
Vo svojej hereckej premiére na Spiši stvárnil úlohu seladona, smilníka, záletníka Vila Vozára. "Je to veľmi vďačná postava. Krásny herecký charakter. Vilo je typický reštauračný záletník, kúpeľník, usiluje sa o kariéru a pritom je sedliak. Postava bola pre mňa výzvou a sadla mi," uviedol Pavol.
Okrem charakteru postavy sa výborne zhostil a popasoval s textom v spišskom nárečí. "Bolo potrebné prispôsobiť techniku reči. Spišiaci hovoria krátko. Chcel som, aby to pôsobilo prirodzene. Zašiel som za našou pani vrátničkou v divadle a tá mi s textom v spišskom nárečí veľmi rada pomohla. Nemalou mierou k tomu prispel aj môj herecký kolega Peter König. Myslím si, že sa to podarilo."
Úloha trpaslíka
V čase nášho rozhovoru, ešte pred divadelnými prázdninami, sa Pavol pripravoval na rolu jedného z trpaslíkov v premiére rozprávky o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch. Paradoxne ešte počas štúdia na zdravotnej škole naštudoval so spolužiačkami práve túto rozprávku, no zahviezdil v úlohe Snehulienky. A hoci ako tvrdí, nie je to ani Timrava, ani Süskind, aj táto postava, tak ako ostatné, bola pre neho výzva. "Výzva je pre mňa každá postava. Dobre zahrať kontrabasistu, Vila či trpaslíka. Postavu nikdy netreba podceniť, rovnako ako netreba podceniť ani diváka," dodal P. Pivko, ktorého hereckým vzorom je niekdajšia ikona slovenského herectva Gustáv Valach. "Bol hercom i človekom par excellence. Akonáhle s niečím nesúhlasil a išlo to proti jeho svedomiu, odmietol to, bez ohľadu na možné dôsledky."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
