Po desiatkach rokoch tu našiel vnuk padlého vojaka Rakúsko-uhorskej armády masový hrob s ostatkami starého otca.
ČABINY. Na cintoríne v Čabinách bolo v týchto dňoch po roku opäť rušno. Muži vo vojenskom pútali pozornosť ľudí v autách idúcich po hlavnej ceste vedúcej do Medzilaboriec, ale aj miestnych, ktorí prichádzajú na hroby svojich blízkych zalievať kvety.
Bavor: Môj starý otec tu padol
"A načo to je už? Komu?" okomentovala ruch v strede civilného cintorína staršia pani z Čabín. Spomenula, že si z detstva pamätá, ako boli okolo masových hrobov vojakov z 1. svetovej vojny vysadené smreky a ľudia neznámym vojakom vždy zapálili sviece. "Ale to sú už roky a roky. Mohli sme tu postaviť dom smútku, veď ho máme v strede dediny," pokrútila hlavou a pobrala sa preč.
Po ceste ju míňal starší cudzinec s mapami okolia a plánmi cintorína v rukách. "V úmrtnom liste to bolo po maďarsky. Padol v Nižných, pochovaný je vo Vyšných Čabinách," povedal. Doktor Alfred Dieterle z bavorského Mitenbergu je vnukom Alfreda Christla, vojaka Rakúsko-uhorskej armády. Pochádzal z Karlových Varov. "Na Veľkú noc v roku 1915 bol doma na dovolenke. Ešte sa odfotil s 25-ročnou manželkou a tromi dcérkami. V pondelok 5. apríla sa vrátil na front, v utorok 6. apríla 1915 tu ako 29-ročný padol," povedal tento gymnaziálny profesor v penzii.
Hľadal s pomocou rakúskeho Čierneho kríža
Dieterle vysvetlil, že miesto posledného odpočinku starého otca našiel cez rakúsky Čierny kríž. "Neviem, ako zahynul. Len to, že je v jednom z týchto dvoch masových hrobov," ukázal na miesta, kde leží dokopy štyristo padlých. "Prešiel som aj miesta bojov. Chcel som vidieť, kde prežil posledné dni, hodiny, minúty svojho života. Tam hore, asi kilometer od tohto cintorína, je masový hrob s osemsto vojakmi. Ďalej, na Kobyle, ďalší, kde je tritisíc mŕtvych. Všetci tu padli v apríli 1915," povedal s tým, že tieto miesta krvavých bojov by mali aj pre nastávajúce generácie navždy zostať mementom. "Aby sme sa my aj oni poučili," povedal na margo nezmyselnosti oboch svetových vojen.
Pol roka v Afganistane, len mesiac doma
Okolo Bavorčana pendlovali s fúrikmi vojenskí policajti z Prešova. Rovnako ako pred rokom, keď tu pomáhali nemeckým kolegom. Len s tým rozdielom, že uplynulý polrok strážili najviac atakovanú vojenskú základňu v Kandaháre. Z Afganistanu sa vrátili 18. júna.
"Začali sme plniť svoje služobné povinnosti. Nastúpili sme do svojich domovských útvarov, kde sa pre nás začal bežný pracovný život," povedal vojenský policajt Vladimír Fecura.
Realita vojenského konfliktu zmenila jeho pohľad na svet. "Je to životná skúsenosť, na ktorú sa nezabúda. Človek si viac váži každú chvíľku s rodinou. Zmenia sa aj priority samotného bytia," povedal.
Nemeckým kolegom sa snažili spríjemniť chvíle po práci a predviesť aj svoje schopnosti. "Boli sme na spoločných streľbách, predviedli sme im ukážky z našich zásahov," povedal Fecura, ktorému pravidelne patrí prvenstvo medzi strelcami slovenskej Vojenskej polície.
Je to zvláštny pocit stáť na masovom hrobe
Veliteľ skupiny nemeckých vojenských policajtov z mesta Mainz Timo Swamb uviedol, že sa so slovenskými kolegami stretol prvý raz, hoci tiež boli pred časom na misii v Kosove ako oni. Do Čabín prišiel s jedenástimi vojenskými policajtmi: "Šiesti z nich tu boli aj minulý rok."
Podotkol, že práca na rekonštrukcii vojenského cintorína je pre neho niečím novým. "Bol to spočiatku veľmi zvláštny pocit. Uvedomoval som si, že pod mojimi nohami sú pochované stovky vojakov. Postupne som si však zvykol," povedal s tým, že ich snahou je vrátenie pietnej atmosféry tomuto miestu.
Nemeckí vojenskí policajti na cintoríne v Čabinách pracovali do včera. Počas ich pobytu sa im okrem slovenskej Vojenskej polície venovali členovia Spoločnosti starostlivosti o vojnové hroby na Slovensku a zástupcovia samosprávy obce Čabiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
