Môžete ho poznať zo seriálov Susedia, Priateľky, Kutyil s.r.o. či Panelák, zo série reklám na istú bankovú inštitúciu, alebo ako hlas Jacka Nicholsona, Petra Sellersa či Eddieho Murphyho...

Pri toľkých ženách, čo vás doma obklopujú, by ste mali byť expert na nežnejšie pohlavie...

- ...áno a dokonca aj na všetky vekové kategórie, pretože si musím poradiť so 75-ročnou mamou, 29-ročnou manželkou, 26-ročnou dcérou, 13-ročnou dcérou a 1,5-ročnou dcérou...

Tak by ste ako znalec mohli povedať, čo sú u žien najlepšie roky.

- Každý vek má svoju krásu. Kúzelný je čas, keď sa tešia každej loptičke, zvládli sme aj pubertu, prvé lásky, maturitu, vysokú školu. A ja som teraz v ohromnej výhode - keď kúpim nejaký darček, vždy nájdem adresáta.

Je zaujímavé, že ste po prvých skúsenostiach s pubertou neostali, čo sa ďalších potomkov týka, odradený.

- Tak to vôbec nie! A dokonca som sa nedal odradiť ani tým, že mám 3 dcéry. Nie som totiž typ, ktorý by celý život túžil po synovi. Aj keď to znie ako klišé, vždy, keď sme čakali dieťa, chcel som len, aby sa narodilo zdravé.

Keď ste sa pred 2 rokmi odhodlávali na ďalšie dieťa, neváhali ste? Predsa len je malé bábätko úplný prevrat životného štýlu.

- Pre mňa to taký veľký prevrat nebol, pretože manželka je na materskej, neustále sa okolo dcérky točí a ja plním úlohu zásobovača. Máme to pekne rozdelené.

Vaša manželka je tanečnica, takže kým odišla na materskú, mala bohatý spoločenský život. Nechýba jej to teraz?

- Vôbec nie, pretože ony s Kristínkou doma veľmi nevysedávajú. Od dcérkiných 3 mesiacov chodíme plávať, od 6 sa začala manželka venovať znakovej reči batoliat. A to dokonca tak intenzívne, že šla na víkend do Čiech, kde si spravila certifikát. Takže sa tomu teraz venuje aj ako lektorka. Ona nie je typ žienky domácej, ktorá celé dni vysedáva doma a ide sa zblázniť z toho, že na ňu padajú tie štyri múry. Skôr naopak. Ja som niekedy celý deň doma a ony v kuse na cestách.

V októbri sa vám s manželkou narodí ďalšie dieťatko.

- Áno, tentoraz nám to vyšlo veľmi zaujímavo, pretože pred pár dňami sa mojej dcére narodila dcérka Laura a nám podľa ultrazvuku pribudne do rodiny opäť dievčatko...

Zlomyseľníci by sa opýtali: "Ešte vás to baví skúšať"?

- Ale my sme neskúšali chlapca. So ženou sme sa dohodli, že chceme dve deti, a bolo nám jedno, čo to bude.

Ako svadobný dar ste od Táne Kulíškovej dostali knihu Dr. Jonáša o metóde prirodzenej regulácie, podľa ktorej sa vraj s 98-percentnou istotou dá vypočítať, kedy pár splodí chlapca a kedy dievča...

- Áno, ale my sme ju ani neotvorili. Pri prvom sme si povedali, že to necháme na osud a pri druhom sme sa do nej zabudli pozrieť. Ale keď sme to spätne listovali, tak nám to vychádza. Keby sme boli mesiac počkali, mohol to byť syn.

U vás tento rok nastala kuriózna situácia - vaša vnučka bude staršia ako vaša štvrtá dcéra. Čo vravela tá najstaršia dcéra na to, že sa takmer súčasne stanete otcom i dedkom?

- Veľmi sa potešila, lebo medzi ňou a mojou ženou - viem, že to teraz vyznieva strašne - je len dvojročný rozdiel. Takže si veľmi dobre rozumejú a tešia sa, že naše deti budú vyrastať ako rovesníčky. Aj keď sme starším dcéram oznámili, že čakáme Kristínku, tak sa veľmi potešili a vraveli, že dúfajú, že to bude dievča. To je predsa len trošku jednoduchšie na výchovu ako chlapec a aj ja som rád, že teraz v päťdesiatke nebudem musieť behať za loptami. Keď som už do tridsiatky nesplodil syna, tak teraz nech sú to už len dcéry, aby sa mal o mňa kto na starobu postarať.

Keď ste sa dávali so súčasnou manželkou dokopy, ani na chvíľu vás netrápil vekový rozdiel, ktorý medzi vami je?

- Vôbec nie. Bolo nám to úplne jedno. Nebol dôvod riešiť to. Padli sme si do oka, nejaký čas sme spolu žili a hotovo. Napokon, ja som nesmierne pekný človek, tak by som sa jej aj čudoval, keby ma nechcela...

Takže vaša žena s vami žije pre vašu fyzickú krásu...

(Smiech.)

...A čo jej prednosti? Čo vám na nej imponuje?

- Cieľavedomosť a zodpovednosť. Tieto vlastnosti považujem za veľkú devízu a ona ich obe má.

V súčasnosti ste obklopený samými ženami. Ako to bolo v čase vášho detstva a mladosti?

- Presne naopak! Som z dvoch bratov, mal som päť bratrancov a jednu sesternicu, ktorá však bola tiež skôr chalanisko.

Kedy ste teda odhalili čaro žien?

- Veľmi skoro... Prvýkrát som bol zamilovaný už v škôlke a malo to na mňa nesmierne dobrý vplyv, pretože to dievčatko bolo veľmi čistotné, a keďže som vždy chcel byť v jej blízkosti, zakaždým, keď si šla umyť ruky, šiel som tiež. Tak sa to vlastne aj prevalilo. Panie učiteľky si všimli, že si odrazu akosi pričasto umývam ruky.

Kto boli zásadné ženy vášho života?

- Moje dcéry.

Čo vás naučili?

- Byť zodpovednejší. Lebo keď sa pred 26 rokmi narodila prvá, brali sme to s vtedajšou manželkou ako veľkú srandu. Že veď koniec koncov sú aj starí rodičia. Tí sa z toho, že nám s ňou môžu pomáhať, veľmi tešili, no postupne sme zistili, že sa celý život nedá iba hrať.

Aký budete dedo? Tiež budete svojej dcére pomáhať s jej dcérou?

- Určite áno, ale už teraz viem, že budem mať hokej z toho, ktorá sa ako volá. Budem mať totiž na starosti tri rovnako staré dievčatá, tak už to vidím, ako ich budem volať: "Krist, Lau..."

Hoci ste mestské dieťa, istý čas ste prežili na vidieku.

- Je síce pravda, že som bol mestské dieťa, no moji rodičia svojho času kúpili drevenicu na Horehroní. Otec bol vysokoškolský pedagóg, takže s nami vždy trávil celé prázdniny pod Kráľovou hoľou. Ja ako komunikatívny chlapčisko som sa tam zoznámil s rovnako komunikatívnymi rovesníkmi, z ktorých som s mnohými dodnes v kontakte a vďaka ktorým som získal vzťah k dedine. Naučili ma totiž všetko, čo k dedinskému životu patrí - od pytliačenia pstruhov, kosenia, rúbania dreva, varenia gulášu, cez chodenie na huby až po vyspávanie po senníkoch. Bolo mi to veľmi blízke, takže keď sme potom s partnerkou odchádzali žiť na vidiek, bol som natoľko zručný, že som si vedel so všetkým poradiť. Nemám problém urobiť ani zabíjačku, či všetko si údiť sám.

Vraj ste aj dobrý kuchár.

- Uvarím všetko. Ale nepečiem a neviem urobiť knedľu. Kamarátky mi síce tvrdia, že je to ľahké, ale mne sa zdá byť ten postup prácny a ja som dosť lenivý.

Úprimne, nemáte niekedy žien dosť?

- Nie. Vďaka mojej práci mám totiž často zmenu. Ponorka z toho, že prídem denne z práce o 16.30, a potom už len sedím doma, mi nehrozí. Ja som niekedy doma dva dni v kuse, ale potom sa stane, že sa s nikým z rodiny týždeň nestretnem. Zatiaľ som sa teda ženskej spoločnosti neprejedol. No akonáhle sa tak stane, mám auto, ktoré viem naštartovať a viem dokonca, kde mám chalupu.

Máte nejaké hobby okrem varenia a práce okolo chalupy?

- Nie. Skúšal som aj rybárčiť, ale nebavilo ma to. Nemám totiž rád koníčky, pri ktorých treba byť mimo domu. Nie som typ, ktorý je rád, keď nevidí svojich blízkych. Čím, samozrejme, nechcem zhadzovať koničkárov! No ja si skôr hobby hľadám pri svojej rodine. Som rád, keď ideme spolu do záhrady, ony si tam varia, hrajú sa a ja opodiaľ 2 hodiny rúbem drevo alebo kosím.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.