kym.

Spievali ste, že "na ľad ma dostanete iba v pohári a v lete" a ste tomu verní. Vaše nové cédečko sa volá Horúce časy. Prečo?

Bejzo: "Mali sme viac nápadov, ako album nazvať. Niekto potom povedal, že 'chlapi, veď ten predošlý singel Horúce časy by sa hodil ako názov albumu'. A bolo to jednohlasne dohodnuté."

Keď rozhodujete o takýchto veciach, tak sa hlasuje?

Bejzo: "Áno. Sme takí blázni, že sme demokratická kapela, čo občas spôsobuje ťažšie rozhodovanie."

Miško: "Hoci je nás deväť, s manažérom desať, väčšinou sa dokážeme zhodnúť."

Teda deväť ľudí má hlasovacie právo? Alebo má niekto právo veta? Či viac hlasov podľa zásluhovosti?

Bejzo: "Nie. Sú kapely, ktoré majú zásluhové percentá, my to takto nemáme. Všetci sme rovnocenní. Sme demokratická kapela a každý má rovnaký hlas, právo i povinnosti."

Predtým ste využili folklórne prvky v piesni Mládenci. Na novom albume tiež máte odbočky, hosťujú na ňom napríklad raperi z A.M.O. Je tam viacero takýchto vychytávok?

Bejzo: "Sú tam. Sme radi, že sme sa konečne s A.M.O. dohodli, mali čas a my pesničku, čas a priestor v štúdiu. Mali sme viacero rockovejších vecí, ale jedna bol totálny punkrock, tak sme sa len tak opýtali Kuka zo skupiny Horkýže slíže, či by niekedy nedošiel zaspievať svoj vlastný text. Súhlasil, napísal svoj typický text, naspieval to spolu s nami. Sám to chcel tak, aby tam boli aj naše hlasy. Nie sme punkoví speváci, ale pokúsili sme sa o to."

Obľúbení ste aj u punkáčov. Aj celkovo. Ste považovaní za zakladateľov ska, ale vaša hudba je predsa len pestrejšia, zahŕňa rôzne štýly. Vy sa cítite ešte ako ska skupina?

Bejzo: "Ani v úplných začiatkoch sme nehrali čisté ska, ale ani sme o tom nevedeli. Priznám sa bez mučenia. Mali sme všelijaké vplyvy. Keď došli do kapely Petko či Marek Határ, tak Marek bol metalista, Petko dychovkár a undergroundista ťažkého zrna. Každý do toho niečo priniesol. Tých prímesí je viac. Na novom albume je trebárs jedna pesnička šmrcnutá do latino. Miško urobil parádnu bigbítovo-skáčkovú vec Henry, plus sú tam aj plážovejšie veci, 'regečká' typické pre nás.

Miško: "Je tam pesnička s ľudovou tematikou, ale so ska podkladom."

Ste priekopníkmi ska na Slovenku. Čo hovoríte na druhú vlnu podobných skupín, ako Ska-Pra-Šupina, alebo Smola a hrušky?

Bejzo: "My sme už vlastne reprezentanti druhej vlny, lebo prvá vlna prebehla v Bratislave v osemdesiatych rokoch. Ventil RG, z ktorých vzišli Vidiek a Midi, Acylpirín... Oni boli tí priekopníci, hoci o ska ako takom veľa nevedeli, pre železnú oponu. My sme nastúpili na tú vlnu, keď toto všetko začalo opadať. Dlhé roky sme boli jedinou kapelou. Ska-Pra-Šupina majú často prácu, ako technické zabezpečenie festivalov, tak si ani, chudáci, nemôžu zahrať. Boli takí prví mohykáni po nás. Nadchlo nás, že nie sme sami. V Spišskej Novej Vsi je Karavana, predtým Čo koho do toho. To bola úžasná kapela, ktorá, žiaľ, prestala fungovať. Ňou sme boli nadšení, že kde takáto parádna kapela vôbec vznikla. V Bratislave sú zo tri ďalšie kapelky. Ska2Tonics, SKAfander, Fuera fondo z Nového Mesta nad Váhom. A Smola a hrušky majú sarkastickejšie texty, nie je to len o ska muzike. Vnímame ich, poznáme sa, len sme nemali v poslednom čase na seba šťastie, aby sme si spolu zahrali."

Ste stále na cestách, veľa koncertujete. Kedysi ste často chodili hrávať do zahraničia, teraz ste viac doma. Alebo stále chodíte vonku?

Bejzo: "Prebrázdili sme Európu všelijakými spôsobmi a nebránime sa v tom pokračovať, na druhej strane už nie sme naivní. Voľakedy sme si mysleli, že prerazíme na európskej klubovej scéne a budeme jazdiť po Európe ako klubová kapela. Jedno obdobie sme takto aj fungovali, ale je to strašidelný underground. Máme predsa len viac rokov. Nie sme zhýčkaní, sme ochotní hocikde vycestovať, ale musia byť zabezpečené aspoň základné podmienky."

Na akých obskúrnych miestach ste hrali?

Bejzo: "Raz sme boli na vychytenom nemeckom festivale. My sme došli akurát v takom bode, že na pódiu hrala punková kapela s nahým basákom. Pôsobilo to prudko undergroundovo, až sme sa zľakli. Samotný náš koncert bol fajn, ale bola to strašidelná záležitosť. Po nás hrala nejaká kapela, ktorá mala singel v rádiu, tak ich považovali za komerčákov a zasypali ju plastovými pohármi a všetkým, čo mali po ruke. V takej atmosfére sme hrali..."

Ste profi kapela, či máte aj nejaké zamestnanie?

Bejzo: "Hovoríme, že sme zamestnaní profíci. Snažíme sa o profesionálny prístup k fungovaniu kapely, je to naša absolútna priorita, ale popritom máme aj iné 'džoby'."

Miško: "Sú aj členovia, ktorí sa venujú iba Polemicu."

Ako sa Miško sťaby fanúšik Polemicu dostal do zostavy?

Miško: "Cez klávesáka Pítra, ktorý je tiež mlaďas v kapele. Nastúpil pol roka predtým po konkurze. Chodil so mnou na konzervatórium, on na klavír, ja na hudobno-dramatický odbor. Spomínal, že hráva s Polemicom, došiel som pozrieť na koncert, a tam boli dvaja klávesáci a na gitare hral len Bejzo. Bol som zvyknutý na Polemic s dvoma gitaristami, tak som sa ho v školskom bufete opýtal, prečo taká zmena. Povedal, že zháňajú gitaristu, a že sa opýta chalanov, či by som nemohol prísť za nimi. Upieklo sa to rýchlo, o týždeň som bol na skúške a chalani mi dali šancu. Snažil som sa, čo to dávalo, lebo som samouk a čistý amatér."

Ako fanúšik si ako dlho poznal Polemic?

"Počúval som ich od nejakých jedenástich, dvanástich rokov, od prvej dosky. Asi aj preto mi dali chalani šancu, že to ide od srdiečka a tú techniku časom obrúsim."

Ako zapadol do kapely?

Bejzo: "Smial som sa, keď som čítal rozhovor so Ska-P. Oni tiež vznikali postupne, cibrila sa zostava, aj keď ich terajší sólový gitarista bol na konkurze zo všetkých technicky najslabší, ale pozdával sa im po ľudskej stránke. Miško k nám prišiel pripravený, všetky texty vytlačené, s akrodmi a poznámkami, hovorili sme si, mladý chalan, ktorý sa za tri dni takto pripravil, klobúk dole. To, že sa bude musieť zlepšiť, je samozrejmé..."

Pri deväťčlennej kapele musí byť ľudský rozmer dôležitý. Inak by ste sa asi dohrýzli.

Bejzo: "V konečnom dôsledku je to to najdôležitejšie. Nemôže byť niekto úplné drevo, musí vedieť niečo do skupiny dať aj po hudobnej stránke, ale súzvuk duší je podstatný. Aj Pítra sme vybrali ako klávesáka, ktorý bol najmladší, s najmenšími skúsenosťami. Mal 18 rokov a povedali sme si, že je to človek, ktorý je tvárny, má techniku jak hovado, až na to, že hráva klasiku, ktorá je mimo nášho rozsahu potrieb, ale vedel sa tomu prispôsobiť."

Kapela vám šliape naplno. Aj dnes ste hrali veľa nových vecí. A ľudia na ne reagovali dobre.

Bejzo: "Milo nás to prekvapilo. Päť rokov sme nevydali nový album, nerátajúc výberovky, tak si ľudia zaslúžia, aby sme im zahrali aj niečo iné. K starým pesničkám sa môžeme vrátiť hocikedy. Z nových sa tešíme, máme chuť ich hrať."

Miško: "Oťukávame sa a sme radi, že ľudia reagujú a spievajú si texty z novej platne. Vidíme, ako sa to pomaly dostáva do tých ľudí."

Prelomové roky

1989: vznik skupiny
1993: prvé zahraničné koncerty
1994: Polemic víťazí v relácii RG Tip (objavila napr. aj IMT Smile či OBD)
1997: prvý raz vychádza debut Do Ska s kultovými skladbami ako Baba-Ryba či Rudy
1998: kapela sa stáva Objavom roka
1999: dvojka Yahman dostane Polemic do širšieho povedomia, obsahuje hity Ona je taká, Hurikán, Slnko v sieti
2000: úspešné vystúpenie na Pohode; vychádza najznámejší album Gangster-ska obsahujúci najväčšie hity (Komplikovaná, Ja som to vedel, Leto, Ako to prežijem)
2001: opäť famózne vystúpenie na Pohode, kde si Polemic doslova spraví predkapelu z amerických hviezd Fun Lovin´ Criminals
2002: ďalší album Nelám si s tým hlavu so singlom Škandál
2005: výrazné personálne zmeny; nový album Nenudin
2006: nahrávanie živého DVD na Hodokvase, ktoré, aj s výberovým CD, vychádza nasledujúci rok
2009: najväčšia koncertná šnúra Polemicu
2010: Horúce časy

frk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.