Kúria v Uzovskom Šalgove

Pri pátraní po šľachtických sídlach východného Slovenska natrafí každý v Uzovskom Šalgove určite na neskoroklasicistický kaštieľ. Ale málokto vie, že vo vedľa stojacej, nenápadnej hospodárskej budove sa skrýva vzácna renesančná kúria.

Pri pátraní po šľachtických sídlach východného Slovenska natrafí každý v Uzovskom Šalgove určite na neskoroklasicistický kaštieľ so známym sekvojovcom mamutím v parku. Ale málokto vie, že vo vedľa stojacej, nenápadnej hospodárskej budove sa skrýva vzácna renesančná kúria. Tento typ sídla je pritom na východe Slovenska veľmi ojedinelý.

Šalgov vznikol začiatkom 14. storočia, 5 km západne od Sabinova. Prvé šľachtické sídla v obci je možné predpokladať už v prvej polovici 14. stor., keďže r.1348 tam sídlila šľachta a používala názvu obce v predikáte. Prvými majiteľmi obce boli šľachtic Pavol, zemani z Rožkovian a Tomášoviec, no predmetný objekt vybudoval zrejme až rod Uzovcov, ktorý vlastnil Šalgov od 16. stor.

Stavebno-historický vývoj

Kúria vznikla na vyvýšenine ľavobrežnej terasy potoka Šalgov, v centre obce pri vtedajšom drevenom kostole. Na základe použitých architektonických prvkov na objekte, resp. jej výzdoby je možné datovať výstavbu na druhú polovicu 16. až začiatok 17. stor. Analogické renesančné prvky boli použité na Ringovom kaštieli v Pečovskej N. Vsi v druhej polovici 16. stor. Zemepanské sídlo v Šalgove tak bolo vystavané z iniciatívy šľachticov z Uzoviec.

Objekt bol vybudovaný ako solitérna trojtraktová jednopodlažná budova s pôdorysom v tvare obdĺžnika. Bola čiastočne podpivničená. Južná polovica bola krytá zdobenými valenými klenbami a severná polovica taktiež zdobeným, ale rovným trámovým stropom. Jednotlivé miestnosti boli prepojené renesančnými portálmi a mali tehlovú dlážku. Vstup do kúrie viedol zo západu, prostredníctvom renesančného portálu. Interiér bol presvetlený pravouhlými oknami s rovnako renesančne upraveným ostením. Vo východnom múre sa nachádzali zrejme štyri takéto otvory, južnom dva, v západnom okrem vstupu asi len jeden a severná fasáda nemala otvory.

V polovici 19. stor. po výstavbe nového, väčšieho a pohodlnejšieho kaštieľa v tesnej blízkosti bolo staré sídlo prebudované na hospodársku budovu, sýpku. Pre tento účel vznikli nové vstupy a menšie okná. Pri zmenšovaní však musela byť väčšina ostení otvorov zničená. Menšie stavebné zásahy boli vykonané aj v 20. stor., keď bol objekt využívaný na ďalšie hospodárske účely (napr. dielňa v posledných rokoch).

Súčasný stav

Aj napriek úpravám sa renesančná kúria z prelomu 16. - 17. stor. zachovala v plnej hmote, vrátane množstva detailov architektúry. Suterén pod južným traktom má priestory kryté valenými klenbami. Reprezentatívnu funkciu mali miestnosti na prvom podlaží, o čom svedčí ich zachovaná výzdoba. Západná obdĺžniková miestnosť južného traktu bola pred 19.stor. prístupná od západu z exteriéru. Zaklenutá je dodnes pôvodnou valenou klenbou s dvojicou styčných trojbokých lunetových výsečí, s vytiahnutými štukovými hrebienkami a rozetami značne archaických tvarov. Menšia miestnosť východne od nej je krytá valenou klenbou so styčnými lunetami s bohatou štukovou výzdobou geometrických tvarov (štvorce, kosoštvorce...). Menší priestor na východnej strane traktu má síce jednoduchšiu valenú klenbu so styčnými lunetami, ale v päte so štylizovanými štukovými konzolkami. Tu je zachovaná aj pôvodná tehlová historická dlážka, ktorej význam spočíva v jej ojedinelosti. V západnom múre je renesančný portál s oblo profilovaným kamenným nadpražím.

Prostredný trakt tvorí miestnosť, pôvodne čierna kuchyňa s rovným stropom a zamurovaným kamenným portálom v severnom múre. Primárne viedol do severného traktu. Podobný je i priestor východne s trámovým stropom a kamenným profilovaným portálom v severnom múre. Východná miestnosť severného traktu má taktiež trámový strop, ale so zachovanými profilovanými okosenými hranami (tzv. člnkovanie). Z vedľajšej miestnosti vedie murované schodisko do podkrovia, pričom nástupnice tvoria časti renesančných kamenných ostení vybúraných okien.

Fasády sú z exteriéru členené menšími okennými otvormi so segmentovými záklenkami a pôvodnými mrežami z polovice 19 .stor. Jediným známym pôvodným prvkom v exteriéri je zamurované renesančné profilované ostenie portálu v západnom múre. Na JV nároží sa na odhalenom pôvodnom murive črtajú ešte stopy po renesančnom nárožnom kvádrovaní.

Renesančná kúria v Šalgove predstavuje kompaktne zachované sídlo nižšej šarišskej šľachty, ktoré neprešlo výraznými prestavbami a svojou dispozíciou tvorí medzi dochovanými šľachtickými rezidenciami unikát.