V týchto dňoch by obdivovaná herečka, z ktorej originalita prejavu a talent urobili jednu z najvýraznejších a najnezameniteľnejších osobností českého dramatického umenia, oslávila 90. narodeniny.

Jej život bol plný krásnych rolí, lásky úspešných mužov a priazne fanúšikov. Za mnoho príležitostí mohla vďačiť svojej tvrdohlavej povahe. Do všetkého sa vrhala bez zábran a na vlastnú päsť. A väčšinou sa jej to vyplatilo.

Chuť stať sa herečkou pocítila prvýkrát už ako malé dievčatko. Jej najobľúbenejšou hrou bolo prezliekanie sa do rôznych šiat a znázorňovanie rozmanitých postáv a osudov. Ako dospelá priznala, že aj na rodičov často niečo hrala, no mamka ju vždy poľahky prekukla. Po tom, čo ako šesťročná uvidela detské predstavenie Radúz a Mahuliena, vedela, že chce hrať divadlo stoj čo stoj. Otec Jaroslav však o niečom podobnom nechcel ani počuť, avšak pochopenie našla u mamky Márie a spolu kuli pikle, aby sa z jej sna stala realita. "Mala som šťastné detstvo a môj základný vzťah k životu je aj preto radosť," spomínala na tieto časy herečka, ktorá vyrastala s bratom Jaroslavom.

Pseudonym Dáňa Čechová

Prvýkrát si zahrala počas gymnaziálnych štúdií a dochádzala aj na súkromné hodiny k hereckej legende Národného divadla Anne Suchánkovej. Túžila prestúpiť na konzervatórium, no otec jej to kategoricky zakázal. Vraj nech si len urobí maturitu, ktorá je oveľa dôležitejšia ako veno, a až potom nech sa venuje, čomu chce. A tak sa na konzervatórium dostala až v roku 1939, no vydržala tam sotva rok. Študenti totiž nemohli hrať, a to ju nesmierne ubíjalo. Vystupovala však aj tak, a to v umeleckom súbore Fráňu Francla, pod pseudonymom Dáňa Čechová.

A odrazu prišla ponuka, aká sa neodmieta. Profesionálna ponuka z Brnianskeho divadla, od ktorej ju všetci odhovárali. Ona však nepočúvala: "Vždy som išla na vlastnú päsť." Nastúpila v roku 1940, potom prešla do Plzne a koncom vojny do Prahy, kde v rokoch 1945 až 1951 pôsobila v Divadle na Vinohradoch, následne až do roku 1959 v Mestských divadlách pražských a potom od roku 1960 až do smrti v Národnom divadle.

Bez akýchkoľvek hereckých vzorov a príkladov v rodine sa rozhodla pre neľahký chlebík a o iných možnostiach ani neuvažovala. Nikdy nechápala, ako jej spolužiačky poľahky menili predstavy o budúcnosti. "Nikdy, za celý svoj život, som nepomyslela na to, robiť niečo iné... Myslím, že je to veľký dar, mať pred sebou cieľ. Dôležité však je ísť za ním už od skorej mladosti. Pre mňa bolo cieľom divadlo."

Dve manželstvá

S veľkou dávkou šarmu a osobného kúzla nemala Dana Medřická núdzu o mužskú pozornosť. Fascinovaní ňou boli mnohí. "Mohli sme na nej oči nechať," opísal jej kolega Martin Růžek prvé stretnutie s touto fenomenálnou herečkou. A ani zďaleka nebol sám, koho očarila. Jej prvým manželom sa hneď po vojne stal o osemnásť rokov starší herec Václav Vydra, ktorého otec bol taktiež nielen slávnym hercom, ale i riaditeľom Národného divadla. Novomanželov však postretlo nešťastie, keď sa ich prvorodený synček Václav nedožil prvých narodenín. Na ďalšie bábätko, opäť syna Václava, si dvojica musela počkať ďalších desať rokov. V čase jeho narodenia už herečka mala rokov 36. S manželom prežila štvrťstoročie a po jeho smrti sa v roku 1981 vydala druhýkrát. Okolie bolo značne šokované, keďže si z ničoho nič vzala za manžela španielskeho obchodníka Artemia Preciosa Ugarteho. Ten dlhé roky pracoval v Prahe a patril k najväčším obdivovateľom jej hereckého umenia. Bol profesorom makroekonómie na Karlovej univerzite, bývalým revolucionárom, predsedom španielskej Greenpeace a synom slávneho španielskeho spisovateľa. Vďaka nemu začal aj ´malý´ Václav Vydra po revolúcii koketovať s obchodom, no myšlienka predávať zbrane zo Španielska sa skončila neúspechom. Novej láske Dany Medřickej však nebolo dopriate veľa času. Manželstvo trvalo len niečo vyše roka, keď v roku 1983 zomrela na náhle zlyhanie srdca.

Syn Václav Vydra: Je tu so mnou stále

Za dôvod jej odchodu sa uvádza i zmarená radosť z očakávanej vysnívanej úlohy Čapkovej Matky, ktorú mala stvárniť. Vedenie Národného divadla jej však nečakane oznámilo, že ju neobsadí, čo herečku nesmierne ranilo. Zasiahlo to jej už aj tak oslabené srdce a vo chvíli, keď sa chystala na synove predstavenie, pocítila ostrú bolesť na hrudi...

Jej nečakaná smrť zarmútila rodinných príslušníkov, priateľov i tisícky fanúšikov. Syn Václav Vydra sa nechal počuť: "Mama bola skvelý človek a skvelá herečka. A pre mňa úžasná, milovaná a najskvelejšia mama. Odišla odtiaľ príliš skoro. Toľko som sa ešte od nej mohol dozvedieť, toľko som sa toho ešte mohol naučiť. A toľko by som jej ešte mohol povedať. Človek si uvedomuje, čo mal, väčšinou až vo chvíli, keď to stratí. Bola to pre mňa veľká rana, ale veľmi skoro som pochopil, že mama je tu so mnou stále, že mi odkiaľsi radí, dáva silu a lásku. Pokiaľ niekoho milujeme a on nás, tak sa raz zase zídeme. Ako a kedy, to vie len Boh."

Manžel Artemio ju prežil o celých 27 rokov a zomrel vo veku 90 rokov. "Bol to môj druhý otec, mal som ho veľmi rád," smúti V. Vydra. "Mamičku v podstate zachránil. Zmenil jej život. Začali sa stýkať až po otcovej smrti, dovtedy ho nepoznala. Artemio však mamičku už dávno tajne obdivoval, často chodil na jej predstavenia. Bol to úžasný človek, šľachtic s obrovskou charizmou, noblesou a vzdelaním."

Excelovala v Mačacej hre

Dana Medřická stvárnila nespočetné množstvo jedinečných divadelných i filmových rolí. Krédom jej osobitosti bola prirodzenosť. Príznačnými pre ňu boli úlohy jednoduché stvárnením, no bohaté charakterom a veľkou vnútornou silou. Predstavenie Národného divadla Kočičí hra, v ktorom excelovala v úlohe Eržiky Orbánovej spolu s Vlastou Fabianovou, malo rekordných 403 repríz a hralo sa deväť rokov, až do jej smrti. Úspech prišiel nečakane, pretože angažmán v tejto hre maďarského dramatika a spisovateľa Istvána Örkényho ju malo pôvodne odsunúť na okraj diváckeho záujmu. "Vždy ma na nohy postavia tie moje milované Mačky. Je mi dobre, nie som uťahaná z predstavenia a odchádzam šťastná, akoby vykúpaná. Mám pocit, že som urobila niečo dobré, čo ľuďom niečo dáva." Ako často vravievala, stotožnila sa s replikou z tejto hry: "Keby som mala začať znovu, nežila by som inak. Áno, krásny život to bol."

Jej výhodou bola nevšednosť

Medřickej kariéra bola závideniahodná vďaka skutočnosti, že predstavovala nevšedný typ. Ani kritici si s ňou veľmi nevedeli rady. Raz je vyčítali patetickosť, inokedy kŕčovitosť, no napokon ju vždy pochválili. Dokázala fenomenálne stvárniť komické i tragikomické charaktery. Jej doménou boli ženy obyčajné postavením i zovňajškom, ale bohaté svojou činorodosťou a vierou v život, silu lásky, dobra a spravodlivosti. Svoju vnútornú silu dokázala prostredníctvom úloh odovzdávať do hľadiska. Veľmi rýchlo si podmanila aj publikum a dnes už zľudovela spomienka na to, ako jej ctitelia počas vojny okrem kvetov posielali aj potravinové lístky.

Množstvo nezabudnuteľných rolí

Prvý veľký úspech jej vyniesla rola Slávky Hlubinovej v Mesiaci nad riekou a sprevádzala ju po celý život. Prvýkrát v ňom účinkovala ako dvadsaťročná, potom v päťdesiatke a bolo jej dopriate stvárniť túto rolu aj vo filme. Na sklonku života si ešte zahrala mamu hlavnej hrdinky. Jej životných úloh je však viacero. Patrí k nim nepochybne rola Blanche v Električke do stanice Túžba, titulná úloha v Brechtovej Matke Guráži, Líza v Obchodníkovi s dažďom, nezabudnuteľný ostal herecký koncert dvojice Dana Medřická - Karel Höger v televíznej dramatizácii Rómeo a Júlia na konci novembra. Diváci ju milujú aj vďaka účinkovaniu v seriáloch Nemocnica na okraji mesta, Taká normálna rodinka či My všetci školopovinní.

Profil:

• Narodila sa 11. júla 1920 v Prahe.
• Patrí k najvýraznejším osobnostiam českého dramatického umenia 20. storočia.
• Prvý veľký úspech jej priniesla rola Slávky Hlubinovej v Mesiaci nad riekou.
• Na scéne Mestských divadiel pražských a Národného divadla vytvorila desiatky rozmanitých postáv svetového repertoáru.
• K jej životným úlohám patria rola Blanche v Električke do stanice Túžba, titulná rola v Brechtovej hre Matka Guráž, no najmä Erža Orbánová v Mačacej hre, ktorá sa stala divácky najúspešnejším titulom Národného divadla.
• V roku 1958 získala ocenenie Laureát štátnej ceny, v roku 1966 bola vyhlásená za zaslúžilú umelkyňu.
• Zomrela na náhle zlyhanie srdca 21. januára 1983 v Prahe.

Autor: Spracovala: Andrea Nitkulincová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.