Tento teleskop potvrdil svojimi nedávnymi pozorovaniami existenciu "upečeného" vesmírneho objektu, ktorý by sme mohli nazvať "kometárna planéta". Ide teda o objekt, ktorý vykazuje znaky aj planéty, aj kométy. Objekt, v astronomických katalógoch uvádzaný ako HD 209458b, je gigantickou plynovou planétou, ktorá okolo svoje materskej hviezdy obieha tak blízko, že jej rozhorúčená atmosféra uniká do vesmíru.
Má chvost ako kométa
Pozorovania, ktoré vykonal spektrograf COS (Cosmic Origins Spectrograph, čiže čosi ako spektrograf kozmických počiatkov), naznačujú, že silný hviezdny vietor zanášajú uvoľňovaný atmosférický materiál za planétu a formujú ho do chvosta, akým sa vyznačujú kométy. To je dôvod, prečo tomuto objektu prischla prezývka kometárna planéta. Planéta sa nachádza vo vzdialenosti 153 svetelných rokov od Zeme a jej hmotnosť je o čosi nižšia, než je hmotnosť Jupitera. Okolo svojej hviezdy obieha však táto netypická planéta vo vzdialenosti stonásobne bližšej než je vzdialenosť Jupitera od Slnka.
Obeh za 3,5 dňa
"Grilovaná" planéta obehne okolo svojej hviezdy za 3,5 dňa. Na porovnanie možno uviesť, že "najrýchlejšia" planéta našej Slnečnej sústavy, planéta Merkúr, má obežný čas 88 dní (Zem, ako isto viete, 365 dní a čosi). Spomenutá exoplanéta (výrazom exoplanéta sa označujú planéty mimo našej Slnečnej sústavy) je teraz mimoriadne intenzívne študovaná, pretože ide o prvú z mála známych exoplanét, ktorá prechádza popred svoju hviezdu. Počas tohto prechodu môžu astronómovia študovať štruktúru a chemické zloženie atmosféry planéty, a to analýzou svetla z hviezdy, ktoré prechádza cez túto atmosféru.
Planéta zacloní hviezdu
Pokles intenzity svetla (jasu) v dôsledku prechodu samotnej planéty popred ňu je veľmi malý, približne len 1,5 percenta. Keď započítame aj pokles v dôsledku atmosféry planéty, dostaneme hodnotu až 8 percent, čo naznačuje prítomnosť poriadne "nafúknutej atmosféry". Spektrograf COS detegoval v atmosfére planéty aj také ťažké prvky, akými sú uhlík a kremík. Teplota atmosféry je pritom temer 1 100 stupňov Celzia. Pozorovania ukázali, že materská hviezda ohrieva celú atmosféru planéty, čím sa uvoľňujú ťažšie prvky, ktoré potom unikajú do vesmíru. Údaje zo spektrometra COS ukázali aj to, že nie všetok materiál opúšťa planétu rovnakou rýchlosťou. "Objavili sme plyn unikajúci vysokou rýchlosťou, pričom veľká časť tohto plynu prúdi smerom k nám rýchlosťou až 35 000 km/h," povedal astronóm Jeffrey Linsky, vedúci tímu COS na University of Colorado.
Inštalovali ho v roku 2009
Spektrograf COS bol na Hubblov teleskop inštalovaný až v roku 2009, a to v rámci poslednej servisnej misie k Hubblovmu teleskopu, na ktorú bol použitý raketoplán Atlantis. Spektrograf bol vyvinutý Centrom pre astrofyziku a vesmírnu astronómiu univerzity štátu Colorado a jeho dodávateľom bol tím firiem na čele s firmou Ball Aerospace & Technologies. Veľkou výhodou tohto teleskopu je, že umožňuje skúmať vesmír a jeho chemické zloženie v ultrafialovom pásme, v ktorom sa nedajú robiť pozorovania pozemnými teleskopmi (najmä kvôli absorpcii tohto žiarenia zemskou atmosférou). Hlavným vedeckým cieľom spektrografu COS je, ako to napokon vyplýva už z názvu tohto prístroja, študovať javy súvisiace s ranými fázami vývoja nášho vesmíru. Ide napríklad o štúdium veľkorozmerných vesmírnych štruktúr a intergalaktického média (prostredia medzi galaxiami), ako aj tvorby, vývoja a veku galaxií.
Pozorovali ju už v roku 2003
Treba ale povedať aj to, že planéta HD 209458b nie je pre astronómov žiadnym novým vesmírnym telesom. Túto planétu už v roku 2003 pozoroval iný prístroj Hubblovho teleskopu, a to zobrazovací spektrograf STIS. Údaje z tohto spektrografu ukázali, že planéta má aktívnu, vyparujúcu sa atmosféru, pričom vedci už vtedy naznačovali, že planéta by mohla mať "kométový chvost". Ale tento prístroj nebol schopný poskytnúť podrobné spektroskopické údaje, ktoré by jednoznačne poukazovali na takýto chvost. Tento chvost bol jednoznačne detegovaný až prístrojom COS.
Nezanikne tak skoro
Hoci spomenutá extrémna planéta je doslova "grilovaná" svojou hviezdou, nehrozí, že by v blízkej budúcnosti zanikla. "Potrvá to približne trilión rokov, kým sa planéta vyparí," povedal Linsky. Najnovšie výsledky pozorovania "grilovanej" planéty boli uverejnené v ostatnom čísle prestížneho vedeckého časopisu The Astrophysical Journal. Niektorí astronómovia, študujúci túto vzdialenú planétu, uvádzajú, že medzi plynmi, ktoré sa z planéty uvoľňujú, objavili aj vodnú paru. Ak by bolo toto, v súčasnosti ešte kontroverzné tvrdenie pravdivé, išlo by o prvý výskyt planetárnej vody mimo našej Slnečnej sústavy, čo by zase naznačovalo možnosť existencie života aj inde vo vesmíre, než na našej Zemi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
