s akým nadšením rozpráva o tom, čo plánuje robiť, čo nové sa túži naučiť.
Kto roky sleduje vašu tvorbu, vie, že váš záber je veľmi široký. Prepájate rôzne žánre, jeden čas ste dokonca skúsili aj tvrdší, rockovejší zvuk. Je zmena pre vás v živote dôležitá?
- Skôr by som povedala, že potrebujem emočnú i pracovnú istotu a stále ukotvenie. Ak to mám, môžem podnikať "výlety". Nemám však rada zmeny, ktorými sa spália mosty a ide sa celkom iným smerom. Napríklad v tej rockovejšej polohe, čo ste spomínali, som sa necítila veľmi dobre a ani som si ju nevybrala celkom sama. Nehovorím teraz o albume a o pesničkách! Tie boli v poriadku a dodnes ich hrám. Ale PR zameranie albumu a koncertné predvedenie, to už bolo na mňa priveľa. Tak som sa to rozhodla trošku umierniť a práve v tom čase som našla zaľúbenie v nových pesničkách a vytvorilo sa okolo mňa nové zoskupenie, o ktorom väčšina vraví, že je najlepšie, aké som za tie roky mala.
V živote to väčšinou tak býva, že počas takých vybočení sa človek dopracuje k novým zaujímavým poznatkom, možnostiam, ktoré by ho inak zrejme nestretli.
- To je pravda, len sa to s tým vybočením nesmie prehnať. Ja som si z toho vzala poučenie, že človek môže ochutnať, no nikdy nie do takej miery, aby mu z toho bolo zle, alebo aby nebola možná cesta späť. Ja som si v ňom potvrdila, čo áno a čo už nie, a myslím si, že výsledkom je mix, ktorý je vyvážený a v ktorom sa aj ja cítim výborne.
Onedlho uplynie 30 rokov, odkedy ste vydali svoj prvý album. Mysleli ste si vtedy, že to pôjde takto dobre a že z vás nebude len hviezda na dva roky?
- V začiatkoch som vôbec netušila, ako sa to vyvinie. Začínala som totiž ako klasická gitaristka túžiaca aj spievať, navyše som mala rada rôzne smery a štýly. V začiatkoch je vždy veľmi dôležité, kto s vami pracuje, od koho sa učíte, aký máte priestor pre seba, či sa vám niekto venuje, alebo ste dlho v tieni a vykvitnete až neskôr. Moja pracovná i životná cesta je kľukatá, mám predurčené zrieť pomaly. Takže si myslím, že som sa ešte ani zďaleka nepriblížila k tomu bodu, keď si človek povie: "Teraz som na vrchole, je to presne to, čo som chcel." Ale myslím si, že to príde aj u mňa.
Máte na tú pomalšiu cestu dosť trpezlivosti?
- Niekedy nie. Môj problém je, že keď sa obzriem za seba, vidím, že toho mám na svojom konte naozaj dosť. Napriek tomu ma občas zamestnávajú otázky, či ešte budem mať dosť energie, invencie, či stretnem tých správnych ľudí... Ale teraz som pomerne pokojná, pretože som v akomsi vare. Stále sa okolo mňa niečo deje, vždy sa niekam vyvíjam, alebo mám aspoň ten pocit.
Je zaujímavé, že v čase, kedy by ste už mohli iba žať z toho, čo ste zasiali, máte ešte stále chuť posúvať sa ďalej.
- V aute sme práve s kolegom počúvali nový album Norah Jones. Je v úplne inom štýle ako tie predošlé, ona, vynikajúca pianistka, sa piána ani nedotkla! Pripomína mi to moju odbočku k elektrickej gitare. Pred časom som robila turné s americkou pesničkárkou Janet Robin, ktorej muzikantské korene sú elektrické a bluesové a nesmierne sa mi páčila jej interpretácia a štýl. Tak som si povedala, že keď to vidím tak zblízka, musím sa to naučiť. A podarilo sa. Už od nej hrám niekoľko pesničiek. Pre mňa je striedanie žánrov nesmierne obohacujúce.
Trúfli by ste si začať hrať aj na iný nástroj?
- Ak by som si mala vybrať nejaký iný nástroj, bolo by to čelo. A vraciam sa trošku ku klavíru. Na konzervatóriu som ho mala povinný, ale trošku som ho klamala, pretože mi vadilo, že sa mi pri hre vždy polámali nechty, ktoré som mala na pravej ruke vypestované kvôli gitare. Mala som na to vždy veľkú zlosť, a preto som naň zanevrela. Ale pritom si myslím, že je to úžasný nástroj. Ak chce človek postúpiť v harmónii a v skladbe, tak je takmer nenahraditeľný. Práve preto by som sa k nemu chcela s ospravedlnením vrátiť. (Úsmev.)
V čom inom, ako v muzike, máte ešte taký hlad po nových poznatkoch?
- Určite v jedle. To milujem! Vždy niekde získavam nové recepty. Veľmi rada varím a ešte radšej jem všakovaké dobrôtky. Zaujímam sa tiež o ezoteriku, liečiteľstvo i o šport. Ten sa snažím kombinovať s ezoterikou, aby som našla rovnováhu energií. Napĺňa ma a som veľmi šťastná, keď mám pocit, že som našla návod, ako sa posunúť ďalej, ako sama na sebe pracovať a možno byť nápomocná aj iným.
Aká cesta vás doviedla k ezoterike a liečiteľstvu?
- Obyčajne bývajú tieto poznania spojené s bolesťou. Aspoň u mňa. Veľmi predčasne mi zomrela mamička. Bola mladšia ako ja teraz. Je to už 20 rokov, ale ešte stále to v sebe preberám, pýtam sa, ako to bolo, čo sa mohlo urobiť... Jej odchodom akoby sa vo mne čosi otvorilo, čo mi našepkávalo: "Lenka, ako to, že to nevidíš?" Začala som teda tieto informácie zháňať a odrazu som stretávala stále viac ľudí, ktorí sa tomu venovali.
Tak to býva. Keď sa človek pre niečo rozhodne, obyčajne stretáva ľudí, ktorí sú na tej istej ceste.
- To je o sile myšlienky. Ak človek naozaj niečo veľmi chce, potrebuje to a myslí na to, začne sa to uskutočňovať.
Jedným z dôkazov tohto tvrdenia je aj fakt, že sa vám po rokoch, keď sa vám nedarilo otehotnieť, narodila dcéra Lenka.
- Áno, a to bez akýchkoľvek medicínskych prísad! Bylinky a silné prianie.
Na každom koncerte hráte aj na gitare, ktorú ste si kúpili po svojom kamarátovi Karlovi Zichovi. Cítite jeho prítomnosť, keď na nej hráte?
- To by som už zo seba prezrádzala priveľa, ale, samozrejme, s týmto zámerom som ju kupovala a sú chvíle, keď ho v tej atmosfére bytostne cítim. No prvý týždeň, keď som ju mala, som nedokázala napr. Mosty, ktoré sme spolu naspievali, nikdy dokončiť. Je to síce čím ďalej, tým viac v pohode, ale som z toho, že tu už nie je, ešte stále smutná.
Prejdime na trošku veselšiu tému. Čo vás čaká v lete?
- Niekoľko pracovných povinností, ale medzitým budem určite poriadne oddychovať. Vždy totiž pracujem na doraz, a potom si dávam, teraz už čím ďalej, tým v kratších intervaloch, pauzičky. Ešte síce nemám vybratú destináciu, ale určite pôjdem buď do hôr, alebo k moru. Alebo aj, aj. (Úsmev.)
Dovolenkuje s vami ešte aj vaša dcéra - šestnásťročná Lenka?
- Ešte áno, ale nechodí s nami už na všetky dovolenky. Teraz by chcela ísť na jazykové pobyty, pretože ju veľmi bavia jazyky. Ale čo ma teší, je fakt, že máme kamarátsky vzťah, nevadíme si, skôr sa dopĺňame. My sme všeobecne dosť harmonická rodina, takže ani na dovolenkách problémy nemávame. Ja som kvôli práci dosť veľa mimo domu, takže sme si aj vzácne. No snažím sa to držať v rovnováhe. Nikdy nie som mimo domu mesiace, alebo zas celé mesiace doma.
Harmónia je pre vás dosť dôležitá...
- Veľmi dôležitá! Niekomu sa výborne tvorí, keď je rozorvaný a platí naňho, že čím viac problémov, tým lepšia tvorba. Ja potrebujem systém. No je to asi logické, lebo ak hráte na nástroji, potrebujete sa koncentrovať. Hrať sa nenaučíte za týždeň, alebo tak, že o tom budete rozprávať. Sú to hodiny driny. A pracovať v plnej koncentrácii sa nedá, keď je človek rozkolísaný.
Práve počas koncertovania na Slovensku ste dostali ponuku účinkovať v českom sitkome.
- Aj som na to prikývla, no mali sme tam účinkovať spolu s mojou kamarátkou Chantal Poulain a nedokázali sme zladiť termíny. Tak sme si s produkciou povedali, že keď bude niečo podobné, pokúsime si ich zosúladiť.
Láka vás kamera?
- Ponuka na sitkom ma zlákala možnosťou zahrať si so Chantal, boli tam vtipné dialógy, mala som hrať samu seba a bola to minirolička. Mňa vždy lákalo vo filme si zaspievať. No čím som zrelšia, tým viac si vravím, že keby sa objavil dobrý scenár, tak by som si rada aj zahrala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
