bných kaštieľov. Väčšina bola totiž v 19. - 20. storočí výrazne upravená, resp. zničená. K dôležitosti tejto pamiatky prispieva aj fakt, že stojí na vodnom hrade zo stredoveku, z ktorého existuje aj niekoľko pozostatkov.
Starobylá dedina Borša vznikla zrejme už v 12. stor. Aj keď prvá písomná zmienka pochádza z r. 1221, našli sa pozostatky sídliska z 11. - 13. stor. O staršom pôvode obce svedčí napr. aj jej názov, odvodený od rovnako starobylého osobného mena Borša a taktiež románsky kostol z polovice 13. stor. Borša bola v stredoveku sídlom šľachty, preto tam vznikla opevnená zemepanská rezidencia. V nížinnej krajine sa črtala jediná možnosť prirodzenej obrany chrániť objekt riečnymi korytami. Keďže v blízkosti tiekol Bodrog, vznikol na jeho pravobrežnej terase tzv. vodný hrad obohnaný hlbokými priekopami s napúšťanou vodou z rieky. Fortifikácia s neznámou dispozíciou pozostávala kamenného paláca, snáď i veže a z drevených hospodárskych budov. V druhej polovici 16. stor. bola prestavaná na honosný renesančný kaštieľ. Zo stredovekého sídla sa zachovalo len niekoľko múrov v základoch neskoršieho kaštieľa a objavené architektonické prvky (napr. románsky portál, či kamenné zaklenuté schodisko).
Stavebno-historický vývoj
Výstavba renesančného kaštieľa na mieste poškodenej starej pevnosti bola dokončená r. 1570, o čom svedčí nápis na objavenom kamennom portáli. Kaštieľ dal podľa toho nápisu vybudovať Mikuláš zvaný Kamarás (pôvodom z rodu Kamarás, ktorý splynul s rodom Zeleméry) zo Zeleméru v Hajdúckej župe. Kaštieľ vznikol ako budova s pôdorysom v tvare L, pričom hlavný trakt v severojužnom smere bol na severe i juhu ukončený obdĺžnikovými baštami. Bašty sa na hlavný trakt napájali kolmo v svoje pozdĺžnej orientácii východ-západ. Hlavná, vstupná bola západná fasáda, kde ku vstupnému portálu viedla cesta cez kamenné premostenie vodnej priekopy, resp. pôvodne sa z portálu spúšťal padací most. Priekopy obkolesovali kvadraticky celý areál dvojpodlažného kaštieľa. Hlavný vstup bol vybavený aj padacou mrežou. Portálom sa vchádzalo cez prejazd do nádvoria, kde zrejme stáli aj hospodárske budovy. Jednotlivé miestnosti presvetlené množstvom okien s renesančnými kamennými osteniami boli vzájomne poprepájané rovnako bohato zdobenými portálmi. Izby boli vykurované taktiež renesančne vyzdobenými krbmi v rohoch miestností.
Kaštieľ bol viackrát poškodený, najmä v období protihabsburských povstaní. Okrem opravných prác bol objekt najviac upravený v 18. a v 20.stor. K pôvodnej stavbe boli z východu pribudované ďalšie trakty s obdĺžnikovým pôdorysom, čím vznikla nová dispozícia v tvare nepravidelného písmena U. V posledných rokoch prebieha celková obnova kaštieľa.
Súčasný stav
Dodnes sa zachovala väčšina hmoty renesančného kaštieľa, iba najjužnejší trakt zostal v základoch. Spolu s novodobými prístavbami tvorí objekt nepravidelný pôdorys v tvare U. Hrubé kamenné murivo miestami doplnené tehlami v najstaršej (západnej časti) obsahuje na prízemí väčšinou len menšie okenné otvory s kovovými mrežami a bez vyzdobených šambrán. Okná na poschodí už zdobené sú, väčšinou podokennými a nadokennými profilovanými rímsami, ale aj typickým renesančným trojuholníkovým štítom. Pôvodných kamenných ostení zostalo málo, väčšina bola nahradená vernými kópiami. Nad hlavným vstupným portálom s poloblúkovým záklenkom a pravouhlým orámovaním sa nachádza reliéf s maľovaným erbom. Prejazd za portálom je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a ukončený je ďalším portálom. V interiéri pôvodných traktov sú podobné valené klenby, avšak prevládajú rovné trámové stropy. V jednotlivých miestnostiach sa zachovali renesančné portály, krby, ale aj staršie architektonické prvky zo stredovekého objektu. Zo strany nádvoria obsahuje prízemie arkády z 18.stor. V obnovených miestnostiach kaštieľa je umiestené múzeum s artefaktmi k dejinám kaštieľa a rodu Rákoczi. Dodnes sú zachované aj priekopy, najlepšie na severnej a západnej strane.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
