Minulý týždeň sme predstavili sakrálnu stavbu, konkrétne chrám sv. Izáka v Petrohrade, no a dnešnú časť opäť venujeme kostolu, tentoraz katedrále v anglickom meste Canterbury. Aspoň že je medzi týmito stavbami taký rozdiel, že prvá slúži ruskej ortodoxnej cirkvi, zatiaľ čo dnes predstavovaná katedrála slúži anglikánskej cirkvi.
Pápež mu nepovolil rozvod
Dejiny anglikánskej cirkvi sú pomerne zložité a preto sa o nich môžeme zmieniť len veľmi stručne. Povedané celkom jednoducho (a možno nie celkom presne), táto cirkev v svoje dnešnej podobe vznikla v roku 1534. Vtedy sa táto cirkev definitívne odtrhla od rímskokatolíckej cirkvi, pričom hlavnou príčinou rozkolu bolo jednoducho to, že rímsky pápež nedal anglickému kráľovi Henrichovi VIII. súhlas na rozvod s Katarínou Aragónskou.
Panovník ako hlava cirkvi
Kráľ to vyriešil po svojom: nechal parlamentu odhlasovať, že hlavou cirkvi v Anglicku sa stáva panovník. Anglikánska cirkev, ktorá je dnes prítomná v Anglicku, Škótsku a Walese, je teda štátnou cirkvou v klasickom slova zmysle. Určitou zaujímavosťou je, že táto cirkev sama seba považuje aj za katolícku, aj za reformovanú cirkev. V jej čele stojí britský monarcha, ktorý má titul Supreme Governor (najvyšší vládca), alebo aj Defensor Fidei (ochranca viery). V samotnom Anglicku sa táto cirkev nazýva Church of England, zatiaľ čo mimo Anglicka ju obvykle nazývajú The Anglican Church.
Celosvetové spoločenstvo anglikánskych cirkví
Anglikánska cirkev je materskou a súčasne aj najväčšou cirkvou anglikánskeho spoločenstva cirkví na celom svete. Dnes však už počet členov anglikánskej cirkvi v samotnom Anglicku klesá, keď sa k nej hlási menej než polovica obyvateľov. Hlavou cirkvi je v súčasnosti britská kráľovná Alžbeta II. V cirkevných záležitostiach predsedá cirkvi arcibiskup z Canterbury, ktorý je teda primasom tejto cirkvi. Sídelným kostolom tohto arcibiskupa je katedrála, ktorej je venovaná táto časť nášho seriálu.
Rôzne architektonické štýly
Katedrála v Canterbury je jednou z najvýznamnejších i najväčších sakrálnych stavieb v Anglicku. Katedrála prešla dlhým stavebným vývojom a preto sa nevyznačuje jednotným architektonickým štýlom, pretože rôzne jej časti pochádzajú z rôznych období. Navonok však dominuje gotický štýl, niektoré časti pochádzajú ešte z románskeho obdobia. Za začiatok histórie canterburskej katedrály možno považovať rok 597, keď pápež Gregor Veľký poslal do krajiny Anglo-Saxónov /teda do dnešného Anglicka) misionára, ktorým nebol nikto iný než sv. Augustín.
Prvú založil sv. Augustín
Ten sa stal prvým canterburským arcibiskupom a v roku 602 založil katedrálu, ktorú zasvätil sv. Spasiteľovi. Až do 10. storočia žila katedrálna komunita ako domácnosť arcibiskupa a až v 10. storočí sa z nej stala formálna komunita benediktínskych mníchov. Zvyšky tejto prvej katedrály boli objavené pri archeologických výskumoch v roku 1993 pod hlavnou loďou terajšej katedrály. Druhou budovou v blízkosti katedrály bola krstiteľnica, ktorú dal postaviť arcibiskup Cuthbert (740-758) a zasvätil ju sv. Jánovi Krstiteľovi. O dve storočia neskôr Oda (941-958) obnovil katedrálu, pričom značne predĺžil jej loď.
Poškodili ju Dáni
Katedrála bola značne poškodená počas dánskych nájazdov na Canterbury v roku 1011. Lyfing (1013-1020) a Aethelnoth (1020-1038) pridali k stavbe západnú apsidu ako oratórium sv. Márie. Po dobytí Anglicka Normanmi v roku 1066 sa Lafranc stal prvým normanským arcibiskupom (1070-1077). Lanfranc dôkladne prebudoval zruinovanú saxonskú katedrálu v normanskom štýle, pričom vzorom bol kostol opátstva vo francúzskom Caen, kde predtým pôsobil. Nová katedrála bola vysvätená v roku 1077.
Zostali len schody
Z tejto katedrály ostali dodnes len schody a časť severnej steny. Za kľúčový deň v histórii canterburskej katedrály možno považovať utorok 29. decembra 1170. V ten deň štyria rytieri kráľa Henricha II. Zavraždili v severovýchodnej priečnej lodi arcibiskupa Thomasa Becketa. Pritom Becket bol predtým verným radcom Henricha II., ktorý sa domnieval, že prostredníctvom Becketa, najvýznamnejšieho cirkevného hodnostára krajiny, bude môcť vyvíjať tlak na cirkev. Becket sa však takpovediac obrátil a ako arcibiskup sa stal lojálnym voči cirkvi, čím sa moc medzi panovníkom a cirkvou vyostrila.
Kto ma ho zbaví?
Kráľ mal mnoho konfliktov s Becketom a raz vraj v rozčúlení zvolal "Kto ma zbaví tohto hašterivého kňaza?". No a jeho verní rytieri to vzali doslova. Po Becketovej kanonizácii v roku 1173 sa katedrála stala významným pútnickým miestom a je ním dodnes. Po ničivom požiari v roku 1174, ktorý zničil celú východnú časť kostola, Wiliam zo Sensu prebudoval chór, ktorý je dnes významným príkladom ranogotickej anglickej architektúry. V rokoch 1175 až 1184 bola vybudovaná východná krypta a kaplnky sv. Trojice a Koruny. V roku 1220 bolo Becketovo telo prenesené do novej schránky v kaplnke sv. Trojice.
Loď v perpendikulárnom slohu
K jednej z najvýznamnejších rekonštrukcií katedrály došlo v rokoch 1377 až 1405. Lafrancom postavená loď bola vtedy zbúraná a Henry Yevele postavil (trvalo to 28 rokov) v tzv. perpendikulárnom (neskorogotickom) slohu novú loď, ktorú môžeme obdivovať aj dnes. V roku 1498 (niekde sa uvádza 1496) bola dokončená veža pre zvon Harry, ktorý daroval Henrich (prezývaný Harry) z Eastry. Možno povedať, že vtedy dostala katedrála v podstate tú podobu, akú má dodnes. Ďalším prelomovým rokom v živote katedrály i s ňou súvisiaceho opátstva bol už v úvode spomínaný rok 1534, keď Henrich VIII. takpovediac "zoštátnil" anglikánsku cirkev.
Zničil svätyňu, rozpustil kláštor
V roku 1538 dáva Henrich VIII. zničiť svätyňu Thomasa Becketa a v roku 1540 rozpustil kláštor pri katedrále. Počas občianskej vojny v 40. rokoch 17. storočia bola katedrála poškodená tzv. puritánmi, pričom väčšina stredovekých vitrážnych okien bola rozbitá a v lodi boli ustajnené kone. Po tzv. reštaurácii v roku 1660 (obnovenie monarchie po vláde Olivera Cromwella sa katedrála niekoľko rokov opravovala. Začiatkom 19. storočia sa ukázalo, že severozápadná veža je v nebezpečnom stave a preto bola v 30. rokoch uvedeného storočia zbúraná a na jej mieste postavená kópia juhozápadnej veže, čím západný koniec katedrály získal symetrický vzhľad.
Potrebuje dôkladnú opravu
Počas druhej svetovej vojny boli nádherné vitrážové okná odstránené, čo sa ukázalo ako múdre rozhodnutie, pretože náhradné okná boli zničené. Nemeckým bombardovaním bola zničená značná časť mesta Canterbury, vrátane knižnice katedrály, ale samotnú katedrálu nálety nepoškodili. Stavebné a statické prieskumy katedrály, ktoré sa konajú každých päť rokov, ukazujú, že mnohé kamenné časti stavby sú vážne poškodené, strecha preteká a mnohé vitrážové okná majú skorodované rámy. Preto sa v roku 2006 začalo so zbierkou, ktorej cieľom je vyzbierať 50 miliónov libier, potrebných na opravu tejto významnej katedrály, ktorá bola v roku 1988 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
