Dnešná časť nášho "stavebného" seriálu bude o najznámejšej petrohradskej sakrálnej stavebnej pamiatke, o chráme svätého Izáka, ktorý je chrámom ruskej ortodoxnej cirkvi.
Mesto mnohých názvov
O meste Petrohrad môžeme stručne povedať aspoň toľko, že zo správneho hľadiska je tzv. federálne mesto, druhé najvýznamnejšie v Rusku. V Petrohrade žije okolo 4,5 milióna obyvateľov a je to najsevernejšie ležiace veľkomesto na svete. Mnohí považujú Petrohrad za jedno z najkrajších miest na svete. Petrohrad má dlhú históriu a mal už toľko názvov, že z toho mám mierny zmätok. Mesto založil 27. mája 1703 cár Peter Veľký, pričom ho nazval Sankt Pieterburg, čo je holandský názov, pretože cár žil a študoval v Holandsku.
Dve storočia hlavným mestom
Od roku 1712 do 1918 bolo mesto, známe už pod názvom Sankt Peterburg, hlavným mestom ruského impéria. V auguste bol prijatý historicky druhý oficiálny názov mesta, a to Petrograd, pričom týmto vlasteneckým názvom dali obyvatelia najavo odpor proti nemecky znejúcemu Sankt Peterburg. V roku 1924 bolo mesto premenované na Leningrad, a to na počesť V. I. Lenina. Posledná kapitola v premenúvaní mesta nastala v septembri 1991, keď bol mestu vrátený názov Sankt Peterburg. Normovaným slovenským názvom pre toto mesto je však Petrohrad. Poďme ale konečne k chrámu sv. Izáka.
Prvý založil Peter Veľký
Dnešný chrám sv. Izáka (v ruštine Isaakijevskij sobor) stojí na mieste niekoľkých predchádzajúcich kostolov. S výstavbou prvého, ešte dreveného kostola sv. Izáka (pamätný deň tohto svätého pripadá na deň narodenia Petra Veľkého) sa začalo už v roku 1707, krátko po založení mesta. V roku 1717 bol drevený kostol nahradený kamennou stavbou, ktorá bola vysvätená za katedrálu. V roku 1735 však táto katedrála vyhorela. V roku 1764 (niekde sa uvádza rok 1768) poverila Katarína II. talianskeho architekta Antonia Rinaldiho výstavbou tretej Izákovej katedrály. Rinaldi však napokon z Ruska odišiel a výstavba sa v roku 1796 zastavila.
Nedostatok financií "skresal" projekt
V roku 1798 sa V. Brenna pokúsil katedrálu dokončiť, ale pre nedostatok financií musel vynechať štyri z piatich plánovaných kupol i zvonicu. Katedrála bola vysvätená v roku 1802. Po víťazstve nad Napoleonom I. sa cár Alexander I. rozhodol prestavať katedrálu na národný pamätník. V roku 1816 bola vypísaná architektonická súťaž, v ktorej zvíťazil francúzsky architekt Auguste Ricard de Montferrand, ktorý predtým študoval v ateliéri Napoleonovho architekta Charlesa Perciera.
Komisiu panovník "presvedčil"
Niektorým členom výberovej komisie sa síce Montferrandov návrh zdal trochu fádny a nie dosť impozantný, ale panovník sa zasadil o prijatie tohto návrhu (mocní už vtedy zasahovali do rozhodnutí "nezávislých" komisií). S výstavbou novej katedrály sa začalo v roku 1818. Najprv musela byť dovtedajšia stavba čiastočne zbúraná, pričom ostal stáť v podstate len oltárny priestor. Nová katedrála má pôdorys gréckeho (rovnoramenného) kríža. Pred začatím novej výstavby musela byť spevnená pôda pod základy, pričom bolo do zeme zatlčených približne 11 000 kmeňov stromov.
Problémy so statikou
Od roku 1822 do roku 1825 boli stavebné práce na naliehanie Akadémie umení pozastavené, pretože sa vyskytli problémy so statikou stavby a boli spochybnené aj Montferrandove odborné schopnosti. Montferrand však svojich odporcov presvedčil prepracovaným návrhom. Práce na základoch boli dokončené v roku 1827. Spodná časť chrámu bola dokončená v roku 1828. V rokoch 1828 až 1830 bolo vztýčených 48 stĺpov pre portikusy (vstupné sály) na všetkých štyroch stranách chrámu. Každý z týchto stĺpov je vysoký 17 metrov. V dôsledku ďalších statických problémov došlo v roku 1835 k ďalšej zmene plánov výstavby.
Prvá veľká kovová kupola
Výstavba 101 metrov vysokej kupoly trvala od roku 1837 do roku 1841. Ide o prvú veľkú kovovú kupolu na svete. V rokoch 1848 až 1858 robili dokončovacie práce na interiéri chrámu. Chrám je dlhý 111 m, široký 97 m a vysoký 101,5 m a patrí medzi najväčšie sakrálne (cirkevné) stavby na svete. Priemer hlavnej kupoly, na ktorej pozlátenie sa spotrebovalo okolo 100 kg zlata, je 26 metrov. Na pozlacovanie kupoly sa použila technológia pripomínajúca maľovanie striekaním, pričom použitý roztok so zlatom obsahoval aj jedovatú ortuť. Jej výpary spôsobili smrť neznámeho počtu robotníkov. Vnútri kupoly visí strieborná holubica, ktorá je symbolom Ducha Svätého.
Moderná technológia výroby sôch
V interiéri kupoly je vyše 12 pozlátených sôch anjelov, vysokých šesť metrov. Tieto sochy boli zhotovené tzv. galvanoplastickou technológiou, takže ich materiál je hrubý len niekoľko milimetrov. Sochy sú preto veľmi ľahké. Išlo o prvé použitie spomenutej technológie v architektúre. Výzdobu interiéru tvorí vyše 200 zväčša veľkorozmerných obrazov a mozaík. Na vonkajšej strane chrámu je celkovo 112 stĺpov z červeného granitu. Interiér chrámu má plochu 10 767 štvorcových metrov a pojme až 14 000 ľudí.
Bohoslužby len do roku 1928
Pri výstavbe katedrály sa použilo 43 druhov materiálov, čo stavbe dalo prezývku "múzeum ruskej geológie". Podľa niektorých zdrojov ovplyvnil dizajn kupoly chrámu sv. Izáka dizajn Kapitolu (sídla oboch komôr amerického parlamentu) i katedrály v Helsinkách. Tri veľké brány katedrály sú zhotovené z duba a bronzu a ich hmotnosť je 20 ton. Na rohoch strechy sú plastiky páru anjelov, nesúcich plynové lampy. Po Veľkej októbrovej revolúcii (ktorá bola, ako vieme, v novembri) a vzniku Sovietskeho zväzu sa bohoslužby v katedrále konali len do roku 1928.
Z chrámu múzeum ateizmu
Potom urobili z katedrály múzeum ateizmu, ktoré bolo otvorené v roku 1931. Do kupoly bolo vtedy namiesto spomenutej holubice zavesené Foucaltovo kyvadlo (pretože Zem rotuje, rovina kyvu tohto kyvadla sa tiež plynule otáča). Počas druhej svetovej vojny slúžil chrám ako skladisko umeleckých predmetov z cárskych sídiel v okolí Leningradu. Kupola bola zvrchu natretá sivým (niekde sa uvádza zelený) náterom, aby chrám ťažšie identifikovali piloti nemeckých bombardovacích lietadiel. Katedrála však bola poškodená zásahmi nemeckého delostrelectva.
Partnerským mestom aj Košice
Po skončení vojny boli začaté náročné rekonštrukčné práce, ktoré boli dokončené v roku 1960. Rastúca náboženská sloboda v bývalom Sovietskom zväze umožnila v roku 1990 opäť vykonať v chráme slávnostnú bohoslužbu. Ďalšie reštaurovanie chrámu bolo v rokoch 1994 až 2003. V súčasnosti sa bežné omše konajú len v kaplnke na ľavej strane chrámu. V celej katedrále sa slúžia omše len počas sviatkov. Mimochodom, vedeli ste, že jedným z partnerských miest Petrohradu sú Košice?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
